Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213273
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci navrhovateľky O.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. nad Y. XX, XXX XX O. nad Y., zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o
zaplatenie 90,25 Eur s príslušenstvom o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 19C/183/2014-42 z 24. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,99 Eur
ako trovy právneho zastupovania na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, č. účtu XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorým sa od odporcu domáhala zaplatenia
sumy 90,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 90,25 Eur od 7. januára
2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrela zmluvu o úvere č. 609500346

dňa 1. februára 2011, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 150,- Eur. Za
poskytnutý úver požadoval odporca odplatu vo výške 102,- Eur. Úver čerpala navrhovateľka na úhradu
osobných potrieb ako spotrebiteľka. Zmluva o úvere podľa zistenia okresného súdu neobsahovala
náležitosti vymedzené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), ktorý v
§ 9 ods. 2 ustanovuje, že zmluva o úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Chýbajúce náležitosti zmluvy zákon č. 129/2010 Z. z.
sankcionuje v § 11 ods. 1 písm. a) tým, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Podľa zistenia súdu navrhovateľka na základe zmluvy o úvere zaplatila odporcovi
240,25 Eur. Odporcovi však vznikol nárok len na vrátenie požičanej sumy 150,- Eur. Rozdiel vo výške
90,25 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane odporcu vzniknuté na úkor navrhovateľky,
ktoré odporca musí navrhovateľke vydať. Obranu odporcu, že navrhovateľka žiadala o úver na výkon
zamestnania, nepovažoval za dôvodnú. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že v čase uzatvárania

úverovej zmluvy pracovala ako laborantka v spoločnosti Knauf Insulation, s. r. o. Nová Baňa a všetky
pomôcky potrebné na výkon jej zamestnania jej poskytol samotný zamestnávateľ, preto nepotrebovala
čerpať úver za účelom vyznačeným v zmluve. Prehlásenie o účele poskytnutia úveru označil okresnýsúd za obchádzanie príslušných ustanovení zákona o ochranu spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských
úveroch.
Úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške ustanovenej nariadením vlády

SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je podľa
rozhodnutia súdu odporca povinný zaplatiť navrhovateľke od 07. 11. 2014, kedy uplynula lehota určená
vo výzve navrhovateľky adresovanej odporcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O. s. p.“) priznal navrhovateľke náhradu trov
konania, ktoré jej vznikli využitím služieb advokáta.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľka iba v časti výroku o
trovách konania elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré do 3 dní
nedoplnila originálom, preto odvolací súd na jej odvolanie podľa § 42 ods. 1 O. s. p. neprihliadol.

Odvolanie odporcu smerovalo proti celému výroku rozsudku okresného súdu. Odporca označil

rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné s tvrdením, že sa okresný súd riadne nevyporiadal
s charakterom zmluvy o úvere č. 609500346. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu podľa názoru
odporcu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia právnych predpisov na daný
skutkový stav aplikoval.
Súd sa pri rozhodnutí nosne opieral o nepodložené dôkazy navrhovateľky, ktorými sú jej

nepreukázateľné tvrdenia. Zaškrtnutím políčka, ktorým priznala použitie poskytnutého úveru na účely
zamestnania navrhovateľka jasne preukázala a súhlasila s jeho čerpaním na účely zamestnania. Súd
sa opiera primárne o tvrdenia o pracovnom zaradení navrhovateľky s odôvodnením, že nemala potrebu
čerpať úver na účely zamestnania, avšak samotná navrhovateľka výslovne vyhlásila, že úver jej bude
poskytnutý výlučne na náklady na reklamu, preto úver nie je možné klasifikovať ako spotrebiteľský

úver. Nie je reálne možné, aby veriteľ kontroloval každého jedného dlžníka, či finančné prostriedky
skutočne použije na jemu poskytnutý účel. Z toho dôvodu sa spisuje dodatok k zmluve o úvere, ktorý
slúži ako záväzok samotného dlžníka použiť poskytnutý úver len na ten účel, ku ktorému sa sám zaviazal
vypísaním dodatku k zmluve. Ak navrhovateľka nečerpala úver na účely zamestnania, mohla označiť
príslušné políčko „iný účel“ a nevypĺňala by dodatok k zmluve o úvere. V odvolaní odporca vyzval

navrhovateľku, aby predložila súdu „hmotný dôkaz, ktorý nasvedčuje tvrdeniu, že peňažné prostriedky
v čase ich poskytnutia neboli vzaté za účelom zamestnania a rovnako, aby sa vyjadrila, z akého dôvodu
vyplnila dodatok k zmluve o úvere, ak financie neplánovala použiť na poskytnutý účel“. Odporca popieral,
že by nastala akákoľvek forma bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Navrhovateľka plnila
na základe platne uzavretej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere nebola vyhlásená za neplatnú a právny

dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere neodpadol. Keďže zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou
uzavretou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nemusela zmluva o úvere obsahovať údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Zmluva o úvere č. 609500346 bola zmluvou o úvere uzavretou podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva a odporcovi vznikol nárok nielen
na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj príslušného dohodnutého poplatku. Navrhol zmeniť rozsudok

okresného súdu a návrh navrhovateľky zamietnuť, prípadne zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu nesúhlasila s jeho tvrdením, že zmluva o úvere č.
609500346 z 1. februára 2011 nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy a zmluvy o spotrebiteľských

úveroch. Označením účelu poskytnutého úveru na výkon zamestnania sa odporca snaží vyhnúť
podriadeniu zmluvy pod ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemá vedomosť
o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a môže spôsobiť. Nemôže teda ani predpokladať,
ako si svoje postavenie môže označením účelu zmluvu zhoršiť, preto je nevyhnutné účel použitia

finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska. V zmluve o úvere chýba akýkoľvek údaj
o zamestnávateľovi navrhovateľky alebo hocijaký iný údaj, ktorý by poukazoval na to, že finančné
prostriedky boli poskytnuté na účel zamestnania. Okresný súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne a v
dostatočnom rozsahu odôvodnil. Dospel k správnemu záveru, že pre absenciu obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to údaju o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o

termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a ročnej
percentuálnej miery nákladov bol úver bezúročný a bez poplatkov, preto na strane odporcu došlo na
úkor navrhovateľky k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu. Navrhla potvrdiť rozsudokokresného súdu ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,99 Eur
ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby uskutočnený jej právnym zástupcom.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania odporcu a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p. potvrdil.

Navrhovateľka podala na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia

dňa 19. 11. 2014 proti odporcovi s odôvodnením, že odporca jej poskytol úver podľa zmluvy z 1.
februára 2011 vo výške 150,- Eur, ale tento úver preplatila sumou 90,25 Eur z dôvodu, že odporcovi
nárok na poplatok za poskytnutie úveru ani na žiadne úroky nevznikol z dôvodu, že zmluva o úvere
neobsahovala náležitosti určené zákonom č. 129/2010 Z. z.. K návrhu doložila fotokópiu zmluvy o
úvere č. 609500346 z 1. februára 2011, v ktorej je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníčke úver
150,- Eur a dlžníčka sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť okrem sumy 150,- Eur aj príslušný poplatok vo

výške 102,- Eur, spolu 252,- Eur v 6 mesačných splátkach po 43,- Eur počnúc dňom 6. marca 2011.
Pod údajmi označujúcimi účastníkov zmluvy, výšku úveru, výšku poplatku, počet a výšku splátok a
údajom o účele poskytnutého úveru (na výkon zamestnania) je podpis navrhovateľky. Vo vyjadrení
k návrhu na začatie konania odporca už popieral vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane s
tvrdením, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na to, že v zmluve o

úvere navrhovateľka prehlásila, že peňažné prostriedky použije na účel výkonu zamestnania. K účelu
čerpaného úveru vypočul okresný súd navrhovateľku na pojednávaní dňa 24. februára 2015, ktorého sa
odporca nezúčastnil, kedy navrhovateľka uviedla, že s odporcom uzavrela tri zmluvy o úvere a všetky
úvery má už vyplatené. Na konkrétnu otázku, s akým účelom si brala úver a prečo je v predmetnej
zmluve zaškrtnutá kolonka, že úver čerpala za účelom výkonu zamestnania navrhovateľka uviedla, že

si už presne nepamätá, za akým účelom si tento úver brala, asi na stravu a tak. V tom čase pracovala
v spoločnosti Knauf Insulation, s. r. o. v Novej Bani ako zmenová laborantka a nevie, prečo obchodná
zástupkyňa zaškrtla, že si úver navrhovateľka berie na výkon zamestnania. Odporca v odvolaní rozvíja
obranu, z akého dôvodu sa nemá úver poskytnutý navrhovateľke považovať za spotrebiteľský úver a
tvrdí, že navrhovateľka uzavrela aj dodatok k zmluve o úvere, kde uviedla, že úver použije na náklady

na reklamu. Žiadny dodatok k zmluve o úvere súdu predložený nebol.

Na základe zistení súdu prvého stupňa možno za správne označiť jeho skutkové závery, že odporca
vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a navrhovateľka v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere č. 609500346 z 1. februára 2011 je teda jednoznačne zmluvou
spotrebiteľskou.

Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011 v § 1 ods. 2 charakterizoval spotrebiteľský
úver pre účely uvedeného zákona ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomdo30.11.2011spotrebiteľomsaoznačovala
fyzická osoba, ktorej bol ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Pravdivosť údaju o poskytnutí úveru navrhovateľke na výkon zamestnania preukazovaný odporcom iba

označením predtlačeného políčka vo formulárovej zmluve nebol v konaní preukázaný. Navrhovateľka
pred súdom vypovedala, že predtlačený formulár zmluvy vypisovala obchodná zástupkyňa odporcu a
nevie, z akého dôvodu bola zmluva vyhotovená spôsobom, ako to vyplýva z predtlače zmluvy a poprela,
že by úver použila na iný účel, ako na bežnú potrebu. Vznikla tu teda pochybnosť o účele poskytnutia
úveru.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je spotrebiteľa priaznivejší.Okresný súd správne posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi podľa ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keď vznikli pochybnosti o účele poskytnutého úveru
iba vzhľadom na obranu odporcu a jeho tvrdenie, že účel poskytnutého úveru je preukázaný splnením

formulárovej zmluvy, pretože výklad, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere je pre navrhovateľku
- spotrebiteľku priaznivejší. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2011 v § 9 ods. 2
určuje konkrétne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať a v § 11 upravuje aj dôsledky absencie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere tak, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o

úvere predloženej v kópii navrhovateľkou je zistiteľné, že okrem označenia účastníkov zmluvy, výšky
úveru, výšky poplatku, počtu a výšky splátok nie je v zmluve o úvere uvedené nič iné. Právny záver
okresného súdu, že úver bol bezúročný a bez poplatkov je správny. Ak nad poskytnutý úver 150,- Eur
navrhovateľka zaplatila odporcovi aj ďalšiu sumu 90,25 Eur, plnila odporcovi bez právneho dôvodu, čím
na strane odporcu podľa § 451 Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa
§ 456 Občianskeho zákonníka musí odporca vydať navrhovateľke. Rozhodnutie okresného súdu je v

súlade so zákonnou úpravou v časti istiny, úrokov z omeškania, aj trov konania, s dôvodmi rozhodnutia
okresného súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na základe týchto zistení odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom
rozsahu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
24,99 Eur, vypočítané ako trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľky uskutočnil v
odvolacom konaní jeden úkon právnej služby, podal vyjadrenie k odvolaniu odporcu vo veci samej, za
čo mu z hodnoty sporu 90,25 Eur patrí odmena vo výške 16,60 Eur a paušálna náhrada nákladov 8,39

Eur. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania na
účet právneho zástupcu navrhovateľky.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.