Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614010316
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614010316.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 7. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
I. G. D. U. N. Ň. Á. W. , B.. XX.X.XXXX P. U. B. P., okres Spišská Nová Ves, bytom
U., D.. Z. W. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves,
živnostník,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 14. septembra 2013 okolo 22.30 hod. v U. B. P., B. D. V., na chodníku bytového domu č. XX, po
predchádzajúcom požití alkoholu a po tom, čo poškodený T. L. vstal zo zeme po predchádzajúcom
údere od T. U., tomuto dal facku, po ktorej poškodený spadol na zem, kde ho opakovane kopal do
tela a následne mu vytiahol peňaženku so sumou najmenej 600,-€ zo zadného vrecka nohavíc, čím
poškodenému T. L. spôsobil škodu najmenej vo výške 600, - €,

t e d a

- proti inému použil násielie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
- dopustil sa fyziky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný I.Š. G. povinný zaplatiť poškodenému T. L., B.. X.X.XXXX,
X. V., W. XX/X, škodu vo výške 600, - €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal dňa 15.4.2014 na tunajší súd obžalobu na
obvinených T. U. H. I. G. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14. septembra 2013 okolo 22.30 hod. v U. B. P., na ulici X.,
medzi obytnými domami č. X H. X a následne na ul. V., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, po tom,
čo žiadali od T. L. vydanie peňazí a on ich odmietol vydať, tohto fyzicky napadli fackami do oblasti tváre,

následkom čoho spadol na zem, kde ho niekoľkokrát kopli do oblasti tela a následne z vrecka nohavíc
mu T. U. odcudzil peňaženku s finančným obnosom najmenej 600 € a rôzne doklady, čím poškodenému
T. L. spôsobili škodu najmenej vo výške 620 €.

Keďže obžalovaný I. G. sa nezúčastnil hlavného pojednávania dňa 16. 9. 2014, bolo konané v jeho

neprítomnosti za splnenia zákonných podmienok, pričom boli prečítané jeho výpovede z prípravného
konania. Obvinený v zápisnici o výsluchu zo dňa 20. 9. 2013 využil svoje právo a nevypovedal,
obdobne ako pri výsluchu dňa 11. 10. 2013. Na hlavnom pojednávaní dňa 7. 4. 2015 konaného za jeho
prítomnosti nevypovedal, následne bol oboznámený s obsahom vykonaného dokazovania na hlavných
pojednávaniach, ktoré boli vykonané v jeho neprítomnosti. Obžalovaný potom uviedol, že sa nechce

vyjadriť k výpovediam spoluobžalovaného T. U., svedka T. L. a svedkyne I. W..

Obžalovaný T. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Keďže využil svoje právo a
nevypovedal, boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania.

Vo výpovedi dňa 17. 9. 2013 uviedol, že je pravdou, že poškodený dostal facku od neho a I. G., avšak
peňaženku poškodeného vzal I. G.. Uviedol, že práve I. G. chytil poškodeného za odev vzadu, za jeho
nohavice, šmátral tam a vytiahol peňaženku, pričom ušiel preč. Poškodený v tom čase ležal na zemi,
kde spadol po tom, čo obaja mu dali facky.

Skutkové okolnosti ďalej popísal tak, že v ten večer spoločne s I. G., jeho priateľkou B. V. a kamarátkou
I. W. pili alkohol na ulici X.. Pri kotolni išli okolo nich dvaja chlapci, jeden z nich bol poškodený, ktorý
bol opitý a potom s nimi tiež požíval alkohol. Robil zo seba „frajera“, ukazoval peniaze, ktoré mal v
peňaženke, ktorú si odložil do nohavíc. Vtedy k nemu prišiel I. G., ktorý mu povedal, že chlapec má
peniaze a že ho o peniaze oberú. O tomto vedeli aj B. V. H. I. W.. Mali v pláne, že pôjdu poškodeného

odprevadiť, akože domov, I. W. pôjde s ním vpredu a bude ho zabávať, oni pôjdu za ním, obžalovaný
I. G. mu vytiahne zozadu peňaženku a všetci ujdú preč. Neplánovali to, že by poškodeného mali zbiť.
Pravdou bolo i to, že predtým od poškodeného pýtali peniaze za pálenku a on im dobrovoľne dal 5,- €.
Až potom prišiel I. G. s nápadom, že mu peniaze zoberú.

Skutok ďalej prebiehal tak, že išli za poškodeným po chodníku podľa plánu, pričom ale poškodený chytil
I. W. za ruku alebo ju sotil, na to priskočil najskôr k nim I. G. a potom on sám, kde mu obaja dali facky, po
ktorých poškodený spadol na zem. I. G. si toho chlapca ešte aj otočil, aby sa lepšie dostal k peňaženku,
ktorú mu vybral z vrecka nohavíc. Hneď na to povedal všetkým, aby utiekli, a preto to aj urobili. Počas
úteku si oddelil peniaze, jemu dal 200,- € a ostatné si nechal I. G.. Peňaženku odhodil do kanála na R.

ulici. Obžalovaný T. U. všetky peniaze prepil, alebo prehral na automatoch. Po tejto bitke sa všetci stretli
pri reštaurácii Spišan z nápadu I. G., kde sa všetci dohodli, že na polícii počas vypočúvania budú hovoriť,
že poškodený bol opitý, dotieravý a že dostal facku, no nič mu nevzali, a preto musel peniaze stratiť.

Pri konfrontácii s poškodeným T. L. dňa 14. 10. 2013 uviedol, že poškodený im dal za konzumáciu

alkoholu dobrovoľne a bez akejkoľvek hrozby 5,- €. Nápad na okradnutie poškodeného bol od I. G., tento
nápad nebral vážne, myslel si, že sú to „len prázdne“ reči. I. G. však nahováral I. W.Ň., aby poškodeného
„namotala“ na seba, „zbalila“, aby nešiel domov. On zatiaľ sa bavil s B. V. trochu bokom, myslel si, že
I. rozpráva len také somariny, ktoré ani on nemyslí vážne. On sám nemal v úmysle vziať poškodenému
žiadne peniaze, keďže ich ani nepotreboval. Takto potom išli po chodníku tak, že I. W. išla s poškodeným

trochu pred nimi vpredu. Videl, že poškodený chytil za ruku I. W., odsotil ju, vtedy I. G. mu dal facku,poškodený spätne strčil do G.. Keďže videl, že poškodený sotil do I. W. a tiež to, že G. sa s poškodenými
sácali, reagoval tak, že poškodenému dal facku, po ktorej spadol na zem. Vtedy G. do poškodeného
kopal, na čo on sám do G. strčil a povedal mu, aby ho nechal. I. G. však, svojou nohou pritlačil hlavu

poškodenému tak, aby bol tvárou k zemi, z vrecka mu vytiahol peňaženku a zakričal, aby utekali. Počas
úteku mu G. dal 200,- €, peňaženku odhodil do kanála. Čo všetko sa v peňaženke nachádzalo nevidel.

Pri konfrontácii so svedkyňou I. W. dňa 10. 12. 2013 obvinený nesúhlasil s jej výpoveďou. Uviedol,
že svedkyňa od počiatku vedela, že I. G. chce okradnúť poškodeného, jej úlohou bolo ho zvádzať,

aby neodišiel domov. Ďalej uviedol, že peňaženku zo zadného vrecka nohavíc zobral poškodenému
I. G., ktorý peňaženku odhodil do kanála a až po tomto sa stretli so svedkyňou pri Obchodnom dome
Spišan. Ďalej tvrdil, že svedkyňa ho vyvolala na stretnutie k nejakej kamarátke do U., hoci nevedel obsah
stretnutia. Svedkyňu nezastrašoval, práve ona na neho chcela celý skutok zviesť.

K výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní sa vyjadril tak, že vypovedal pravdu.

Poškodený T. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s kamarátmi požíval alkohol a vypil cca pol
litra vína, bol pripitý, trochu sa tackal, ale pamätal si všetko. Keď prechádzali okolo kotolni na ulici X.,
boli tam vtedy T. U., I. G., B. V. H. I. W., ktorú ako jedinú predtým z nich poznal. Jeho kamaráti odišli
preč a on ostal s týmito osobami, kde sa navzájom ponúkali alkoholom, on mal pri sebe fľašu vína. Keď

už jeho fľašu vína dopili, ponúkali alkoholom jeho, pričom celkom vypil 7-8 dcl vína až do skutku. Taktiež
od týchto osôb pil tvrdý alkohol, kde na to im povedal, že ich za to pozve, vybral peňaženku, ktorú mal
v mikine vo vrecku, pozeral do peňaženky, či nemá drobné, hovoril, že dobre zarába. Všimla si to vtedy
I. W., ktorá stála pri ňom, že má peniaze a odišla sa rozprávať nabok s I. G.. Vtedy vedel, že je zle a
tak odchádzal preč. Počas cesty bola I. W. stále pri ňom, presviedčala ho, aby jej dal 10,- €, I. G. ho

nechcel pustiť, pýtal ho 10,- € s tým, že tak sa to nerobí, že tam príde a nič nekúpi. Keď išiel vedľa na
WC, I. W. chodila stále s nim. Potom povedal, že ide domov, že im donesie 5,- € a odchádzal po X. ulici
smerom na sídlisko Východ. Došiel na ulicu, ktorá bola asi 300 m od kotolne, kde vtedy mu I. W. priamo
povedala, aby jej dal peňaženku. Keď jej povedal, aby išla preč, postavila sa pred neho a on ju odsotil.
Vtedy zozadu prišiel T. U., ktorý išiel s B. V., povedal mu, že či ide biť dievča a dal mu silnú facku na ľavé

líce. Po tomto údere spadol na zem, potom sa postavil, kde dostal facku od I. G., po ktorej spadol na
zem na ľavý bok. Vtedy si rukami kryl tvár a I. G. ho kopol asi 4 krát do rúk a brucha. Hneď na to odzadu
mu pristúpil krk a zo zadného vrecka nohavíc mu vybral peňaženku. V tom čase videl, že T. U. U. B. V.
stáli od nich ďalej, a preto si je istý, že peňaženku mu zobral I. G.. Keď mu vytiahol peňaženku, T. U.
povedal G. vulgárne, že čo to robí, pričom G. povedal, aby utekali, že už nemá nič, a tak všetci ušli.

Poškodený následne v ten večer išiel za sesternicou a na druhý deň to išiel nahlásiť na políciu. Ešte
predtým však na facebook písal I. W., aby mu vrátili peniaze, keďže v peňaženke mal 800,- €, občiansky
preukaz, vodičský preukaz, dve karty z banky, výpis z účtu. Peniaze vybral asi deň predtým z účtu v
banke. Na lekárske ošetrenie išiel až po tom, čo bol na polícii, mal iba opuchnuté líce, a to asi po páde
na zem. Žiadne peniaze nikomu dobrovoľne nedával, konkrétne ani T. U., avšak

Vzhľadom na to, že vo výpovedi zo dňa 11. 10. 2013 poškodený udával iné meno osoby, ktorá ho pýtala
peniaze, kto mal k nemu pristúpiť a udrieť ho, kde sa tieto osoby nachádzali a ktoré ho mali kopať,
bola prečítaná uvedená časť z jeho svedeckej výpovede z prípravného konania. V nej udával, že osoba
menom T. mu v kuse opakovala, že má dať 10,- € na víno a že potom ho pustia preč, G. sa do toho

nezapájal a bol ticho. Keď chcel odísť, tak T. sa mu staval do cesty a opakoval, že má dať peniaze
na víno, čo mohli počuť a vidieť aj dievčatá B. H. I., ktoré boli v bezprostrednej blízkosti a do toho
nezasahovali. Keď využil to, že mu zazvonil telefón a pomaly sa od nich vzdiaľoval, prišlo za ním dievča
- I. a ho otravovala, že má dať tých 10,- € na víno a že ho tí chlapci nechajú. On jej povedal, že peniaze
nedá a išiel ďalej, ona išla pred neho a pýtala ho 10,- € s tým, že ho nechajú ísť. Svedok ďalej skutok

popísal tak, že vtedy zrazu pribehol zozadu chlapec T., udrel ho päsťou zozadu do líca pod pravé oko,
následkom úderu spadol na zem, kde ho začal T. kopať, pričom si nebol istý, či ho kopal aj ten druhý -
G.. Po tomto zrazu prestalo, postavil sa a pri sebe už nikoho nevidel.

Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že keď vypovedal 11. 10. 2013, pomýlil si mená, resp. tie mená

nevedel, myslel si, že osoba T. Y. G.W. H. G., že je U.. Ďalej uviedol, že v priebehu vyšetrovania ho
kontaktoval I. G., kde za prítomnosti sesternice a osoby menom G. T. ho ovplyvňovali, aby povedal, že
peňaženku našiel za posteľou, že mu vrátia 800,- €, pričom po konfrontácii s T. U. ho už nekontaktovali.
T. U. pritom videl až pri konfrontácii, zatiaľ čo I. G. videl na bacebooku u I. W., kde mala napísané aj jehomeno, čo videl asi dva týždne po skutku. Taktiež uviedol, že v skutočnosti nevedel, či bol udretý päsťou
alebo fackou, avšak tento úder bol vedený spredu, a preto videl, že facku mu dal T. U.Ž..

Ďalej uviedol, že tiež cítil, že mu niekto vyberá peňaženku, pretože mu boli prehľadávané vrecká, hoci
v prípravnom konaní uviedol, že bezprostredne pred útokom mal peňaženku v zadnom vrecku nohavíc,
počas útoku necítil, že ju niekto vyberá, iba počul, ako jeden z chlapcov počas bitky povedal „ a teraz už
nemá nič“ (uvedená časť bola prečítaná). Poškodený k tomu uviedol, že rozpráva iba to, čo si pamätá
a nevie sa k tomu vyjadriť, nechce uškodiť ani jednému ani druhému (obžalovaným).

K prečítanej výpovedi zo zápisnice o konfrontácii (s obvineným T. U.), kde uviedol, že necítil
prehľadávanie vrecka, že až po ich úteku zistil, že mu bola odcudzená peňaženka, pričom nevedel, či ju
vzal U. H. G. (pripustil možnosť, že to bol G.) sa pred súdom vyjadril tak, že takto vypovedal v podstate
preto, lebo zistil, že T. U. s tým nemá nič spoločné.

Svedok po predložení fotodokumentácie zo zápisnice z ohliadky miesta činu a z previerky výpovede
ukázal na fotografie označujúce miesto, kde požíval s obvinenými alkohol, ako i miesto, kde došlo k jeho
fyzickému napadnutiu.

Svedkyňa I. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že T. U. spoznala v ten večer, I. G. poznala už predtým,

keďže bol priateľom jej kamarátky B. V.. Ku skutku si pamätala to, že spoločne s nimi požívala alkohol na
ul. X., pri nich sa pristavil T. L., ktorý hovoril, že robil vo Francúzsku, ďalej už nevedela, o čom hovorili.
Počas toho obaja obžalovaní odchádzali nabok a niečo sa rozprávali. Od poškodeného obžalovaní pýtali
peniaze za to, že pil z ich alkoholu, vtedy T. L. vytiahol peňaženku, nevidela, koľko mal peňazí. Ona sama
poškodeného nepýtala peniaze a nebránila mu odísť. T. L. mal asi strach a preto ju požiadal, aby ho

odprevadila, a tak spolu išli ulicou smerom na OC Madaras. Za nimi išli T. U. H. I. G., ktorí sa schovávali
za auto. Keď ostali stáť, obžalovaný I. G.Ň. poškodeného odsotil oboma rukami, potom už videla iba to,
že poškodený ležal na zemi na pravom boku a z ľavého vrecka riflí mu buď T. U. H. I. G. vytiahli čiernu
peňaženku. Ešte pred tým ako mu vytiahli peňaženku si všimla, že poškodenému vypadol mobil, ktorý
mu podala, načo ju I. G. okričal, že prečo mu ten mobil dala. Obaja obžalovaní nato utiekli, ona s B.

V. utekali tiež. Po ceste telefonovala V. G., ktorý povedal, že v peňaženke bolo 600,- €, U. hovoril, že
peňaženku zahodil do kanála. Po nejakom čase na stretnutí v bare Extrem, keďže chceli vyriešiť tento
problém, I. G. hovoril poškodenému, že sa pokúsi mu peniaze vrátiť, aby sa to neriešilo cez políciu. Ďalej
uviedla, že ona na celej veci nemala žiadny podiel. Svedkyňa ďalej potvrdila pravdivosť prečítanej časti
z jej výpovedi z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaní sa s poškodeným iba naťahovali na

ulici X., zatiaľ čo fyzické napadnutie sa stalo na inej ulici, vedúcej k OC Madaras (názov ulice nevedela).
Vzhľadom na rozpory pri výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní oproti výpovediam z prípravného
konania boli následne prečítané časti z týchto výpovedí, ku ktorým sa svedkyňa po vysvetlení rozporov
vyjadrovala.
K tvrdeniu z výsluchu dňa 21. 10. 2013, že peňaženku poškodenému zobral T. U., čo zistila tak, že dal

I. G. peniaze sa vyjadrila tak, že v dobe vyťahovania peňaženky videla iba ruku, hoci pri poškodenom
stáli obaja obžalovaní, mala za to, že ju zobral T. U., keďže hovoril, že peňaženku zahodil do kanála,
pričom dával G. i peniaze na mieste, kde sa po skutku stretli, a to za predajňou nábytok, bola tam „sto
eurovka“, čo predtým neudávala, lebo si na to iba pred súdom spomenula.
Pri výsluchu dňa 21. 10. 2013 ďalej tvrdila, že najskôr dal poškodenému facku G., potom U., na čo

poškodený spadol na zem, nevedela, či ho i kopli. Potom U. zobral peňaženku asi zo zadného vrecka
nohavíc poškodenému. Rozpor nevedela zdôvodniť, uviedla, že si facku nepamätá, pamätá iba to, že
poškodeného sotil G., je si istá, že peňaženku mu zobrali zo zadného vrecka nohavíc, ale nie si je istá,
či to bol T. U..
K svojmu tvrdeniu pri výsluchu dňa 21. 10. 2013, že videla z druhej strany cesty, že I. G. dal ako prvý

facku poškodenému, následne mu dal facku i T. U., kde sa k nim rozbehla a odsotila obvineného G.
od poškodeného, ktorý ležal na zemi, pričom G. odbehol na druhú stranu cesty a zatiaľ obvinený T.
U. mu vybral peňaženku zo zadného vrecka nohavíc, pričom vtedy mu vypadol mobil, ktorý podala
poškodenému, uviedla pred súdom, že celý čas bola pri poškodenom a nevie si vysvetliť, prečo hovorila,
že išla po druhej strane cesty. Pravdou je to, že obvineného G. od poškodeného odsotila. Uviedla, že

sa nevie vyjadriť, či najprv dala poškodenému mobil, ako mu bola vytiahnutá peňaženka z vrecka, alebo
až po tom.
K časti výpovede zo dňa 21. 10. 2013, kde tvrdila, že T. U. dal určite najmenej 300,- € I. G., povedal, že je
to polovica, uviedla, že I. G. jej povedal, že v peňaženke bolo 600,- € a teraz si pamätá iba tých 100,- €.K ďalšej časti výpovede zo dňa 17. 9. 2013, kde udávala, že včera bola vypočúvaná v súvislosti so
skutkom, ale nehovorila pravdu, klamala, lebo sa obávala, že ak bude hovoriť pravdu, tak jej to môže
uškodiť a mala obavu, že sa to dozvie T. U., uviedla, že to bolo v tej súvislosti, že po skutku hovorila, že

pôjde na políciu, avšak T. U. jej hovoril, že ju udusí, z čoho mala strach.
K výpovedi zo dňa 17. 9. 2013, kde uviedla, že po facke od T. U. poškodený spadol na zem, I. G. odstúpil
nabok a T. U. mu prehľadal vrecká a zo zadného vrecka nohavíc mu vytiahol peňaženku, uviedla, že
nevie, ktorý z nich, či I. G. H. T. U. poškodenému prehľadávali obidve vrecká nohavíc.

Svedkyni bola ukázaná aj fotodokumentácia k ohliadke miesta činu, a to pri kotolni na ulici X. a ďalej
fotodokumentácia z previerky výpovede, kde pred súdom označila miesta, kde pili s poškodeným, ako
aj miesto prepadu poškodeného.
Svedkyňa sa po oboznámenej výpovedi T. U. a poškodeného T. L. vyjadrila tak, že ona si s nikým nič
nedohovárala, že má poškodeného „namotávať“, nevedela, že oni chceli poškodeného okradnúť.
K jej výpovedi obžalovaný T. U. (súd konal v neprítomnosti obžalovaného I. G.) sa vyjadril tak, že

výpoveď nie je pravdivá, obdobne sa takto vyjadril i poškodený s tým, že v bare Extrém nebol vôbec T.
U. (svedkyňa vtedy uviedla, že sa jej iba zdá, že tam bol i T. U.). Obdobne svedkyňa tvrdila, že nie je
pravda, že by ju poškodený chytil za ruku a sotil.

Svedkyňa B. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že I. G. je jej bývalý priateľ, T. U. je kamarát a T. L.Á.

poznala iba z videnia. Momentálne k I. G. nemá žiadny vzťah a nestretávajú sa.
Ku skutku uviedla, že spoločne s T. U., I. G. H. I. W. požívali alkohol, prišiel tam i T. L., ktorého predtým
nepoznala a aj on s nimi pil. I. G. pýtal T. L. peniaze, pričom nevedela, za čo to bolo a vtedy išli smerom
na OC Madaras, keďže poškodený povedal, že peniaze má doma. Ona v tom čase mala vypité, ale opitá
nebola a pamäť jej „slúžila“. Po ceste I. W. išla s T. L. a v ich blízkosti bol I. G.. I. W. sa lepila na T. L.,

obťažovala ho, pričom ona s T. U. išli asi 5 m za nimi. Vtedy videla, že T. L. odsotil rukou I. W., na čo
priskočil T. U. a spredu dal facku poškodenému do tváre, asi na pravú stranu a povedal mu, že čo robí.
Po facke spadol T. L. na zem, potom vstal, čo využil I. G., ktorý mu dal taktiež facku. V tom čase stála
2-3 m od nich. Touto fackou G. zvalil poškodeného na zem, na zemi mu pristúpil chodidlom hlavu, kopol
ho asi 3-4 krát, vtedy videla, že I. G. mu vytiahol zo zadného vrecka nohavíc zozadu peňaženku. Potom

prišiel k nej aj I. W., ktorej povedal, že teraz sa musia rozdeliť, lebo bude „prúser“ a potom spolu s T.
U. utekal preč, za nimi utekali i obe svedkyne. Po ceste telefonovali I. G., ktorý povedal, že sa stretnú
pri I. X., pričom za prítomnosti T. U. im povedal, že bude z toho prúser, o peňaženke a peniazoch sa
nerozprávali. Ona spolu s Lenkou Koňakovou išli domov. Na druhý deň I. G. povedal, že v peňaženke
bolo 600,- €, nehovoril však, že čo urobil s peňaženkou.

Po niekoľkých dňoch sa jej začal I. G. vyhrážať, že keď nebude hovoriť na T. U., tak ju „stiahne so
sebou“, a že aj ona bude mať problém. Z dôvodu, že sa ho bála, odišla do W., kde sa jej vyhrážal, že
sa s nim rozišla. Stále sa ho bojí, hoci nie je na neho nahnevaná. Bola prítomná aj v bare Extrém, kde
zavolal I. G. poškodeného na stretnutie a hovoril mu, že mu dá 600,- € - 800,- € s tým, že ho žiadal,
aby stiahol obvinenie, že to urobil T. U.. Aj jej hovoril I. G., aby vypovedala na T. U. a to v dobe, kedy

išla na políciu, a preto vypovedať odmietla a následne išla do W.. Od kamarátov sa dozvedela, že G.
následne míňal peniaze po krčmách.
Ďalej uviedla, že ešte pred kotolňou I. G. pýtal od T. L. asi 20,- €, pričom potom chodil sa rozprávať
s I. W.Ň., bavili sa pritom o peniazoch, bližšie k tomu však svedkyňa nevedela nič uviesť. Poškodený
hovoril, že pracoval v Paríži, vyťahoval peňaženku, vtedy pri ňom bola I. W. U. I. G.. Uviedla, že sa jej

zdá, že I. G. T. L. vtedy dával drobné peniaze, asi na cigarety. Nepamätala sa, či prebehol i rozhovor, že
poškodený musí zaplatiť peniaze za to, že s nimi pil alkohol. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či prebehla
dohoda ohľadne okradnutia poškodeného. Taktiež uviedla, že I. W. mala vypité.

Obžalovaný T. U. sa nevyjadril k výpovedi svedkyne, obžalovaný I. G. sa vyjadril iba tak, že išlo o

konšpiračnú teóriu a odmietol svedkyni položiť otázky (výsluch svedkyne prebehol v neprítomnosti
obžalovaného I. G. vzhľadom na dôvodnosť obavy, že svedkyňa pred ním nepovie pravdu).

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovne listinné dôkazy:
- zo zápisnice o trestnom oznámení vyplynulo, že táto bola spísaná na OO PZ v Spišskej Novej Vsi

dňa 15. 9. 2013, pričom oznamovateľom bol poškodený T. L., doplnok tohto trestného oznámenia bol
dňa 16. 9. 2013,- z lekárskej správy (č. l. 7) vyplynulo, že T. L. bol ošetrený MUDr. Gabrielou Škovranovou dňa 15. 9.
2013 o 17.02 hod.. Podľa subjektívnych údajov bol napadnutý päsťou do tváre predošlý deň o 22.00
hod., na okolnosti si pamätá, diagnóza: pohmoždenie tváre, odporučený kľudový režim a analgetiká,

- zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č. l. 22-29 bolo zistené, že dňa 16. 9. 2013
bola ohliadnutá ulica X. pri blokoch X-XX a okolie kotolne, ktorá sa nachádzala pri bloku č. 10,
-zozápisniceoprevierkevýpovedesfotodokumentáciouč.l.65-71,ktorábolavykonanádňa17.9.2013
vyplynulo, že preverovaná bola výpoveď obžalovaného T. U., ktorý ukázal miesto pri kotolni, ako miesto,
kde ho I. G. oslovil s nápadom odcudziť poškodenému peniaze, miesta, kde prechádzal poškodený

s I. W. s tým, že skutok sa stal na mieste ulica V. pri bytovkách. Obvinený však uviedol, že pre zlé
poveternostné podmienky presne si uvedené miesta nepamätal,
- zápisnica o previerke výpovede obvineného T. U. bola vykonaná 20. 9. 2013 s týmto obvineným, kde za
dobrých poveternostných podmienok v priebehu dňa, dobrej viditeľnosti obvinený ukázal miesta smerom
od kotolne na ulici X. až po ulicu V. s tým, že skutok sa stal pri oplotení bytového domu č. XX pri červenej
bráničke pred bytovkou. Ďalej obvinený uviedol, že takto ukázal, že na spiatočnej ceste, kedy išiel spolu

s I. G., pred bytovým domom č. XXX na ulici X., obvinený G. začal vyberať z peňaženky peniaze a sumu
200,- € odovzdal T. U. (foto č. 16, 17),
- z výpisu z účtu Tatrabanky č. 29108557512 majiteľa T. L., ktorý súdu i predložil (č. l. 183-184) vyplynulo,
že poškodený dňa 10. 9. 2013 vybral z účtu sumu 800,- €, pričom následné výbery vykonal z tohto účtu
až po 14. 9. 2013.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods.
12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní pred súdom boli vykonané všetky potrebné dôkazy, ktorými bol náležite objasnený skutkový

stav veci. Boli vypočuté všetky osoby, ktoré boli prítomné na mieste činu, a to okrem obžalovaných a
poškodeného svedkyne I. W. H. B. V..

Nebolo pochýb, že ku skutku došlo, čo potvrdili všetky vypočuté osoby a ani jedna z nich uvedenú
skutočnosť pred súdom nespochybnila. Z výpovedí obžalovaného T. U., poškodeného T. L. a oboch

svedkýň bolo dostatočne preukázané, že spoločne s obžalovaným I. G. požívali alkoholické nápoje pri
kotolni na ulici X. medzi blokmi X, X H. X, potom prešli na ulicu V., kde na chodníku bytového domu č.
XX pred červeným oplotením tohto domu došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného a odcudzeniu mu
peňaženky s peniazmi. Pri fyzickom útoku utrpel iba drobné zranenie, ktoré si nevyžiadalo jeho liečenie
a práceneschopnosť. Miesto činu bolo preto jednoznačne zistené na podklade zápisnice o ohliadke

miesta činu, zápisníc o previerke výpovede obžalovaného T. U. s tým, že aj na hlavnom pojednávaní
obžalovaný T. U., poškodený, ako aj svedkyne I. W. H. B. V. zhodne miesto činu označili (obžalovaný I.
G. sa k týmto dôkazom na hlavnom pojednávaní nevyjadril).

Obžalovaný I. G. sa k žalovanému skutku nevyjadril počas celého trestného konania.

Naopak obžalovaný T. U. poprel svoju účasť na trestnej činnosti a na žalovanom skutku. Od počiatku
vyšetrovania uvádzal to, že ešte pri kotolni práve I. G. navrhol, aby poškodeného obrali o peniaze, ktoré
mal pri sebe, keďže im ukazoval peňaženku. Mali v pláne to, že I. W.Ň. bude poškodeného zabávať,
zvádzať, aby neodišiel domov a I. G. mu zozadu vytiahne peňaženku. On sám si myslel, že to I. G.

nemyslí vážne. Po ceste však I. W. v skutočnosti išla s poškodeným pred nimi, aby poškodený neodišiel
domov.Skutokpopísaltak,žepoškodenýchytilI.W.zaruku,resp.juodsotil, natoknemupriskočilI.G.a
potomionsám,obajamudalifacky,poktorýchpoškodenýspadolnazem.PrikonfrontáciisT.L.ohľadne
tejto situácie uviedol, že najprv dal poškodenému facku I. G., kde sa navzájom potom sácali a vzhľadom
na to, že predtým poškodený sotil do I. W., reagoval tak, že poškodenému dal sám facku, po ktorej

spadol na zem. Na zemi G. do poškodeného kopol, na čo sám odstrčil G., ktorý svojou nohou pritlačil
hlavu poškodenému a z vrecka mu vytiahol peňaženku. Ohľadne toho, že peňaženku poškodenému
vytiahol I. G., vypovedal i pri konfrontácii s I. W.. Rozpor, resp. nejasnosť vo výpovedi obžalovaného
ohľadom faciek poškodenému navzájom v jeho výpovediach súd nemohol odstrániť, keďže obžalovaný
využil svoje právo a nevypovedal. Jeho obrana spočívala teda v tvrdení, že skutok spáchal I. G., zatiaľ

čo on poškodenému dal facku ako reakciu na to, že poškodený odstrčil I. W..

Jeho výpoveď podporil i poškodený T. L., ktorý potvrdil výpoveď obžalovaného T. U. ohľadom konania
I. W., že pred skutkom ho práve ona presviedčala, aby jej dal 10,- €, chodila stále s ním a dokoncaod neho požadovala peňaženku. Usvedčil pritom obžalovaného I. G., že i tento ho nechcel pustiť. Na
mieste činu ju odsotil, od T. U. dostal silnú facku, po ktorej spadol na zem, následne dostal facku od
I. G., po ktorej nasledovali asi 4 kopance od I. G.Á., tento obžalovaný mu pristúpil na zemi krk a zo

zadného vrecka nohavíc mu vytiahol peňaženku s peniazmi a dokladmi. Vylúčil to, že by to bol T. U.,
ktorého mal vtedy na očiach. Poškodený už v priebehu konfrontácie s obžalovaným T. U. v prípravnom
konaní logicky odôvodnil zámenu v menách s tým, že až pri konfrontácii videl T. U. prvýkrát od skutku,
a myslel si predtým, že to je I. G..

Napriek tomu, že svedkyňa I. W. vypovedala kvalitatívne rozporne pred súdom ako i v prípravnom
konaní, a to dokonca v tom istom výsluchu, od počiatku usvedčovala tak I. G., ako i T. U. ohľadom
udretia poškodeného. Podstatné rozpory, najmä pokiaľ išlo o páchateľov, pritom nevedela zdôvodniť, vo
výpovediach prezentovala niekedy vlastné dotvorené názory, domnienky. Hoci svedkyňa tvrdila, že si jej
istá (videla), že peňaženku vybral z vrecka poškodeného T. U., toto tvrdenie nebolo objektívne, keďže
si sama protirečila vo výpovediach, že videla iba ruku (pri vyťahovaní peňaženky), ďalej že to musel byť

T. U. alebo I. G., čím vytvorila tri odlišné verzie. Vyslovila pritom i neoverenú domnienku, že to musel
byť T. U., keďže delil peniaze z peňaženky. Vzhľadom na to, že všetky podstatné rozpory nevedela
logicky a presvedčivo zdôvodniť, jej výpovede mali dôkaznú hodnotu iba v tom, že popísala priebeh
skutku v podstatných skutkových okolnostiach, a to udieranie poškodeného s následným odcudzením
peňaženky, čo bolo zhodné s výpoveďami T. U. a poškodeného, ako i tvrdeniami B. V.. Z jej výpovedí, a

to jednoznačného usvedčovania T. U.Ž. (napriek vlastným protirečeniam) vznikli dôvodné pochybnosti
i o objektívnosti jej tvrdení vzhľadom na to, že to bol práve tento obžalovaný (podporený poškodeným
a B. V.), ktorý poukázal na jej aktivitu pred skutkom voči poškodenému, čo mohla byť i okolnosť na
prípadné privodenie jej trestného stíhania. Za nehodnoverné možno označiť i jej zdôvodnenie zmien
výpovede v neprospech obžalovaného T. U. vzhľadom na tom, že sa jej mal údajne bezprostredne po

skutku vyhrážať.

Svedkyňa B. V. podporila tvrdenia obžalovaného T. U. a nakoniec i poškodeného, že páchateľom bol I.
G., ktorý najprv od poškodeného pýtal peniaze, po ceste sa I. W. „lepila“ na poškodeného, obťažovala
ho. V dobe, kedy poškodený odsotil I. W., T. U. mu dal facku spredu, po ktorej spadol na zem, a keď vstal,

tak ho udrel a na zemi asi 3 - 4 krát kopol I. G., potom mu vytiahol zo zadného vrecka peňaženku a ušiel.

Na základe výpovede poškodeného v spojitosti s výpisom z jeho účtu bolo dokázané, že pred skutkom
vybral sumu 800,- € dňa 10. 9. 2013. Súd v zhode s obžalobou ustálil, že poškodenému bola odcudzená
suma najmenej 600,- € vychádzajúc zo zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, keďže o

takejto sume vypovedali prakticky všetky osoby okrem poškodeného, pričom vzhľadom na odstup času
od výberu peňazí súd nevylúčil možnosť aj prípadného minutia určitej čiastky poškodeným. Pokiaľ išlo
o ďalšiu škodu na odcudzenej peňaženke v sume 20,- €, táto suma (hodnota peňaženky ku dňu skutku)
nebola objektivizovaná žiadnym relevantným dôkazom.

Súd pri hodnotení týchto výpovedi - dôkazov navzájom dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je
popísaný vo výroku tohto rozsudku, pričom jeho páchateľom bol obžalovaný I. G.. Z jeho spáchania
bol usvedčený spoluobžalovaným T. U., ktorého výpoveď súd považoval v podstatných okolnostiach za
hodnovernú (bola v súlade s výpoveďou poškodeného, svedkyne B. V.), a ďalej samotným poškodeným,
svedkyňou B. V. a čiastočne svedkyňou I. W.. Obžalovaný I. G. v priebehu celého konania na svoju

obranu neuviedol žiadnu okolnosť, keďže nevypovedal, v záverečnej reči sa vyjadril tak, že je pravdou,
že urobil chybu, ale neznamená to, že sa „toho“ dopustil sám. Pokiaľ išlo o rozpory vo výpovediach
jednotlivých osôb, nie nezanedbateľnou bola skutočnosť, že boli v dobe skutku pod vplyvom alkoholu,
a preto súd vychádzal a dôraz kládol pri objasňovaní skutkového stavu veci s ohľadom na popis
podstatných skutočností.

Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného I. G., a to
ovplyvňovanie poškodeného v bare pred konfrontáciou U. - L. s tým, aby vypovedal proti T. U., ako aj
obdobné ovplyvňovanie B. V. po skutku.

Vzhľadom na to, že súd ustálil skutkový stav inak, ako bol uvedený v obžalobe, skutkovú vetu upravil bez
zmeny totožnosti skutku. Z výsledkov dokazovania totiž nevyplynulo, že by ako popisovala obžaloba,
obžalovaný T. U. konal po vzájomnej dohode (s obvineným I. G.), že by žiadal o vydanie peňazí
poškodeného, že by kopol do oblasti tela poškodenému a nakoniec mu odcudzil peňaženku.Na hlavnom pojednávaní 7. 4. 2015 obžalovaný I. G. predniesol návrh na vykonanie konfrontácie s
obžalovaným T. U., s poškodeným, B. V. H. I. W. za prítomnosti jeho právneho zástupcu (obhajcu),

ktorý súd odmietol uznesením z nasledovných dôvodov: obžalovaný až na hlavnom pojednávaní dňa
17. 3. 2015 v súvislosti s jeho vypočúvaním po poučení samosudcom o obhajobe požiadal o odročenie
hlavného pojednávania za účelom zvolenia si obhajcu, v čom mu súd vyhovel s tým, že mu poskytol
primeranú lehotu 7 pracovných dní na zvolenie si obhajcu na plnú moc. Obžalovaný svoje právo však
nerealizoval ani do ďalšieho hlavného pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 7. 4. 2015. V zmysle §

36 ods. 4 Tr. por. za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený, a preto nebola zákonná prekážka,
aby súd nekonal ďalej iba s obžalovaným. Obžalovaný taktiež ani po doručení výzvy uvedené úkony
nenavrhol vykonať ako to predpokladá ustanovenie § 240 ods. 3 Tr. por. Vykonanie navrhnutých úkonov
by vzhľadom na už vykonané dôkazy boli pre objasnenie skutkového stavu nepotrebné.

Keďže vina obžalovaného I. G. bola nepochybne a jednoznačne dokázaná, súd ho uznal za vinného zo

spáchania skutku popísaného v rozsudku.

Ohľadom obžalovaného T. U. súd rozhodol uznesením o postúpení veci priestupkovému orgánu za
účelom prejednania priestupku podľa § 280 ods. 2 Tr. por., keďže nezistil, že by tým, že dal facku
poškodenému naplnil skutkové podstaty žalovaných alebo iných trestných činov (bližšie uznesenie o

postúpení veci).

Po subjektívnej i objektívnej stránke obžalovaný I. G. naplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Uvedený
zločin spáchal tým, že poškodeného udrel fackou, kde po páde na zem ho kopal do tela a následne

mu vytiahol peňaženku z vrecka nohavíc s peniazmi, ktorú si ponechal. Obžalovaný teda najprv použil
násilie voči poškodenému - facku a kopance a bezprostredne na to mu odcudzil peňaženku. Obžalovaný
od začiatku mal motív, a to konať v úmysle zobrať poškodenému peniaze s tým, že využil situáciu, kedy
najprv obžalovaný T. U. dal facku poškodenému, čo bolo impulzom pre ďalšie jeho konanie. Uvedené
konanie aj plánoval, resp. pripravoval, avšak iba pokiaľ išlo o okradnutie poškodeného, čo i navrhol pred

skutkom.

V jednočinnom súbehu s uvedeným zločinom naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctvo podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pretože sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä
tým, že napadol iného. Uvedený prečin spáchal tým, že udrel a kopol poškodeného, čím ho napadol, a

to v širšom centre mesta Spišská Nová Ves na chodníku pred bytovkou, ktorý vedie popri ceste.

Obžalovaný konal pri páchaní tejto trestnej činnosti v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona,
pretože chcel svojim konaním porušiť záujmy chránené Trestným zákonom, a to osobnú slobodu a
majetok, ktorého sa zmocnil a verejný poriadok.

Obžalovaný I. G. je slobodný, živnostník, bezdetný. Z evidencie priestupkov vyplynulo, že od 1. 1. 2010
spáchal sedem priestupkov. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že bol doposiaľ štyrikrát odsúdený,
pričom na odsúdenia z rokov 2009 a 2012 platí fikcia, že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 254/2012 zo dňa 17. 1. 2013, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 25. 7. 2013 bol odsúdený pre prečin spolupáchateľstva krádeže podľa §
20 Tr. zákona, § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona (v odpise registra trestov je uvedený chybný zápis aj ods.
3 písm. b/ Tr. zákona) na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov so skúšobnou dobou 15 mesiacov do
26. 10. 2014, doposiaľ nebolo rozhodnuté o osvedčení sa v skúšobnej dobe. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 262/2013 zo dňa 27. 12. 2013 pre

prečiny podľa ublíženie na zdraví § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctvo § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,
kde mu bol uložený peňažný trest vo výmere 300,- €, ktorý zaplatil dňa 16. 2. 2015.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť, a preto súd mu trest vymeral
v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov, a to
úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Súd zistil, že účelu trestu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má sklony páchať trestnú činnosť
(v minulosti už bol odsúdený), pričom sa predmetnej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia (vo veci 5T 254/2012), možno dosiahnuť iba uložením nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Preto mu súd tento druh trestu s prihliadnutím na okolnosti prípadu a následok
trestnej činnosti uložil na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd dodáva, že
u obžalovaného neboli zistené žiadne výnimočné pomery, resp. okolnosti, pre ktoré by došlo k uloženiu
iného,resp.zníženéhotrestupodjehodolnúhranicu.Obžalovanéhonavýkontrestuzaradildoústavuna

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Zároveň však mal za to, že uvedený trest bude pôsobiť na obžalovaného preventívne do budúcnosti,
aby viedol ďalej riadny život.

Pokiaľ išlo o nárok poškodeného na náhradu škody, ktorý bol uplatnený včas a riadne, v adhéznom

konaní obžalovaného podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona zaviazal zaplatiť poškodenému škody vo výške
600,- € za odcudzenú finančnú hotovosť podľa ustálenia súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.