Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115235011
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115235011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

F. súd E. sudcom O.. X. K. v právnej veci navrhovateľa: C. D. S., s.r.o., so sídlom I., Z. č. 5, U.:

XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: J. D., s.r.o., so sídlom I., Z. č. 5, U.:
XXXXXXXX, proti odporcovi: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. č. XX, štátny občan SR, o zaplatenie
XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 35,68 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 12,09 eur odo dňa 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur odo dňa
26.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 11,60 eur odo dňa 26.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do 30.
júna 2016.

II/ Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III/ Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným F. súdu E. dňa 01.12.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania platobného rozkazu,
ktorým žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 133,07 eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli zmluvu
č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Predmetom zmluvy bolo

poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe
tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol telekomunikačné služby a odporca
za zaviazal za uvedené služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo
postúpenie aj pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Navrhovateľ si uplatnil pohľadávku z faktúr č.
XXXXXXXXXX na sumu 17,09 eur za službu Program Naj 200 ( 9,9917 eur + DPH ), SMS do siete
iných operátorov v SR ( 0,084 eur + DPH ) a upomienka oneskorenej platby ( 4,99 eur ), č. 7300207406

na sumu 36,78 eur za službu Program Naj 200 ( 9,9917 eur + DPH ), za iné poplatky - obmedzenie
služby - neplatenie ( 16,50 eur + DPH ) a upomienka oneskorenej platby ( 4,99 eur ), č. 7301321598 na
sumu 31,40 eur za službu Program Naj 200 ( 9,6694 eur + DPH ) a za iné poplatky - prerušenie služby
- neplatenie ( 16,50 eur + DPH ), a č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur za zmluvnú pokutu.

Navrhovateľ si z jednotlivých dlžných súm zároveň uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne,
resp. 8,25% ročne, a to od jednotlivých dní po dni splatnosti tak, ako boli určené vo faktúrach.

Na pojednávanie dňa 01.04.2016 sa nedostavil navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa. Právny
zástupca navrhovateľa mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 09.03.2016, pričom
sa dňa 23.03.2016 prostredníctvom e - mailu a dňa 31.03.2016 písomne ospravedlnil z dôvoduhospodárnosti s tým, že navrhovateľ zároveň súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a aby
súd zaviazal odporcu k úhrade pohľadávky s príslušenstvom v zmysle podaného návrhu a k nemu
pripojených listinných dôkazov.

S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku a prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Uvedený
postup je zároveň v súlade so zásadou hospodárnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu F. súdu E. sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a v ňom predložených listinných dôkazov: Návrh na začatie konania, Zmluva o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 24.09.2012 a Dodatok k uvedenej zmluve zo dňa 24.09.2012, Všeobecné podmienky na
poskytovanie verejnej telefónnej služby, T. pre poskytovanie služieb S. J., a.s., L. č. XXXXXXXXXX, L.
č. XXXXXXXXXX, Podrobný mesačný výpis pre telefónne číslo: XXXXXXXXX, L. č. XXXXXXXXXX, L.
č. XXXXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, Príloha k zmluve o postúpení

pohľadávok, Pokus o zmier, Ospravedlnenie PZN z neúčasti na pojednávaní.

Zo spisu Okresného súdu E. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že účastníci konania uzavreli dňa
24.09.2012 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k službám
navrhovateľa - verejná telefónna služba M./Q.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné

podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby ( VTS ). K zmluve bol uzavretý Dodatok v rovnaký
dňa 24.09.2012, predmetom ktorého je dohoda strán aktivovať odporcovi Služby Program Naj200.

Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry:
č. XXXXXXXXXX na sumu 17,09 eur za službu Program Naj 200 ( 9,9917 eur + DPH ), SMS do siete

iných operátorov v SR ( 0,084 eur + DPH ) a upomienka oneskorenej platby ( 4,99 eur ),
č. XXXXXXXXXX na sumu 36,78 eur za službu Program Naj 200 ( 9,9917 eur + DPH ), za iné poplatky
- obmedzenie služby - neplatenie ( 16,50 eur + DPH ) a upomienka oneskorenej platby ( 4,99 eur ),
č. XXXXXXXXXX na sumu 31,40 eur za službu Program Naj 200 ( 9,6694 eur + DPH ) a za iné poplatky
- prerušenie služby - neplatenie ( 16,50 eur + DPH ),

a č. XXXXXXXXXX na sumu 47,80 eur za zmluvnú pokutu.

Pokusom o zmier zo dňa 22.09.2015 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporcu na zaplatenie
jednotlivých faktúr a zároveň mu oznámil odkúpenie pohľadávky od spoločnosti S. J., a.s.. F. bol zároveň
upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v dodatočnej lehote, bude navrhovateľ nútený

pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde, a to aj s úrokmi z omeškania, trovami
konania a trovami právneho zastúpenia a v prípade exekučného konania tiež s trovami exekúcie.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len zákon ), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,

že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a) a písm. b) zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade
s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 - ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky

upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej strany
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných

právnych predpisov SR).

K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,75%, teda úrok z omeškania mohol
byť najviac 8,75%.

Zmluva uzatvorená podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (predpis verejného
práva) neurčuje charakter vzťahu poskytovateľa služieb a konečného užívateľa. Vzhľadom na to, že
účastníkmi tejto zmluvy je navrhovateľ ako obchodná spoločnosť a odporca ako občan nepodnikateľ,
ako aj vzhľadom na predmet tejto zmluvy, vznikol podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania
záväzkovo právny vzťah občianskoprávneho charakteru, ktorý zodpovedá spotrebiteľskej zmluve. Preto
bolo potrebné v konkrétnom prípade posúdiť dodatok k zmluve o pripojení ako aj samotnú zmluvu o

pripojení ( v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách ) spolu so všeobecnými podmienkami
podľa predpisov spotrebiteľského práva. Preto súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52
a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Pri rozhodovaní v tejto veci je potrebné dať do pozornosti nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka,

ale aj judikatúru Súdneho dvora európskych spoločenstiev. Z rozsudku SD "Océano grupo editorial",
ktorý sa zaoberal otázkou rozsahu ochrany spotrebiteľa v súvislosti so smernicou Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva, bez
ohľadu na to, či bolo prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd má povinnosť natoľko ako je to
možné, interpretovať zákon vo svetle znenia a účelu smernice tak, aby sa dosiahol účel smernice.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba mať za to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je
vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o pripojení, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu

a z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd za preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy a dodatku k nej,
súčasťouktorejzmluvyboliajvšeobecnépodmienky.Nazákladeuvedenejzmluvysadodávateľzaviazal
poskytovať odporcovi telekomunikačné služby. Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal dodávateľovi
riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu navrhovateľ fakturoval mesačne. Súd mal ďalej za

preukázané, že dodávateľ si svoju povinnosť zo zmluvy splnil a odporcovi svoje služby poskytol. Súd
však nemal preukázané, že odporca za poskytnuté služby - Program NAJ 200, zaplatenia ktorých
sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, dodávateľovi zaplatil riadne a včas, t. j. v lehote splatnosti.
Porušením tejto povinnosti mu vznikol dlh v sume 35,68 eur. V tejto časti súd priznal navrhovateľovi
uvedenú sumu, lebo mal za preukázané, že návrh v časti nezaplatených faktúr za poskytnuté služby

bol podaný dôvodne.

Keďže je odporca so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, patrí navrhovateľovi popri istine aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých
faktúr nasledovne: z faktúry č. 7212587176 odo dňa 26.12.2012, z faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa

26.01.2013 a z faktúry č. XXXXXXXXXX odo dňa 26.02.2013, vo všetkých prípadoch až do zaplatenia.

Súd tak priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie mesačných poplatkov za službu - Program NAJ 200,
ktoré odporca mal možnosť využívať a ktoré mu boli navrhovateľom poskytnuté. Za tieto bol odporca
povinný navrhovateľovi riadne zaplatiť.

Súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnenú sumu ako nárok na upomienky za oneskorené platby vo
výške 2 x 4,99 eur, ako nárok na poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eur +
DPH, ako nárok na poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eur + DPH a ako nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur, lebo ich považoval za neprijateľné zmluvné podmienky.

Navrhovateľ sa v konaní domáha od odporcu zaplatenia poplatku za obmedzenie - neplatenie a
zaplatenia poplatku za prerušenie služby - neplatenie vo výške 2x16,50 eur + DPH. Navrhovateľ
však konaní nepreukázal vznik toho nároku, a teda uskutočnenie takejto služby voči odporcovi, keďv predloženom cenníku sa takáto služba nenachádza a navrhovateľ nepredložil platné individuálne
dojednanie takýchto poplatkov (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom nejde o náhradu nákladov
v skutočnej výške, ale v paušalizovanej sume bez toho, aby bol povinný preukazovať skutočnú výšku

týchto nákladov. Takéto dojednanie zbavuje navrhovateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel
niesť (§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka) a umožňuje mu uplatňovať si poplatky bez možnosti
kontroly zo strany odporcu ako spotrebiteľa. Pretože takéto poplatky spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa a sú v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, sú neplatné podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa v tejto časti spolu s uplatneným
úrokom z omeškania zamietol.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Nárok na zaplatenie upomienok súd nepovažoval za opodstatnený, pretože táto sankcia nebola
individuálne dojednaná, čo spôsobuje jej neplatnosť podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom
nejde ani o zmluvnú pokutu (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nie je ani paušálnou náhradou
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a navrhovateľ
ani nepreukázal zaslanie alebo iné oznámenie upomienok odporcovi. Súd z uvedených dôvodov návrh

v časti o zaplatenie paušalizovaných poplatkov za oneskorenie platby, t. j. upomienok oneskorených
platieb a k nim patriaceho nároku na úrok z omeškania, zamietol.

Zmluvnou ( konvenčnou ) pokutou v zmysle § 544 sa rozumie postih dlžníka v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti. Hoci občiansky zákonník neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty,

zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku. Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v
zmysle 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka by nemala predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnenú sumu 47,80 eur ako nárok na zmluvnú pokutu za

nedodržanie doby viazanosti, lebo ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že
ide o formulárovú zmluvu, kde odporca síce mal možnosť oboznámiť sa so znením obsahu zmluvy,
ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú pokutu
pre nedodržanie doby viazanosti - 24 mesiacov, v ktorej lehote odporca si riadne nemal plniť svoje
povinnosti zaplatiť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty súd považuje

za neplatné. Súd posúdil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku
jednak z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, pretože hoci spotrebiteľ mal možnosť sa s ňou
dopredu oboznámiť, nemohol ovplyvniť jej obsah. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že ide formulárovú
zmluvu,vktorejsúzmluvnédojednaniaozmluvnýchpokutýchpredtlačenéaodporcamázjavneproblém
sa s nimi oboznámiť a rozumieť im. Súd zároveň považoval výšku pokuty za neprimeranú vo vzťahu

k zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje.

Súd ďalej poukazuje na to, že účelom všeobecných zmluvných podmienok je najmä to, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať informácie technickej a vysvetľujúcej povahy. Na druhej
strane nesmú slúžiť na to, aby do nich dodávateľ v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi

písmenami písanej forme skryl pred spotrebiteľom také zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takýmto zmluvným
dojednaniam nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
teda pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne spoločensky uznávané zásady
správaniasavprávnomstyku(poctivosť,nezneužívanievýkonupráv,rešpektovanierovnostiúčastníkov

občianskoprávnych vzťahov ).

Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
nároku na zmluvnú pokutu, súd jeho návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol. Iluzórna možnosť zmeny
zmluvných dojednaní potvrdzuje nekalé praktiky, ktoré právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní

zmlúv voči spotrebiteľom používa aj naďalej.

Z dôvodu, že súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol, nepriznal mu z
uvedenej sumy ani nárok na úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne odo dňa 26.12.2013 do zaplatenia.V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ vystupuje v postavení
slabšej strany. Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že bol na ulici oslovený chlapcom, ktorý ponúkal produkty

právneho predchodcu navrhovateľa, t. j. spoločnosti S. J., a.s.. Odporca uveril slovám o tom, že nebude
platiť viac, pričom aj z výpisov pre telefónne číslo odporcu, ktoré predložil sám navrhovateľ k návrhu
je nepochybné, že odporca napríklad v rámci mesiaca november 2012 vykonal aktívne tri telefonické
hovory s priemernou dĺžkou jedna minúta a poslal jednu S. správu. Súd má za to, že v danom prípade
sa jedná o prípad agresívnejšieho vnútenia tovaru, či služby. Odporca nie je schopný chápať ani

skutočnosť, ako môže byť dlžný spoločnosti S. J., a.s., keď nepoužíval od nich žiaden telefón, ale
stále používa telefón, ktorý používal na služby predchádzajúceho operátora. A. stratégie jednotlivých
predajcov využívajú pri získavaní nových zákazníkov najmä osobné, psychologické a spoločenské
faktory, ale aj miesto predaja a spôsob komunikácie so spotrebiteľom. Spotrebiteľ z nižšej spoločenskej
vrstvy vníma pri rozhodovaní ako základné kritérium peňažné výdavky. A v tomto prípade odporca
uveril, že tieto bude mať nižšie. Množstvu informácii v zmluve, v dodatku, vo všeobecných obchodných

podmienkach a v cenníku venoval pozornosť do tej miery, do akej mu boli prezentované predávajúcim.
Súd poukazuje v tomto prípade aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú
12 strán textu a cenník 64 strán tabuliek a množstva služieb operátora, ktoré boli spotrebiteľovi síce
predložené, ale ktoré sú pre bežného človeka nezrozumiteľné, neprehľadné a najmä je časovo nereálne
ich prečítať a zrozumiteľne sa s nimi oboznámiť pri podpisovaní zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže, existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:

"Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné
ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného

poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 Z./D., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd vychádzal v tomto prípade zo skutočností, že priznanie plnej náhrady trov konania odporcovi má
opodstatnenie v tom, že rozdielnosť úspechu odporcu, resp. neúspechu navrhovateľa, je podstatná.
Čiastočné prelomenie zásady zodpovednosti za výsledok je na mieste s ohľadom na špecifickú situáciu.
V danom prípade však súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, aj keď bol v konaní úspešnejší,
nakoľko vychádzal z toho, že odporcovi žiadne trovy v konaní doposiaľ nevznikli.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, žepeňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S ohľadom na osobné a majetkové pomery odporcu dospel súd k záveru, že je potrebné určiť lehotu
dlhšiu ako tri dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že má záujem
uhradiť dlžnú sumu do troch mesiacov. Poukázal pri tom na svoju sociálnu situáciu, keď jeho príjmom
sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,- eur mesačne, z ktorých hradí dve vyživovacie povinnosti spolu
vo výške 100,- eur. Odporca prišiel o stabilné zamestnanie z organizačných dôvodov a novú prácu si

nevie nájsť podľa neho z dôvodu veku. Napriek tomu si obživu pomáha zabezpečovať aspoň prácami
a brigádami napríklad v záhradách. Lehotu na splnenie povinnosti tri mesiace od právoplatnosti tohto
rozhodnutia tak určil súd podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku po zistení osobných a
majetkových pomerov odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.