Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205510
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915205510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti o maloletú
T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. XXX, plnoletá dňom XX.XX.XXXX, do dosiahnutia plnoletosti
zastúpená v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, odbor sociálnych vecí a rodiny
a po dosiahnutí plnoletosti zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Bc. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. M. XXX, dieťa rodičov: Bc. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. M. XXX a I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. M. XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 3P/64/2015-36 zo dňa 5.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 3P/64/2015-36 zo dňa 5.11.2015 návrh otca o zníženie
výživného v celom rozsahu zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ - otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozsudku
tamojšieho súdu sp.zn. 9P/12/2015 zo dňa 23.3.2015 v časti výroku o výživnom tak, že žiadal ho zmeniť
zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 20,- eur mesačne na tom skutkovom základe, že od 18.8.2015 je

zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď si zároveň uplatnil v sociálnej poisťovni aj nárok
na dávku v nezamestnanosti, ktorú bude poberať po dobu 6 mesiacov vo výške 200,- eur mesačne.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozhodujúc podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1 a
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, a preto
ho zamietol. Súd prvého stupňa vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa o strate príjmu zo zamestnania
skúmal dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom bolo zistené, že k skončeniu pracovného pomeru

navrhovateľa u zamestnávateľa Obec Liptovská Osada došlo dohodou o skončení pracovného pomeru
dňa 17.8.2015 podľa § 60 Zákonníka práce na základe žiadosti samotného navrhovateľa a bez uvedenia
dôvodu. Na otázku súdu k dôvodu skončenia pracovného pomeru uviedol, že na skončení pracovného
pomeru sa musel dohodnúť, nakoľko prišiel tam nejaký „múdry“, ktorý začal do neho rýpať. Toto svoje
tvrdenie navrhovateľ bližšie nešpecifikoval, ani nepreukázal žiadnymi dôkazmi, preto súd vyhodnotil, že
navrhovateľ ako povinný z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti voči dcére T. sa vzdal bez vážneho
dôvodu svojho zamestnania, a teda k strate príjmu zo zamestnania došlo jeho vlastným pričinením, a

preto súd nemohol prihliadnuť na zníženie príjmu navrhovateľa titulom straty zamestnania a konštatoval,
že navrhovateľ vlastným pričinením stratil zamestnanie, a preto jeho návrh o zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol. Maloletá dcéra v priebehu konania sa stala plnoletou, preto o trovách konania súdrozhodol tak, že odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si
túto náhradu trov ani neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal
prvostupňovému súdu, že rozhodol nesprávne a poukázal na to, že súd nezobral do úvahy skutočnosť,
že od posledného rozhodovania o výživnom sa na jeho strane podstatným spôsobom zmenili pomery,
preto nie je už schopný platiť výživné v stanovenej výške 110,- eur. Po uhradení jeho základných
mesačných výdavkov ako je SIPO 35,- eur, voda 13,- eur a strava, ktorá predstavuje denne min. 4,-

eur, mu nezostane na úhradu celej sumy priznaného výživného. Poukazuje na to, že nie je v jeho
schopnostiach platiť výživné vo vyššej sume ako 20,- eur. Ďalej poukázal na to, že na pojednávaní bola
prítomná aj kolízna opatrovníčka, ktorá už nemala byť prítomná, keďže dcéra sa v čase rozhodovania
stala už plnoletou, a tak kolízna opatrovníčka nemala ani dôvod sa vyjadrovať k návrhu na zníženie
výživnéhoaužvôbecniekjehoosobe.Navrholpreto,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduzmenil
tak, že výživné na T. Y. zníži na sumu 20,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu sa písomne vyjadril a poukázal na to, že T. Y. v čase konania
bola študentkou 3. ročníka Strednej pedagogickej školy v Turčianskych Tepliciach a matka jej mesačne
uhrádzala výdavky na internát, stravu, týždenné cestovné do školy a iné potreby. Tiež má zdravotné
problémy, s čím sú spojené výdavky na zakupovanie liekov. Chodí na vyučovanie gitary a doučovanie z

nemčiny. V škole sa zbierajú na stužkovú a tieto výdavky výhradne uhrádza matka. Otec mimo výživného
ničím na potreby dcéry neprispieva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer s ním
bol zrušený na základe jeho žiadosti a hlavným dôvodom skončenia pracovného pomeru ako uviedla
matka T., bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany otca, ktorú informáciu jej poskytol starosta
obce Liptovská Osada, kde bol otec zamestnaný. Z uvedeného vyplýva, že za situáciu, do ktorej sa

otec dostal, si spôsobil sám a k strate príjmu zo zamestnania došlo jeho vlastným pričinením. Taktiež
od poslednej úpravy výživného uplynula krátka doba a nebola preukázaná zmena pomerov, preto sa
kolízny opatrovník stotožnil s rozhodnutím súdu a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.
Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že otec sa dostal do situácie, že

stratil príjem zo zamestnania jeho vlastným pričinením. Preto správne vychádzal okrem iného aj z ust.
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, keď na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; Rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd
prvého stupňa, že nedošlo od poslednej úpravy výživného k takej podstatnej a trvalej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre T. Y.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že všetky
odôvodnené potreby, ktoré sa u T. zvyšujú v dôsledku jej rastu a dospievania, výhradne zabezpečuje
jej matka, ktorá jej poskytuje a hradí výdavky na internát, stratu, týždenné cestovanie do školy a iné

potreby. T. má zdravotné problémy, s čím sú tiež spojené výdavky na zakupovanie liekov, chodí na gitaru
a doučovanie z nemčiny, s čím sú tiež spojené nemalé výdavky a na strednej pedagogickej škole, ktorú
navštevuje,sazbierajúnastužkovú,ktorévýdavkytiežuhrádzavýlučnematka.Spoukazomnauvedené
súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody asúdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto
ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť

o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto aj keď otec T. prišiel o prácu, prišiel o ňu vyslovene len
svojím vlastným zavinením, preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie na uvedenú
zmenu na jeho strane neprihliadal. Pokiaľ otec odôvodňuje návrh na zníženie výživného tým, že prišiel
o prácu a je evidovaný na úrade práce a je v stave hmotnej núdze, nakoľko je poberateľom dávky v

hmotnej núdzi, odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto smere súd prvého stupňa správne vychádzal z
vyššie citovaných zákonných ustanovení. Odvolací súd zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné, aby
otec, ktorý má vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, ktoré už je síce dospelé, ale na druhej strane sa
ešte stále pripravuje na svoje budúce povolanie, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Rovnako je potrebné zdôrazniť tzv.
valorizačnú klauzulu obsiahnutú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade,

ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Vývoj životných
nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov spoločnosti je nepochybne daný, a preto odvolací súd
dospel k záveru, že zníženie výživného pre T. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za plnenie
vyživovacej povinnosti takmer výlučne na matku (druhého rodiča), ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu

povinnosť a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou, ako aj spravodlivosťou
návrhu otca o zníženie výživného vyhovieť. Preto z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil ako vecne správny s poukazom na citované ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p., keď sa v plnom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní
úspešná, ich nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a v samotnom spisovom
materiály nebolo preukázané, že by jej nejaké trovy vznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.