Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/190/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113228233
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113228233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľa: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36
277 215, Františkánska 16, Trnava, proti odporkyni: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.. C.. XXXX/
X, K., t.č. bytom F. C. X, K., o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 27.08.2014 č.k. 19C/593/2013-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe navrhovateľa a odporkyni uložil povinnosť

vypratať byt č. X, nachádzajúci sa v K., na R.. F. C. X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, parcela číslo
10728/2,súpisnéčísloXXXX,ovýmere23,26m2,katastrálnehoúzemiaK.,ktorýpozostávazjednejizby
apríslušenstva,do15dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.Druhýmodsekomvýrokuprvostupňový
súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur, do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710

ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Vecne argumentoval
tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Trnava,
navrhovateľ vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.04.2007.
Odporkyňa užívala predmetný byt na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.05.2012, nájomný
vzťah bol uzatvorený na dobu určitú do 31.05.2013. V súlade s ustanovením § 710 ods. 2 veta prvá
Občianskeho zákonníka tak nájom bytu zanikol uplynutím času, teda skončil dňa 31.05.2013. Vzhľadom
na túto skutočnosť navrhovateľ písomne vyzval odporkyňu, aby predmetný byt vypratala, nakoľko ho

užíva bez právneho dôvodu. Odporkyňa byt nevypratala, naďalej ho užíva. Vzhľadom na uvedené súd
vyhovel návrhu, keď v danej veci došlo k zániku nájmu uplynutím času, súd preto uložil odporkyni
povinnosť vypratať predmetný byt, ktorý užíva v súčasnosti bez právneho dôvodu a to do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako žiadal navrhovateľ, keď v zmysle Občianskeho zákonníka
odporkyňa nemá právo na bytovú náhradu (§ 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka) a súd nezistil dôvody
na priznanie bytovej náhrady odporkyni ani v zmysle osobitného zákona (zákon č. 189/1992 Zb. o
úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami). O trovách konania

súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 Eur.Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa, v ktorom vyjadrila nesúhlas s vyprataním bytu,
pretože nemá kam ísť. Poukázala na to, že jej rodičia sú ťažko chorí, liečba je finančne náročná, preto
nezostali peniaze na platenie nájomného. Odporkyňa má záujem zostať v byte bývať a aby jej boli

umožnené splátky, poberá dôchodok vo výške 258,- Eur. Aktuálne už rodičia s odporkyňou nebývajú.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne predložil písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Zmluva o
nájme bytu bola ukončená dňa 31.05.2013. Odporkyňa od decembra 2013 neuhradila za užívanie bytu

žiadnu platbu, jej dlh k 31.01.2015 je vo výške 3.366,95 Eur. Odporkyňa užíva byt bez právneho dôvodu,
navrhovateľ preto trvá na vyprataní bytu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže v konaní prvostupňového
súdunedošlokvadámanapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňajevovýrokuvecnesprávny,vdôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym právnym záverom pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom

rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
vzhľadom na odvolaciu argumentáciu odporkyne sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Keďže v danom prípade už účinne a platne došlo k ukončeniu predmetného nájmu bytu, uplynutím
doby určitej dňa 31.05.2013, odkedy odporkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, nemalo by
ani prípadné dodatočné zaplatenie dlhov žiaden vplyv na uplynutie doby určitej a nemôže spôsobiť ani
obnovenie nájomného vzťahu. Samotnú skutočnosť dodatočnej úhrady existujúceho dlhu pritom nie je

možné samo osebe bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie bytovej
náhrady. Uhradenie dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu zostáva povinnosťou
odporkyne i napriek ukončeniu nájomného vzťahu, i po vyprataní predmetného bytu.

V danom prípade nemohlo dôjsť ani ku konkludentnému obnoveniu zmluvného nájomného vzťahu

medzi navrhovateľom a odporkyňou. Pokiaľ odporkyňa, ktorá predmetný byt naďalej, hoci bez právneho
dôvodu, užíva a požíva tiež služby spojené s užívaním bytu a za toto užívanie by aj prípadne hradila
navrhovateľovi, resp. správcovi platby (platenie platieb však v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané,
naopak, podľa navrhovateľa odporkyňa za užívanie bytu nič neplatí od decembra 2013), plnila by
si tak svoju povinnosť, keďže užívaním bytu bez právneho dôvodu na jej strane vzniká bezdôvodné

obohatenie, ktoré musí vydať tomu, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu dochádza (§ 451 a § 456
OZ). Uvedenej povinnosti zodpovedá na druhej strane právo navrhovateľa toto bezdôvodné obohatenie
prijímať. Zo samotnej skutočnosti na jednej strane prípadného uhrádzania platieb za užívanie bytu
odporkyňou a na druhej strane prijímania týchto platieb zo strany navrhovateľa, bez ďalšieho i vzhľadom
na okolnosti daného prípadu, nie je možné vyvodiť, že by medzi účastníkmi došlo ku konkludentnému

uzavretiu zmluvy o nájme bytu, ktorá v zmysle zákona nemusí byť písomná (§ 685 a § 686 OZ).
Právny úkon a prejav vôle je síce možné v zmysle § 35 OZ urobiť i iným ako výslovným spôsobom,
teda konkludentne, ale muselo by ísť o spôsob nevzbudzujúci pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť.
Vzhľadom na to, zo samotnej skutočnosti, že i keby odporkyňa uhrádzala za byt platby a navrhovateľ ich
prijíma, nie je možné vyvodiť, že by najmä navrhovateľ chcel týmto úkonom prejaviť vôľu, uzavrieť medzi

novú nájomnú zmluvu. Nič na tom nemení skutočnosť, že odporkyňa prejavila záujem o pokračovanie
nájmu.V zmysle § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy Občiansky
zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých
pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate

súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Ani odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku navrhovateľa
na vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím
na okolnosti na strane odporkyne. Žalobou uplatnený nárok navrhovateľa na vypratanie predmetného

bytu je legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a
po tom, ako uplynul dohodnutý čas nájmu, zohľadniac tiež skutočnosť, že odporkyňa dlhodobo hrubo
porušovala svoje základné povinnosti vyplývajúce z nájmu predmetného bytu tým, že neplatila riadne
a včas nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Odhliadnuc od toho, i keby došlo zo strany súdu
k zamietnutiu návrhu na vypratanie bytu, táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah

medzi účastníkmi (ak by nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy), odporkyňa by naďalej predmetný
byt užívala bez právneho dôvodu. Pokiaľ finančná a majetková situácia neumožňuje odporkyni riadne a
včas uhrádzať nájomné a platby za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, bude i v jej záujme,
aby si zabezpečila iný byt s menšími nákladmi.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako vo výroku vecne správny, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, odvolaním
osobitne nenapadnutého, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný navrhovateľ a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v

spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
odporkyni. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.