Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214217314
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214217314.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: N. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom P. XXX, W., o vymoženie sumy 15 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/1027/2014-6 zo dňa 12.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 9Er/1027/2014-6 zo dňa 12.01.2015 p o t v

r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa
Buriho, LLM, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a §
71 ods. 3 vyhlášky Správneho poriadku.

Súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom pre vedenie exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný
exekučný titul, ktorým sa ukladá určitá povinnosť, pričom môže ísť o rozhodnutie súdu alebo iných
orgánov alebo inú verejnú listinu. Exekúciu môže súdny exekútor začať vykonávať iba na základe

poverenia vydaného súdom, pričom súd je už pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie okrem iného povinný skúmať aj to, či sú splnené podmienky formálnej
a materiálnej vykonateľnosti prikladaného exekučného titulu.

Súd prvého stupňa zistil, že v danom prípade ide o exekučný titul - rozhodnutie o priestupku č. k.
Pk-186/2011-KZ zo dňa 14.7.2011, vykonateľné dňa 08.09.2011. Nakoľko ide o rozhodnutie vydané v

správnom konaní, je potrebné ho posudzovať aj v kontexte osobitných noriem.

Súd prvého stupňa na základe uvedeného konštatoval, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.09.2014, teda po uplynutí trojročnej
zákonnej lehoty, ktorá v prípade predkladaného rozhodnutia o priestupku č. k. Pk-186/2011-KZ zo
dňa 14.07.2011 uplynula dňa 08.09.2014. V tejto lehote však bolo potrebné pre úspešné vymáhanie

pohľadávky oprávneného, aby sa exekučné konanie nachádzalo v štádiu, keď proti doručenému
upovedomeniu o začatí exekúcie nemožno podať námietky, resp. po tom, keď sa súdnemu exekútorovi
doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli a ktoré v takomto
prípade možno považovať za nariadenie výkonu rozhodnutia, ako to predpokladá § 71 ods. 3 Správneho
poriadku.
S poukazom na § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a § 71 ods. 3 Správneho poriadku mal

súd prvého stupňa za preukázané, že zaniklo právo vykonať predkladané rozkazy o uložení sankcie
za priestupok. Preto exekútorom predkladané rozhodnutie o priestupku za exekučný titul v zmysle§ 41 Exekučného poriadku považovať nemožno, keďže nie je vykonateľné. Nakoľko pre absenciu
vykonateľného exekučného titulu nie sú dané predpoklady vedenia exekúcie, súd prvého stupňa žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd
prvého stupňa na uvedený prípad nesprávne aplikoval § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. spôsobom,
ktorý z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty za rozhodujúci moment neurčuje podanie návrhu na
vykonanie exekúcie. Vydanie upovedomenia súdnym exekútorom je podľa názoru oprávneného závislé

od poverenia súdu. Výklad § 71 ods. 3 totiž nepočíta so žiadnou lehotou, ktorú má oprávnený dodržať,
aby podanie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučné konanie nebolo prekludované. Exekučný
poriadok pritom ani nepozná pojem nariadenie výkonu rozhodnutia. Nesprávnym rozhodnutím súdu
prvého stupňa sa oprávnenému odoprelo právo na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného preto
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako
vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom zo dňa 08.08.2014 podaným u súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky
voči povinnému v sume 15 eur, trov konania v sume 16 eur a trov exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodnutia o priestupku č. k. Pk-186/2011-KZ zo dňa 14.07.2011, vydaného Obvodným
úradom Komárno, odborom všeobecnej vnútornej správy. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 09.08.2011 a vykonateľnosť dňa 08.09.2011. Dňa 25.09.2014 doručil súdny exekútor súdu prvého
stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvého stupňa
vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade

ide o exekučný titul - rozhodnutie o priestupku č. k. Pk-186/2011-KZ zo dňa 14.07.2011, vykonateľné
dňa 08.09.2011. Nakoľko ide o rozhodnutie vydané v správnom konaní, je potrebné ho posudzovať aj v
kontexte osobitných noriem, zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako
aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní, t. j. zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po

uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací
súdzastávanázor,žeplatnéznenieustanovenia§71ods.3Správnehoporiadkujednoznačneurčuje,že
v trojročnej lehote treba výkon rozhodnutia nariadiť, k čomu v predmetnej exekučnej veci zatiaľ nedošlo.
Ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. V danom prípade, začala plynúť
dňom vykonateľnosti správneho rozhodnutia, pričom pre jej dodržanie a zamedzenie zániku práva bolo

potrebné nariadiť výkon predmetného rozhodnutia najneskôr dňa 08.09.2014.

V citovanom ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné aplikovať na základe
citovaného ustanovenia § 51 zákona o priestupkoch, zákon stanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu,v ktorej sa musí výkon rozhodnutia nariadiť. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že jej
uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie
lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada príslušný orgán

(v danom prípade exekučný súd) z úradnej povinnosti (ex offo).

Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Krajský
súd, rovnako ako súd prvého stupňa zastáva právny názor, že pre určenie toho, či trojročná zákonná
prekluzívna lehota je v konkrétnom prípade zachovaná, nie je právne významné začatie exekučného

konania, ako sa mylne domnieval oprávnený, ale jeho nariadenie orgánom uskutočňujúcim výkon
rozhodnutia, v danom prípade podľa Exekučného poriadku rozhodnutím súdneho exekútora, ktorý
uskutočňuje exekúciu, a to upovedomením o začatí exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že exekučné konanie sa síce začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, avšak samotný výkon exekúcie začína až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Prvým úkonom samotnej exekučnej činnosti súdneho exekútora je vydanie

upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ktorý úkon však
môžeexekútorvykonaťažpotom,akobolexekučnýmsúdompoverenýnavykonanieexekúcie (k
uvedenému viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. marca 2009, sp. zn. 2Cdo
4/2008).

V posudzovanej veci v prípade rozhodnutia o priestupku č. k. Pk-186/2011-KZ zo dňa 14.7.2011 zákonná
trojročná prekluzívna lehota začala plynúť dňa 08.09.2011 a uplynula dňom 08.09.2014. V zmysle
ustanovení § 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia, pričom súd prvého stupňa bol povinný ex offo prihliadnuť na márne uplynutie
prekluzívnej lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom v predmetnej

veci. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.