Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216201307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, zast. PERSPECTA Legal
s.r.o., IČO 36 668 745, so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporcovi: H. X., H. XXX/X, K. o
zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 02.02.2016 sa domáhal na tunajšom súde od odporcu zaplatenia istiny
248,95€spríslušenstvom,pričomtvrdil,žeodporcanezaplatilzaposkytnutéslužby,čímporušilzmluvne

dojednané podmienky a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby aj zmluvnú
pokutu za toto porušenie. Zároveň si z nej uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000€, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a to
zmluvou o pripojení ako na č.l. 6, faktúrou ako na čl.10, oznámením o postúpení pohľadávky ako na

č.l. 4 a ustálil nasledovný skutkový stav veci :
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcom dňa 17.09.2010 zmluvu
o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program FIX 16 a dňa
17.09.2010 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy a využívané služby
a mobilný telefón Samsung S 5230 v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytol
Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca
faktúru neuhradil. Vzhľadom na to, že si odporca svoj zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú

povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Boli vystavené faktúry č.
7203942766 na sumu 248,95 € s dátumom splatnosti 25.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak
Telekomanavrhovateľuzavrelimedzisebouzmluvuopostúpenípohľadávokdňa20.11.2013predmetné
pohľadávky sa stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu
k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči odporcovi. Poukazujúc na tú skutočnosť, že podnik svoju
zmluvnú povinnosť riadne a včas plnil a keďže odporca zmluvu porušil tým, že faktúry nezaplatil,
navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ako aj na zákonný úrok z omeškania. Žiadal návrhu v

celom rozsahu vyhovieť, priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
( pohľadávka ) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší , zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia , ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné podmienky ) . To neplatí ak
ide o predmet plnenia , cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané .

Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia , ktoré požadujú od spotrebiteľa , ktorý nesplnil svoj záväzok ,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu , ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku .
Súd je toho názoru , že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie , alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.

Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené sa
konštatuje preto , že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane .
Vdanejvecizmluvnúpokututak,akoboladojednanávzmluveopripojenípovažujesúdakoneprimeranú
sankciu a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu,

keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti , teda na jeho
začiatku .
Rovnako bez akéhokoľvek významu je aj to , akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí , t.j. či nezaplatí
napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku , alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto

sumy aj niekoľkonásobne vyššiu.
Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 273 ods. 1/ Obchod. zák. časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Z obsahu výpisu z obchodného registra na právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý je verejne

dostupný ( www.orsr.sk ) vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa mal v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie telekomunikačných služieb. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že podľa ust.
§ 52 ods. 3/ Obč. zák. bol veriteľom - dodávateľom.

Ak ide o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ, ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. §

52ods.1/Obč.zák.atobezohľadunajehoprávnuformu.Pretosamusíriadiťzákonnýmiustanoveniami
Obč. zák.

Okrem toho je preukázané, že ide o vzťah, v ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu
individuálne dojednané. Ide o formulárové zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok a

vypĺňajú sa len niektoré kolónky. Odporkyňa ako spotrebiteľ nemá právo nejakým podstatným spôsobom
ich meniť. Uvedené vyplýva z predložených listín a súdu je to známe aj z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti, keď obdobné zmluvy a ostatné listiny k nej boli predmetom v konaniach, v ktorých vystupovalako navrhovateľ právny predchodca navrhovateľa, alebo iný právny nástupca navrhovateľa z titulu
postúpenia pohľadávok, len sa menili odporcovia.

Podľa § 5b Zákona č. 252/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o prístupkoch orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 veta právo OZ právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101-110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565)
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Čo sa týka zmluvnej pokuty v sume celkom 248,95 Eur a úrokov z omeškania 9 % ročne od 26.04.2012

do zaplatenia, v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa nedôvodný.

Nutné je uviesť, čo bolo konštatované už vyššie, že zmluvu vrátane jej ostatných listín vypracoval právny
predchodca navrhovateľa bez toho, aby odporca ako spotrebiteľ mohol nejakým podstatným spôsobom
docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred

pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporcom. Navrhovateľ ako
jej autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní a to vrátane dojednaní o
zmluvných pokutách. Na to, aby si navrhovateľ mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným právnym úkonom. Uvedené
ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej ani jednej zmluvnej pokuty.

Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na ich zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu
odporkyne, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvné pokuty. Navrhovateľ
v tomto smere svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dojednania o zmluvnej pokute je totiž absolútne
neplatné. Všetky zmluvy musia byť vyvážené v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán, aby
tak bola naplnená zásada podľa ust. § 3 Obč. zák. o dobrých mravoch. V danej veci však tomu tak

nie je. Právny predchodca navrhovateľa do zmluvy, ktorú zmluvu predložil súdu ( č.l. 6) nezapracoval
žiadny zmluvné pokuty okrem jednorázovej zmluvnej pokuty vo výške 248,95 €. Na druhej strane
nezapracoval do zmluvy ani jej príloh - tarify, cenového výmeru ani iných listín žiadnu zmluvnú pokutu
pre seba ako dodávateľa, za prípadné jeho neplnenie si povinností zo zmluvy, za ich nedodržiavanie,
alebo za ich porušenia. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej

pokute, lebo toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom
dojednaní postupovať v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne
a spôsobil tak neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech
a v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Okrem toho spôsob dojednania o zmluvných pokutách je
absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že pri jednotlivých druhoch zmluvných pokút nerozlišuje obdobie,

resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Pri jednotlivých druhoch zmluvnej pokuty
síce zapracoval rôzne sumy zmluvnej pokuty, ale výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká
pri porušení povinností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti.
Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate obchádzal aj zákon a tak je
jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa ust.

§ 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Je pravdou, že navrhovateľ predložil súdu faktúru
spolu na sumu 248,95 €. Z predmetnej faktúry súd zistil, že táto suma je zmluvná pokuta, pričom táto
faktúra bola vystavená za obdobie od 08.03.2012 do 07.04.2012. Žiadne zmluvy, zmluvné dojednania,
obchodné podmienky, kde by bola predmetná pokuta zahrnutá súdu nepredložil, len v dodatku k zmluve
o pripojení ( č.l. 6) je v tabuľke č. 1 uvedená zmluvná pokuta vo výške 248,95 €, ktorú je povinný

zaplatiť odporca v prípad porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, v bode 2 dodatku
alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod. 5.2 písm. a až
c/ všeobecných obchodných podmienok, pričom súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta vo výške
248,95 € v zmysle dodatku k zmluve o pripojení je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Dojednania okaždej zmluvnej pokute sú nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku aj nezrozumiteľné, čo je dôvodom
absolútnejneplatnostiajpodľazák.ust.§37Obč.zák. Nadôvodabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu
je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto dovoláva alebo nie. Dojednanie

o zmluvnej pokute majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zákon umožňuje dojednania v tom smere,
aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Takými môže byť aj cenový výmer alebo aj
tarifa. Nemožno sa však stotožniť s tým, že v takýchto listinách by mali byť aj dojednania o zmluvných
pokutách. Už len samotný názov týchto listín hovorí o tom, že by mali obsahovať ceny ( napr. služieb,
poplatkov a pod. ) alebo nejaké cenové tarify. Zmluvnú pokutu však nemožno považovať ani za cenu,

ani za tarifu a tak nemá miesto v cenovom výmere ani v tarife. Nutné je tiež uviesť, že dohodu účastníkov
o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť tarify alebo cenového výmeru. Podľa zák. ust.
Obč. zák. zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že
zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom
predpísanej písomnej forme. Nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť súčasťou
zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má podľa zákonného ust. § 517 Obč. zák. požadovať

úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. V tomto smere je potrebné poukázať aj
na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré konštatovalo, že
dojednania o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy ( listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis ).

Pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 248,95 €, tá je obsiahnutá v dodatku k zmluve o pripojení ( č.l. 6). Nárok
na ne by však vznikol ( ak by dojednanie o nej bolo platné, čo ale nie daný prípad ) iba za podmienky
zániku zmluvy zo strany/ dôvodov na strane užívateľa pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti.
Znamená to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu by bol podľa tohto viazaný až na okamih zániku zmluvy
a tento zánik navrhovateľ v konaní netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal.

Dojednania o zmluvnej pokute je však absolútne neplatné. Keďže navrhovateľ existenciu platnej dohody
o zmluvnej pokute nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur je nedôvodný.
S plnením žiadanej zmluvnej pokuty sa preto odporca nemohol dostať do omeškania. Nedôvodné sú
tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej sumy. Preto návrh navrhovateľa súd v celom rozsahu zamietol,

nakoľko predmetom tohto sporu bola len zmluvná pokuta.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a to aj poukazujúc na tú skutočnosť, že podľa úvahy súdu
uplatnenápohľadávkajevcelomrozsahupremlčaná(premlčacialehotazačalaplynúťdňom26.04.2012
a uplynula 26.04.2015) návrh bol podaný 02.02.2016 súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p. V danom prípade bol úspešný odporca,
náhradu trov konania však nežiadal a keďže mu ani žiadne trovy nevznikli, súd náhradu trov konania
odporcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).