Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515205492
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8515205492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Friendly

Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, AK so sídlom Janka Kráľa 7 974 01 Banská Bystrica proti
žalovanému Y. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX F. Z., občan SR v konaní o zaplatenie
141 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 48 eur, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy
150 eur od 25.5.2014 do 18.11.2015 a úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 48 eur od 19.11.2014
do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania súd n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súd dňa17.12.2015 žiadal aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
sumy 141 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 12.05.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Následne

účastníci konania uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaný prijal návrh Rámcovej
zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe čoho žalobca
mu poskytol krátkodobý bezúročný, bezúročný úver vo výške 150 eur. Predpokladom uzatvorenia
zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami

s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním
.predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty.
Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 178 eur, ktorú tvorí súčet
poskytnutého úveru 150 eur a individuálne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške 28 eur.
Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a preto si

žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom
IV bodu 5 rámcovej zmluvy.
Žalovaný doposiaľ uhradil sumu 102 eur pričom poslednú úhradu vykonal dňa 18.11.2014.Súd poučil žalobcu a žalovaného o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaného zároveň
vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v
celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obhajobu, pripojil

listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho poučil, že ak
nesplní túto svoju povinnosť podľa § 114 ods. 2 O.s.p. uloženú uznesením, môže súd aj bez nariadenia
pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Poučenie spolu s
výzvou prevzal žalovaný osobne dňa 26.1.2016.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Keďžepredmetkonanianeprevyšujesumu1000eurje vzmysle§200eaods.1O.s.p.drobnýmsporom,
preto súd v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie,
preto dňa 1.3.2016 vyvesil na úradnej tabuli oznám a elektronický zverejnil, že dňa 15.3.2016 bude vo
veci účastníkov vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: s
rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými
upomienkami, výpisom z obchodného registra žalobcu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Účastníci konania uzavreli dňa 12.5.2014 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie Rámcovú

zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb.
Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne

náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné
výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady 15 eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky: celkové

náklady vo výške 30 eur.

Účastníci konania dňa 12.5.2014 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške

150 eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušenstvom vo výške 178,- eur do 24.5.2014, pri RPMN vo výške 18131,9 %. Priemerná hodnota
RPMN vo výške 391 %. V ďalej časti sa uvádza, že celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vo výške 28 eur.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 13.5.2014 žalobca previedol finančné prostriedky vo
výške 150 eur na účet, určený žalovaným.Upomienkami zo dňa 1.7.2014,10.7.2014, 15.7.2014 a 22.7.2014 žalobca vyzýval žalovaného na
úhradu dlhu.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa§1ods.3písm.l)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhok12.5.2014 (ďalej
le ZoSÚ) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia § 2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná

v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods.1 Obč.zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné..

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku,
objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Právne posúdenie veci:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 141 eur poskytnutej žalovanému titulom úveru, a to sumy 76
eur ( ako rozdielu medzi celkovou čiastku, ktorú sa žalovaný zaviazal
.splatiť 178 eur a uhradenou sumou 102 eur) a sumy 65 eur titulom nákladov spojených s písomnými

výzvami na zaplatenie dlhu. Súčasne si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 178 od 25.5.2014 do 18.11.2014 a od 19.11.2014 do zaplatenia zo sumy 76 eur .

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na
citované ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie § 2 písm. a), c), d)
zákona č. 266/2005 Z.z.., keďže žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom
zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľa, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v

rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čozodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,

ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať ale bo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ

spravidla obsah zmluvy nemení.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva z uznesenia Ústavného súdu
SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že žalovaný sa
zaviazalvrátiťžalobcoviúverspríslušenstvomvcelkovejvýške178eur,pričomsuma28 eurpredstavuje
celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 28 eur vo vzťahu k poskytnutej sume 150 eur predstavuje 18,67 %. Pri peňažných úveroch
je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, zvlášť ak poskytovateľ úveru (veriteľ) má túto činnosť

v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje
odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve nebol dohodnutý úrok z úveru.
Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje
dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto prípade by ročná úroková sadzba
predstavovala 17 276,78 % (keďže 12 dňová odplata bola vo výške 18,67 %, ročná odplata (365 dní :

12 dní= 30,42 x 18,67 % = 17 276,78 %). Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s
dobrými mravmi, keďže takáto odplata je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov
poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období.
.

Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiku, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch
- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných
dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmene,resp.poplatkuzaposkytnutieúveruvšaksúdpovažuje
pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková

sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a § 3 ods. 1 a
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne
neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v

zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011.
Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s výzvami žalovanému na úhradu jej dlhu
a to vo výške 65 eur. Podľa rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Výzvy boli
zasielané elektronicky a teda žalobcovi žiadne finančné náklady spojené so zasielaním týchto výziev

nevznikli. Zároveň však súd poznamenáva, že zmluvu v časti týkajúcej sa vyčíslenia týchto tzv.
skutočných nákladov podľa druhu upomienky, je potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými
mravmi a zároveň je možné vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza skutočne vynaložené náklady a na
druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v

neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a nepochybne nebola individuálne vyjednaná, keďže žalovaný
nemohol ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol aj
v časti o zaplatenie 65 eur, ktoré žalobca požadoval titulom nákladov spojených s písomnými výzvami
na zaplatenie dlhu.V závere súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda
spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s
odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu

s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží
spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ
ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. , ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom
tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z

spotrebiteľského úveru.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného len k úhrade rozdielu neuhradeného úveru t.j. k sumy
48 eur (150 - 102) a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol.
Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne zo sumy 178 od 25.5.2014 do
18.11.2014 a od 19.11.2014 do zaplatenia zo sumy 76 eur.
.

Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal úver splácať do 24.5.2014 nasledujúcim dňom,
t.j. 25.5.2014 bol v omeškaní.
Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 25.5.2014 bola 0,25 % úrok z
omeškania v sadzbe 5,25 %.

Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne zo sumy 150
eur od 25.5.2014 do 18.11.2015 a zo sumy 48 eur od 19.11.2014 do zaplatenia (po čiastočnej úhrade
sumy 102 eur dňa 18.11.2014) a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri žalovanej sume 141 eur bol žalobca úspešný v časti 48 eur čo je 34,04 % úspešnosť a žalovaný v
časti 93 eur čo je 65,96 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech žalovaného prevyšoval úspech
žalobcu o 31,92 % a v takom pomere má právo na náhradu trov konania.

Žalovaný si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva aby mu nejaké
trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva

do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

.veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).