Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311205865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8311205865.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcov 1/ Š. R., nar.

XX.XX.XXXX, W. XXX/X, W., 2/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, W., obaja zast. JUDr. JCLic.
Tomášom Majerčákom, advokátom, Južná trieda 28, Košice proti žalovaným 1/ J. Č., nar. XX.XX.XXXX,
J. XXX/XX, W., 2/ Slovenskej kancelárii poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 29, IČO: 36 062
235, zast. JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o náhradu škody
a ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade o zaplatenie náhrady škody vo výške 93,85 eur z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade nemajetkovú ujmu každému z nich
po 20 000 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu splnenia povinnosť druhého zo žalovaných.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy nad sumu 20 000 eur vo vzťahu voči
žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .

Súd konanie o zaplatenie sumy 48,75 eur voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcoviažaloboudoručenousúdudňa31.5.2011sadomáhalinažalovanýchzaplateniasumy1066,88
eur a náhrady nemajetkovej ujmy, a to každý z nich po 30 000,00 eur s odôvodnením, že dňa
27.12.2009 v čase o 22,15 hod. došlo k dopravnej nehode v obci Stakčín, a to tak, že žalovaný
v 1. rade jazdil s osobným motorovým vozidlom zn. Opel Vectra, e.č. XZXXXXX, kde pri prejazde
ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky, ktoré

možno predvídať a v dôsledku nevenovania pozornosti vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke
s použitým množstvom alkoholických nápojov zachytil prednou časťou svojho vozidla idúcich chodcov,
a to Š. R., nar. XX.X.XXXX, syna žalobcov, a chodkyňu P. I., ktorí išli po pravej krajnici cesty smerom
k železničnej stanici v Stakčíne. V dôsledku zranení, ktoré utrpel syn žalobcov pri dopravnej nehode,
tento zomrel v nemocnici dňa X.X.XXXX.

Žalobcovia svoj nárok na náhradu škody odôvodňovali tým, že museli vynaložiť prostriedky na pohreb

svojho nebohého syna Š. R. vo výške 289,00 eur, 114,00 eur na zaplatenie karu po pohrebe a k týmto
sumám pripočítali sumu na postavenie pomníka vo výške 663,88 eur, teda celkom sa domáhali náhrady
škody voči žalovaným vo výške 1066,88 eur.Žalobcovia sa zároveň domáhali na žalovaných aj náhrady nemajetkovej ujmy, a to každý z nich po 30
000,00 eur s odôvodnením, že dopravnou nehodou, pri ktorej zomrel ich syn Š. R. došlo k nenávratnej
deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života ich rodiny, žalobcovia

utrpeli obrovskú psychickú traumu pri pohľade na utrpenie ich syna a náhlej strany svojho syna, stratili
syna, ktorý im bol oporou v chorobe a starobe a tým došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a
do ich práva na súkromie a rodinný život.

Podaním doručeným súdu dňa 28.7.2011 (pred prvým pojednávaním) žalobca zobral žalobu v časti

istiny týkajúcej sa náhrady škody vo výške 924,28 eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť s
odôvodnením,žežalovanýv2.radeprostredníctvomspoločnostiU.H.,W..Y..R..zaplatilžalobcomsumu
844,61 eur s tým, že dňa 4.7.2011 bola žalobcom zaplatená suma 274,58 eur, a to náklady pohrebu,
smútočné oblečenie zosnulého a kar a dňa 22.7.2011 im bola zaplatená suma 570,03 eur náklady
spojené s postavením pomníka s tým, že žalovaný v 2. rade krátil vyplatenie náhrady škody o 10 %,
teda o sumu 93,85 eur s poukázaním na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka a závery znalca H..

Q.. Zároveň žalobcovia poukazovali na to, že prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny im
z titulu pohrebného bola vyplatená suma 79,67 eur, a tak predmetom žaloby po späťvzatí sumy 924,28
eur ostal nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 142,60 eur. Predmetom žaloby ostal naďalej nárok
žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, a to každého z nich po 30 000,00 eur.

V súvislosti s krátením náhrady škody o 10 % z titulu spoluzavinenia nebohého Š. R. zástupca žalobcov
nesúhlasil s postupom žalovaného v 2. rade a poukazoval na závery znaleckého posudku, z ktorého
vyplýva, že nebohý Š. R.Á. so svojou priateľkou išli správne po okraji cesty, pričom vodič motorového
vozidla, ak by išiel správne po ceste tak ako mal ísť, tak by nebol narazil do chodcov s tým, že chodci
nešli po strede cesty ani do cesty nevbehli a čo sa týka smeru chôdze chodcov v znaleckom posudku

je uvedené, že táto bola teoreticky nesprávna, ale na druhej strane znalec hneď uvádza, že prakticky
chodci ani ináč ísť nemohli a išli správne, pretože pravá krajnica bola relatívne široká a po technickej
stránke nahrádzala riadne oddelený chodník pre chodcov a napájala sa na riadny chodník. Ľavá krajnica
bola úzka, ťažko schodná, čo obmedzovalo pohyb po nej.

Rozsudkom č.k. 12C/60/2011-216 zo dňa 1.12.2011 súd konanie voči žalovaným v 1. a 2. rade o
zaplatenie sumy 924,28 eur zastavil. Súd zároveň zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade o
zaplatenie sumy 48,75 eur a žalobu žalobcov o zaplatenie sumy 30 000,00 eur každému z nich vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade zamietol. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobcov voči žalovanému v 1. rade
vylúčil na samostatné konanie.

Dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/60/2011-225 zo dňa 22.12.2011 súd žalobu o zaplatenie sumy 93,85
eur voči žalovanému v 2. rade zamietol.

Na základe odvolania žalobcov a žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co 20/2012-287

zo dňa 21.11.2013 a č.k. 17Co 21/2012-290 zo dňa 21.11.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 30 000,00 eur každému žalobcovi voči žalovanému v 2.
rade a taktiež zrušil aj dopĺňací rozsudok č.k. 12C/60/2011-225 zo dňa 22.12.2011. Zároveň rozhodol o
vrátení veci súdu prvého stupňa na nové konanie.

Po vrátení veci tak predmetom konania ostal nárok žalobcov vo vzťahu k žalovanému v 1. rade na
zaplatenie sumy 48,75 eur.

Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade predmetom konania ostal nárok na náhradu škody vo výške 93,85
eur a taktiež ostal predmetom konania nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy voči obidvom

žalovaným po 30 000,00 eur každému zo žalobcov.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

V danom konaní zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 1.12.2011 zobral žalobu v časti o náhradu

cestovných výdavkov vo výške 48,75 eur späť s tým, že žalovaný v 2. rade so zastavením konania
súhlasil v tejto časti, a preto konanie bolo voči žalovanému v 2. rade o zaplatenie sumy 48,75 eur
právoplatne zastavené rozsudkom č.k. 12C/60/2011-216 zo dňa 1.12.2011.Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca taktiež zobral žalobu v tejto časti späť, avšak žalovaný sa
vo svojich výsluchoch k tomuto nároku nevyjadroval, a preto súd vychádzal z toho, že aj žalovaný v 1.
rade nemal výhrady voči tomu, aby sa konanie o zaplatenie sumy 48,75 eur voči žalovanému v 1. rade

zastavilo, a preto súd konanie o zaplatenie sumy 48,75 eur vo vzťahu k žalovanému v 1. rade podľa §
96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil.

Počas konania právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe upresnenej späťvzatím s tým,
že zástupca žalobcov poukazoval na to, že predmetom žaloby ostal nárok žalobcov na zaplatenie

sumy 142,60 eur z titulu náhrady škody spôsobenej úmrtím ich syna a túto sumu tvorí 10 % krátené
plnenie zo strany žalovaného v 2. rade vo výške 93,85 eur a zároveň zvyšnú sumu vo výške 48,75 eur
zástupca žalobcov odôvodnil ako nárok na náhradu cestovných výdavkov, ktoré vynaložili žalobcovia
na cestovanie zo Stakčína do Humenného odo dňa dopravnej nehody t.j. od 27.12.2009 do X.X.XXXX,
kedy ich syn zomrel s tým, že pravidelne chodili za ním autom, ktoré patrilo bratovi žalobcu.

Zástupca žalobcov tak zotrval na žalobe pozostávajúcej z nároku žalobcov na náhradu škody vo výške
93,85 eur t.j. plnenia kráteného žalovaným v 2. rade vo výške 10 % z titulu údajného spoluzavinenia
nebohého syna žalobcov. V tejto súvislosti zástupca žalobcov zotrval na svojom vyjadrení, v ktorom
poukazoval na závery znaleckého posudku znalca H.. Q., z ktorého vyplýva, že nebohý Š. R. so svojou

priateľkou išli správne po okraji cesty, pričom vodič motorového vozidla, ak by išiel správne po ceste tak
ako mal ísť, tak by nebol narazil do chodcov s tým, že chodci nešli po strede cesty ani do cesty nevbehli a
čo sa týka smeru chôdze chodcov v znaleckom posudku je uvedené, že táto bola teoreticky nesprávna,
ale na druhej strane znalec hneď uvádza, že prakticky chodci ani ináč ísť nemohli a išli správne, pretože
pravá krajnica bola relatívne široká a po technickej stránke nahrádzala riadne oddelený chodník pre

chodcov a napájala sa na riadny chodník. Ľavá krajnica bola úzka, ťažko schodná, čo obmedzovalo
pohyb po nej.

Zástupcažalobcovzotrvalajnažalobevčastiozaplatenienemajetkovejujmypo30000,00eurkaždému
zo žalobcov s odôvodnením, že smrťou syna žalobcov došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálnych

väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života rodiny žalobcov, žalobcovia utrpeli obrovskú
psychickú traumu pri pohľade na utrpenie ich syna a z náhlej straty svojho syna, ktorý im bol oporou
v chorobe a starobe. Stratou syna došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov a do ich práva na
súkromie a rodinný život, pričom smrťou syna žalobcov bola spôsobená žalobcom nenapraviteľná citová
ujma, nakoľko žalobcovia stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život.

V súvislosti s nárokom žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy zástupca žalobcov zotrval na svojom
vyjadrení, v ktorom poukazoval na to, že žalovaný v 2. rade je pasívne legitimovaný v tomto konaní
na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože v danej veci je rozhodujúce vyriešenie otázky pojmy škody
použitého v zákone č. 381/2001 Z.z. a zástupca žalobcov zastával názor, že pojem škody je potrebné

vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu
do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných
prostriedkov. Účelom poistenia za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť
dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Zástupca žalobcov poukazoval na

Smernicu ES 209/103/2009 v súvislosti s pojmom škody.

Z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplýva, že jeho nebohý syn Š. R. v čase dopravnej nehody bol slobodný
a žil v spoločnej domácnosti so žalobcami. Smrť jeho syna sa žalobcu v 1. rade osobne veľmi dotkla a
dodnes sa s touto skutočnosťou nedokáže vysporiadať, neustále toto vníma, nemôže sa venovať práci a

berie tabletky z dôvodu, že sa mu zhoršil zdravotný stav a v dôsledku smrti syna má aj určité psychické
problémy. So svojím nebohým synom vychádzal veľmi dobre, robili spolu u jedného zamestnávateľa na
stavbách, chodili spolu do práce a keď je v práci tak jednoducho žalobca v 1. rade neustále myslí na
svojho syna, ktorý mu chýba.

Z výsluchu žalobkyne v 2. rade vyplýva, že nebohý syn sa narodil žalobcom so srdcovou vadou a X
rokov čakali na to, či bude operovaný, preto sa oňho veľmi bála, starala sa oňho a keď mal X rokov bol
operovaný v Bratislave, pričom operácia dopadla úspešne. Nebohý syn potom nastúpil do školy, neskôr
sa vyučil za murára a začal pracovať v Čechách, kde chodil na turnusy, ktoré trvali 3 týždne, pričomsyna mala veľmi rada, tento im finančne pomáhal, kupoval im rôzne veci. Žalobkyňa v 2. rade uviedla,
že na svojho nebohého syna nikdy nezabudne, nedokáže ísť ani na cintorín a postaviť sa k jeho hrobu
a poukazovala na to, že nebohý syn jej bol miláčikom a strašne jej v živote chýba. Žalobkyňa v 2. rade

poukazovala na to, že po smrti syna má depresiu a má zdravotné problémy.

Žalovaný v 1. rade bol vypočutý vo veci cestou dožiadaného súdu s tým, že sa nezúčastnil súdnych
pojednávaní z dôvodu obavy o svoj život, pričom poukazoval na svoju sociálnu situáciu, ktorá mu
neumožňuje ani plniť uplatňovanú sumu.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade počas konania zotrval na svojom vyjadrení, v ktorom poukazoval
nato,žežalovanýv2.radepriznalnárokžalobcomztitulunáhradyškodyspôsobenejúmrtímichsynavo
výške938,46eur,odktorejžalovanýv2.radeodpočítalsumu93,85eurt.j.10%zdôvoduspoluzavinenia
nebohého syna žalobcov a v súvislosti so spoluzavinením poukazoval na závery znaleckého posudku
vypracovaného znalcom H.. X. Q., z ktorého vyplýva, že spôsob chôdze zosnulého pred zrážkou s

vozidlom bol technicky nesprávny, nakoľko tento idúci po pravom okraji vozovky bol k vozidlám blížiacim
sa k ním otočený zadnou stranou, a preto nemohol nebezpečenstvo zrážky včas spozorovať a prípadne
sa zrážke vyhnúť včasným premiestnením viac na bok.

Zástupca žalovaného v 2. rade namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade v súvislosti s

nárokom žalobcov na náhrady nemajetkovej ujmy s odôvodnením, že náhrada tejto nemajetkovej ujmy
jenadrámecnárokovkrytýchzpoisteniazodpovednostizaškoduspôsobenýchprevádzkoumotorového
vozidla uvedených v § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. a navyše ide o škodu, ktorej vznik nie je
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, čo podľa § 5 ods. 1 písm. h, Zákona č. 381/2001 Z.z.
oprávňuje poskytovateľa náhrady takúto škodu žalobcom nenahradiť.

Z obsahu úmrtného listu vystaveného Matričným úradom Humenné vyplýva, že dňa X.X.XXXX v
Humennom zomrel syn žalobcov Š. R..

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 16.6.2010 č.k. 2T/72/2010-266 vyplýva, že

predmetným rozsudkom bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi žalovaným v 1. rade
a Okresnou prokuratúrou v Humennom, podľa ktorej bol žalovaný v 1. rade uznaný za vinného, že
dňa 27.12.2009 v čase o 22.15 hod. bez vodičského oprávnenia jazdil s osobným motorovým vozidlom
zn. R. B., českého evidenčného čísla XXXXXXX v obci Stakčín smerom na Sninu, kde pri prejazde
ľavotočivej zákruty neprispôsobil rýchlosť jazdy svojich, schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným

okolnostiam, ktoré možno predvídať a v dôsledku nevenovania pozornosti vedeniu vozidla a situácii v
cestnej premávke s použitým množstvom alkoholických nápojov v množstve od 1,88 promile až 2,08
promile v krvi zachytil prednou časťou vozidla idúcich chodcov na pravom okraji cesty Š. R. a chodkyňu
P. I., v dôsledku čoho došlo k zraneniu Š. R., ktorý dňa X.X.XXXX svojim zraneniam podľahol, čím
spáchal zločin usmrtenia podľa § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a, ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom

súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a, Trestného zákona, § 138 písm.
h, prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona a prečinom ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c, Trestného zákona.

Zo záverov Znaleckého posudku č. 7/210 vypracovaného znalcom H.. X. Q. vyplýva, že chodci R. a I.

bezprostredne pred zrážkou išli v smere chôdze v oblasti pravého okraja cesty, oblasťou pravého okraja
vozovky a pravej vychodenej krajnice vedľa seba tak, že prichádzajúce vozidlo do nich narazilo zozadu.
Techniku chôdze chodcov, čo sa týka polohy možno hodnotiť ako z technického hľadiska správnu, v
oblasti okraja cesty, ale čo sa týka smeru chôdze ako teoreticky nesprávnu, nakoľko boli k vozidlám
blížiacim sa k ním obvyklým spôsobom otočení zadnou stranou, a preto nemohli nebezpečenstvo zrážky

včas spozorovať a prípadne sa zrážke vyhnúť včasným premiestnením sa viac nabok. V oblasti miesta
nehody však bola v smere ich chôdze ľavá krajnica úzka, ťažko schodná, čo obmedzovalo pohyb po
nej a naviac pravá krajnica, relatívne široká a aj keď výrazne neoddelená nadväzovala na chodník
pred zákrutou a i na vzdialenejšom priamom úseku za miestom nehody - krajnica po technickej stránke
nahrádzala riadne oddelený chodník pre chodcov.

Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že chodci boli k prichádzajúcemu vozidlu otočení zadnou
stranou tela, včas nezaregistrovali nebezpečenstvo hroziace od blížiaceho sa vozidla, a preto už zrážke
zabrániť nemohli.Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe bolo potrebné vyhovieť iba
čiastočne.

Podľa § 135 ods. 1, tretia veta O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

Po zvážení všetkých dôkazov súd zamietol žalobu, v ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody
spočívajúcej v krátenom plnení, ktoré žalovaný v 2. rade krátil žalobcom vo výške 10 %, teda vo výške

93,85 eur, a to s odôvodnením, že podľa názoru súdu bolo na mieste, aby žalovaný v 2. rade krátil
svoje plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcom vo výške 10 %, a to vzhľadom na závery znaleckého
posudku vypracovaného znalcom H.. X. Q., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že nebohý syn žalobcov
pred zrážkou išiel po pracom okraji cesty s tým, že prichádzajúce auto narazilo do chodcov zozadu a
je síce pravdou, že v oblasti miesta nehody bola ľavá krajnica úzka a ťažko schodná, avšak na druhej

strane nebohý syn žalobcov spoločne so svojou priateľkou išli po pravom okraji cesty otočení chrbtom k
prichádzajúcim vozidlám, a preto nemohli nebezpečenstvo zrážky včas spozorovať, prípadne sa zrážke
vyhnúť včasným premiestnením sa viac nabok.

Ztýchtodôvodovtedasúdžalobuozaplateniesumy93,85eurvovzťahukobidvomžalovanýmzamietol.

Druhou časťou nároku žalobcu bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, kedy žalobcovia
požadovali nemajetkovú ujmu každý z nich po 30 000,00 eur.

V súvislosti s týmto nárokom je potrebné uviesť, že súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na

súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrnuje tiež právo na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým
s členmi rodiny. Občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti
fyzickej osoby upravuje ustanovenie § 13 OZ. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa tohto
zákonného ustanovenia, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranuosobnosti bolo neoprávnene zasiahnuté (môžu ňou byť len fyzické osoby) a osobou, ktorá neoprávnený
zásah spôsobila (môžu ňou byť aj právnické osoby). Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv
fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a povinnou osobou

na strane druhej. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho vzťahu sa viažu výhradne na určitú
osobu.

V predmetnej veci je nesporné, že zásah do osobnostných práv žalobcov (do ich práva na súkromný a
rodinný život) bol spôsobený pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade.

Tak ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 20/2012-287 zo dňa 21.11.2013
vo vzťahu k nemajetkovej ujme je ďalej potrebné uviesť, že túto otázku už judikoval Súdny dvoru
EÚ dvoma rozsudkami dňa 24.10.2013, a to rozsudkom vo veci Haasová C-22/12 a rozsudkom vo
veci Drozdovs C-277/12. Týmito rozsudkami bola riešená prejudiciálna otázka položená Krajským
súdom v Prešove, ktorá sa týkala náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu

spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa týchto rozsudkom pod pojmom ujma na zdraví je potrebné
rozumieť akúkoľvek ujmu, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z
vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostnej
integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu. Súdny dvor dospel k záveru, že medzi škody,
ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu

tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Keďže zodpovednosť žalovaných vyplýva z ust. § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka, táto zodpovednosť vznikla na základe dopravnej nehody, potom platí,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v

spore vo veci samej.

S rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ je možné v celom rozsahu súhlasiť a vykladať zodpovednosť
žalovaných, najmä žalovanej v 2/ rade, eurokonformne.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom konaní sú pasívne legitimovaní obidvaja žalovaní, teda
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.

Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo vzťahu k obidvom
žalovaným s poukázaním na skutočnosť, že smrťou syna žalobcov bolo zasiahnuté do práva žalobcov

na ochranu súkromia a smrťou syna žalobcom bola spôsobená nenapraviteľná citová ujma, pretože
žalobcovia stratili možnosť viesť rodinný a súkromný život so svojím synom, pričom bolo preukázané, že
medzi žalobcami a nebohým synom existovali silné citové, sociálne väzby, ktoré boli vytvorené v rámci
ich spoločného rodinného života.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy po 20 000,00 eur
každému zo žalobcov, a to aj s poukázaním na skutočnosť, že žalobcovia svoje tvrdenia o zhoršení
zdravotného stavu po smrti ich syna v podstate ničím nepreukázali, a tak podľa názoru súdu je suma
20 000,00 eur pre každého zo žalobcov dostačujúca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách súd rozhodne po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.