Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/431/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216485
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:7115216485.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému V. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, G., t.č. na neznámom
mieste, zast. opatrovníčkou I. H., C. B. G. R., o zaplatenie 354,85 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 105,90 eur s úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy
14,09 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 19,69 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, 8,75%
zo sumy 38,78 eur od 26.01.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 33,34 eur od 26.02.2013 do zaplatenia
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 119,95 eur spolu s 8,25% úrokom z tejto sumy od 26.11.2013 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 25. 6. 2015 na Okresný súd Košice I žalobu, ktorá bola tunajšiemu súdu odstúpená

dňa 6. 8. 2015 a ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 354,85 eur, úroku z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 14,09 eur od 26. 11. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 19,69 eur od 26. 12. 2012 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 38,78 eur od 26. 1. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 33,34 eur od 26. 2. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 248,95
eur od 26. 11. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO:
35 763 469 vyfakturoval žalovanému faktúrami spolu sumu 105,90 eur, ktorú žalovaná neuhradila. Preto
jej súčasne vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola
dlžná suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

Žalovaná suma 354,85 eur teda pozostáva zo sumy 105,90 eur za poskytnuté služby a zo sumy 248,95
eur titulom zmluvnej pokuty.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu pobytu
žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci
nevyjadrila.Pred prvým pojednávaním dňa 18. 11. 2015 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý v časti zmluvnej pokuty
žiadal žalovaného zaviazať už len na zaplatenie sumy 129 eur a to vo výške skutočnej ceny mobilného

telefóny, poskytnutého žalovanému. Poukázal na to, že povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu
bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému v podobe
zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú cenu vo výške 1 euro. Účelom
dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej

doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil zmluvné
povinnosti, pôvodný veriteľ mu v zmysle Dodatku uložil zmluvnú pokutu, ktorú žalobca v tomto konaní
si uplatnil vo výške 129 eur. Žalovaného teda žiadal zaviazať na zaplatenie sumy 234,90 eur a úrokov
z omeškania podľa splatnosti jednotlivých faktúr.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia §96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 119,95 eur spolu s úrokom
z omeškania z tejto sumy a to pred prvým pojednávaním, preto súd konanie v súlade s citovanými

ustanoveniami v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovaného sa nevyžaduje, pretože jeho prípadný
nesúhlas by nebol účinný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami na poskytovanie

verejnej telefónnej služby (VTS), cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby, dokladom
o cene mobilného telefónu, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok a prílohami k tejto zmluve,
pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a žalovaný dňa 8. 6.
2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanému bola zapožičaná
jedna mikroprocesorová SIM karta. Predmetom uvedenej zmluvy boli v zmluve špecifikované programy
a služby.

Toho istého dňa právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili aj Dodatok k uvedenej zmluve, na
základe ktorého žalovaný si prevzal mobilný telefón zn. LG Optimus L3 za akciovú kúpnu cenu vo výške
1euro a zároveň sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24
mesiacov a mesačne platiť poplatky za poskytnuté služby.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 dodatku) a následného vypojenia
SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.
1 tohto dodatku (248,95 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle
bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia

žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku.

Žalobca súdu predložil cenník telefónu, z ktorého vyplýva, že cena mobilného telefónu LG Optimus L3
mimo akcie je vo výške 129 eur.

Podmienky zmluvného vzťahu boli bližšie upravené vo Všeobecných podmienkach na poskytovanie
verejnej telefónnej služby (VTS) a Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. -
cenník pre poskytovanie služieb prostredníctvom pevnej siete časť cenník pre hlasové služby.Faktúrami bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35
763469,boližalovanémuvyfakturovanépoplatkyzavyužívanieslužiebverejnejmobilnejrádiotelefónnej
siete a to poplatky za hovorné, hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky spolu vo výške 105,90

eur. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 11. 2012 splatná dňa 25. 11. 2012 na sumu 14,09
eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8. 12. 2012 splatná dňa 25. 12. 2012 na sumu 19,69 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8. 1. 2013 splatná dňa 25. 1. 2013 na sumu 38,78 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 2. 2013 splatná dňa 25. 2. 2013 na sumu 33,34 eur.

Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej aj zmluvnú pokutu a to faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 8. 11. 2013 splatná dňa 25. 11. 2013 na sumu 248,95 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 11. 2014 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej,
na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 31. 3. 2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len
čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §44 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia §44 ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a.) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b.) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c.) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d.) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e.) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f.) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívaniavýhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g.) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h.) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i.) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia §43 ods. 12 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
dňa 8. 6. 2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu

dodal žalovanému služby a žalovaný je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný cenu za
poskytnuté služby vo výške 105,90 eur neuhradil, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech
žalobcu, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 105,90
eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa
ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia
zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť,
i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, z ktorej po čiastočnom späťvzatí
žaloby pred prvým pojednávaním požaduje 129 eur s tým, že táto zmluvná pokuta mala byť dohodnutá
v zmluve o pripojení, resp. v jej dodatku. Súd však má za to, že tak, ako je vyjadrená dohoda o zmluvnej

pokute, je nedostatočne určitá.

Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí
presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.

Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej
povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť
dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré
porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.

Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné
porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná
pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej
pokute je pre neurčitosť neplatná.

Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je
neplatná, preto súd žalobu v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol s tým.

Navyše uplatnenie práva na zmluvnú pokutu ako právny úkon, ak má byť relevantný, musí zodpovedať

kritériám, ktoré právna norma vyžaduje pre platný právny úkon. Uplatnenie práva na zmluvnú pokutu
musí byť realizované určito a zrozumiteľne tak, že subjekt uplatňujúci právo na zmluvnú pokutu musí
definovať,ktorékonkrétneporušeniezmluvnýchpovinnostísankcionujeapredovšetkýmmusípreukázať
aj to, že k porušeniu zmluvných povinností skutočne došlo. Žalobca v danej veci súdu nepredložil
žiadny dôkazný prostriedok, z ktorého by vyplynulo, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom

žalobu a žalovaným bol ukončený z dôvodov na strane žalovaného. Pri nepreukázaní tohto základného
predpokladu nezostávalo iné než hodnotiť nárok žalobcu v časti súm uplatnených ako zmluvné pokuty,
za nedôvodný. V tejto časti súd je toho názoru, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Súčasne súd tu udáva, že žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od dodatku k zmluve o

pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 odst. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná

pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a
vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho
zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ

ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým podmienkam. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť

faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky, uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú
pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní

zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.

Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v zmluve o pripojení, ju považuje súd za neprimeranú
sankciu. Dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí

napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa
nijako neobmedzuje). Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje
za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty
dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia

povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného
účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené
ceny, ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte
neprimeranejšie. Zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby,
resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia s predajom

mobilnéhotelefónualeboinéhokoncovéhozariadenia,ktorýmužívateľprijímaslužby.Prípadnápredajná
cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti
zmluvnej pokuty.

Súd má za to, že pri neplatne dohodnutej zmluvnej pokute nie je možné využiť tzv. moderačné

právo upravené v ustanovení §545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch
ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ide o
všeobecnejšiu úpravu.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §146
ods. 2 O.s.p..

V danej veci žalobca podal žalobu na súd o zaplatenie 354,85 eur. Z tejto sumy súd žalobe žalobcu

vyhovel v časti o zaplatenie 105,90 eur (29,84% žalovanej sumy, čo na jednej strane predstavuje úspech
žalobcu a na druhej strane neúspech žalovaného, preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalobcovi. Ďalej z tejto sumy súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 119,95 eur (33,80% žalovanej
sumy), pretože v tejto časti zobral žalobca žalobu späť a teda v tejto časti súd má za to, že zastavenie
konania zavinil žalobca a to tým, že žiadal konanie v tejto časti zastaviť, preto v tejto časti by náhrada

trov konania patrila žalovanému. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 129 eur (36,36% žalovanej sumy)
súd žalobu žalobcu zamietol, čo na jednej strane predstavuje neúspech žalobcu a úspech žalovaného,
preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanému. V uvedeného vyplýva, že v konečnomdôsledku by náhrada trov konania patrila žalovanému. Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne
trovy konania mu nevznikli. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).