Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221835
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221835.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a sudcov

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS
LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. 4,
XXX XX F., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Y. U., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa M.,
A..legionárov5,XXXXXF.,právnezastúpenýJUDr.ZdeňkouVokálovou,advokátkouvPrešove,Hlavná
61, v konaní o zaplatenie 505,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Prešov č. k. 17C/222/2014-60 zo dňa 26.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o trovách konania.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 348,86 Eur s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 13. 04. 2011
do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré predstavujú náklady za súdny poplatok 11,39 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 53,24 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti

o 20,54 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti nárok zamietol.

Skutkovo mal za preukázané, že v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 08.04.2010 sa
nachádza v nesprávnej výške uvedená úroková sadzba, ktorá podľa zmluvy je 38,41 %, správne mala
byť uvedená vo výške 23,82 % a nesprávne uvedená RPMN v zmluve 46,8 %, ktorá správne mala byť
uvedená vo výške 50,26 % (podľa internetovej kalkulačky pre výpočet úrokovej sadzby a RPMN pri
spotrebiteľských úveroch). Dospel k záveru, že tieto nesprávne údaje základných náležitostí podľa §

4 ods. 2 písm. h) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. sú v neprospech spotrebiteľa a majú za následok, že
takýto úver, ktorý neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) - j), k), l), je bezúročný a bez
poplatkov. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na vrátenie zostatku poskytnutého úveru, t. j. 389,- Eur -
40,14 Eur, t. j. 348,86 Eur v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. V tejto časti priznal nárok žalobcovi
a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol.

Poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 457, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na to, že žalobca vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 20,54 Eur podaním zo dňa 24. 11.
2014 v časti týkajúcej sa kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie od 13. 04. 2011 do 15. 07.2013, prvostupňový súd podľa § 96 ods. 1, 2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len ,,O.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil.

Žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,76 % ročne z priznanej istiny odo dňa 13. 04. 2011, kedy
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech žalobcu.

V zákonnej lehote podal žalobca odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu a to proti výroku
o zamietnutí zvyšku návrhu a výroku o vo výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, ako aj v časti trov
prvostupňového konania, resp. zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v podanom odvolaní namieta postup súdu vo vzťahu k zisteniu súdu o výške RPMN s použitím
kalkulačky uvedenej na webovej stránke. Tvrdí, že v zmysle § 120 O.s.p. bol povinný umožniť žalobcovi
vyjadriť sa k takto vykonanému dôkazu, čo však prvostupňový súd neurobil. Takýto postup súdu má
za následok jeho nesprávne rozhodnutie, a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal,
že využitie kalkulačky uvedenej na webovej stránke, ktorej prostredníctvom dospel prvostupňový súd

k inému výpočtu RPMN, nemôže byt nosným a relevantným dôkazom o chybnom výpočte RPMN zo
strany žalobcu. V prípade ak by pochybnosti pretrvávali aj po predložení podrobného výpočtu zo strany
žalobcu, prvostupňový súd mohol ustanoviť znalca v odbore finančníctva na overenie si uvedeného.
Napadnuté rozhodnutie považoval zároveň v rozpore s právom na spravodlivý proces garantovaný v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a s princípom predvídateľnosti práva. Dodal, že prvostupňový súd vypočítal RPMN

prostredníctvom interaktívnej kalkulačky uvedenej na internete chybne, keď nesprávne aplikoval Zákon
o spotrebiteľských úveroch. V prílohe k odvolaniu priložil prepočet RPMN, z ktorého mal za zrejmé, že
RPMN bola žalobcom vypočítaná správne.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia §

10 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec v napadnutej časti t. j. vo výroku, ktorým prvostupňový súd vo zvyšku
nárok zamietol a vo výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 O.s.p. s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 14.03.2016 a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom preskúmania rozsudku prvostupňového súdu

nebol výrok o vyhovení žalobe, ktorý nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 206
ods. 2 O.s.p.).

Výzvou zo dňa 28.01.2016 boli účastníci konania upozornení na možnosť použitia §§ 3 a 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p.

Žalobca sa k predmetnej výzve vyjadril, že na základe porovnania výšky odplaty dohodnutej medzi
účastníkmi 23,83 % s maximálnou prípustnou výškou odplaty pre daný úverový vzťah 79,08 % si uplatnil
uvedený úrok dôvodne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Dohodnutú výšku úroku považoval

za primeranú. Mal za nesporné, že dojednanie o výške úroku za poskytnutie úveru medzi účastníkmi
je platným dojednaním, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie uplatneného úroku z
úveru v celom rozsahu. Uviedol, že ak existuje taká právna úprava, ktorá ustanovuje, aká výška odplaty
je maximálne prípustná, tak nemôže byť zároveň súdom stanovená ako v ,,rozpore s dobrými mravmi“.
Najprv je potrebné posudzovať vzťahy podľa platných právnych predpisov a len veci týmto neupravené

následne posudzovať napríklad aj či sú v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 39 zákona OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.Aj keď Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu dobré mravy, právna teória a ustálená
súdna prax pod pojmom dobré mravy rozumie pravidlá morálneho charakteru, všeobecne platné v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a

vzájomné rešpektovanie, pričom tieto pravidlá ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem v
spoločnosti sú všeobecne uznávané.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 OZ). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s

pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok.

Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky

presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

Z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 08.04.2010 vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 389,- Eur s mesačnou splátkou 40,14 Eur, počet splátok 12, ročná úroková

sadzba 38,41 %, RPMN 46,8 %, priemerná hodnota RPMN 48,66 %, celkové náklady spotrebiteľa 92,68
Eur, dátum prvej splátky 08.05.2008, úhrada nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom
mesiaci a lehotou splatnosťou ku dňu 20.04.2011.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a

spotrebiteľom a že má navyše podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
predtlač.

Z internetovej stránky Národnej banky Slovenska odvolací súd preveril úrokové miery podobných úverov

v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v apríli 2010 bežný
úrok predstavoval 12,61% p.a.

V konkrétnom prípade, teda dohodnutý úrok, viac ako 3-násobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú
pri úveroch, ktoré poskytovali banky v čase uzavretia úverovej zmluvy, a taký nie je akceptovateľný.

Dojednanie úrokov zo spotrebiteľského úveru vo výške 38,41 % ročne, ktorá miera viac ako trikrát
prevyšuje priemernú mieru úrokov obdobných spotrebiteľských úverov, poskytnutých v danom čase
(12,61%),porušujevšeobecnerešpektovanépravidlámorálnehocharakteru,tedajevrozporesdobrými
mravmi. Keďže dojednanie úrokov z úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, neplatnosť tohto

dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy podľa § 39 OZ.

VtejtosúvislostimožnopoukázaťajnarozsudokKrajskéhosúduvPrešovevoveci3Co/151/2013zodňa
25.09.2013, ktorý konštatoval, že vzhľadom na vyššiu mieru rizika pri poskytovaní úveru nebankovými
subjektmi sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100 % proti priemeru bánk. K

podobnémuzáverudospelKrajskýsúdvPrešoveajvrozsudkusp.zn.16Co/71/2011zodňa08.12.2011.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný.

Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§

39 OZ), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho
vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou
z týchto hraníc je inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). Súdu
neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolateľ poukazuje na „vtesnanie sa“ do

administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver)
a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil
nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie
splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecnezáväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou
pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany
súdu. Zákon č. 258/2001 Z. z. stanovuje pojem RPMN a aj spôsob jeho výpočtu. Nariadenie vlády SR č.

238/2008 Z. z., na ktoré poukazuje žalobca používa pojem odplata. Tento pojem však bližšie nedefinuje.
Určuje len maximálnu výšku, ktorú by odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nemala presiahnuť.
Žalobca nerozlišuje inštitút úrokovej sadzby, t. j. úroky za poskytnutý úver a inštitút ročnej percentuálnej
miery nákladov (RPMN). Zákonodarca stanovil administratívny strop na RPMN, nie na úroky. RPMN
zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver.

Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby
korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, avšak nie sú vyňaté z
posudzovania dodržania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.

Pretože je úverová zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, má žalobca nárok len

na vrátenie plnenia, ktoré žalovanému podľa tejto neplatnej zmluvy poskytol.

Odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Správne tiež prvostupňový súd rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu a neúspechu (§ 142
ods. 2 O.s.p.). K námietke odvolateľa je potrebné uviesť, že prvostupňový súd konštatoval nepriznanie
trov konania s poukazom na prevažnú mieru neúspechu žalobcu. Jeho záver je správny. Žalobca si
uplatnil nárok vo výške 505,70 Eur s úrokom z omeškania. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania. V prejednávanej veci je pomer úspechu žalobcu 37,97 % a
tak záver prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v tomto pomere možno
považovať za správny.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdilrozsudokvzamietavomvýrokuavovýrokuotrováchkonania

ako správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní
trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.