Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313222087
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313222087.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103,
Egkomi, 2408, Nikózia, Cyprus, reg. č. HE 308237, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
811 01 Bratislava, Gorkého 3, proti odporcovi: A. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX O. č. XXX,
zast. opatrovníčkou O.. O. Y., zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 1316,26
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti úrokov z omeškania zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo

výške 60,17 eura titulom súdneho poplatku a 105,23 eura titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 8. 2013 domáhal,
aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1316,26 eura s príslušenstvom. Svoj návrh
odôvodnil tým, že dňa 8. 2. 2008 uzatvoril odporca s právnym predchodcom navrhovateľa - Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., zmluvu pod číslom XXXXXXXXXXXXXXX, na základe, ktorej sa pôvodný veriteľ
zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebný úver vo výške 70 000, - Sk, t. j. 2323,57 eura. Úver bol odporcovi
pôvodným veriteľom poskytnutý dňa 8. 2. 2008 a to bezhotovostným prevodom. Odporca podpisom

zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na poskytovanie
spotrebných úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Pôvodný veriteľ svoj záväzok vyplývajúci
muzozmluvysplnilriadneavčas,t.j.poskytolodporcoviúvervdohodnutejvýškeadohodnutomtermíne.
Odporca svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie úveru v dohodnutých splátkach pôvodnému veriteľovi
nesplnil riadne a včas, preto ho pôvodný veriteľ písomne vyzval na splnenie neuhradenej splatnej splátky
úveru. Ku dňu 14. 5. 2013 pôvodný veriteľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 2663,77 eura.
Navrhovateľ z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania, ako aj vzhľadom na dispozičné právo

navrhovateľa, sa rozhodol uplatňovať svoj žalobný nárok uvedený v petite návrhu, avšak len zo sumy,
ktorá pozostáva z istiny vo výške 1316,26 eura a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy istiny a to až do jej zaplatenia. V zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pôvodný
veriteľ postúpil svoju pohľadávku na navrhovateľa v tomto konaní a to Zmluvou o postúpení zo dňa 14.
8. 2012. Predmetom žalobného návrhu je teda zaplatenie istiny poskytnutého úveru spolu s úrokom z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 z nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 30. 1. 2014, na ktorý sa osobne účastníci konania a ich
zástupcovia nedostavili, nežiadali pojednávanie odročiť. Súd pojednával s poukazom na § 101 ods. 2
O.s.p. v zmysle zásady účelnosti, hospodárnosti konania a ochrany práv druhého účastníka konania a

vo veci aj rozhodol. Na tomto pojednávaní súd vo veci rozhodol rozsudkom pod č. k. XXC/XX/XXXX -
XX tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.316,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške5,5%ročnezdlžnejsumyod23.8.2013dozaplateniaakrukámprávnehozástupcunavrhovateľa
na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 78,50 eura titulom súdneho poplatku a 166,13 eura titulom
trov právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I). Vo zvyšnej

časti súd návrh zamietol (výrok II).

Voči rozsudku sa odvolal navrhovateľ a to voči zamietavému výroku o úrokoch z omeškania a voči
výroku o trovách konania (vo výroku I v časti priznanej istiny rozsudok tak nadobudol právoplatnosť). O
odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 21. 12. 2015 pod č. k. 23Co/180/2014 - 91
tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania a trov konania zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa tak
bude v ďalšom konaní zistiť skutkový stav veci preukazujúci splatnosť dlhu, ktorým je uplatňovaný nárok
(priznaný napádaným súdnym rozhodnutím), viazaný vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho
súdu. Predpokladom toho je spoľahlivé poznanie navrhovateľom uplatňovanej pohľadávky 1316,26 eura
(t. j. z čoho pozostáva, s rozlíšením nezaplatených splatných splátok, u ktorých nastala splatnosť podľa

zmluvných dojednaní alebo v prípade plnenia v splátkach môže byť právnym dôsledkom ich neplnenia
nastala splatnosť celého dlhu, príp. jeho zostatku). Výška zákonných úrokov z omeškania je upravená
vykonávacím predpisom (Nariadením), teda ide o zákonnú sankciu za omeškanie s plnením peňažného
dlhu, pričom je spojená so samotným záväzkom a tvorí jeho príslušenstvo. V súvislosti s právnou
úpravou úrokov z omeškania (aj vo väzbe na uskutočnené viaceré legislatívne zmeny) bude potrebné

reflektovať na prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia Nariadenia. Je potrebné zdôrazniť, že
preskúmanie výšky úrokov z omeškania predstavuje hmotnoprávne posúdenie nároku žalobkyne a
navrhovaný počiatok priznania úrokov z omeškania uvedený v žalobnom petite (ktorým je súd viazaný a
nemôžehoprekročiť)jeprocesnoprávnouzáležitosťou.Ajvzávislostiodtoho,čiideoúrokyzomeškania
s plnením vyplývajúcim zo spotrebiteľskej alebo inej zmluvy, môže byť upravená výška sankcie za

omeškanie.

Súdzároveňuviedol,žeuvedenýzávernezbavujeúčastníkovkonania,tedaaninavrhovateľa,povinnosti
prispievať k dosiahnutiu účelu konania úplným opisom všetkých potrebných skutočností, označením
dôkazných prostriedkov a dbaním na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O. s. p.).

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu prvostupňový súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
12. 2. 2016, ako to vyplýva z doručenky. Napriek tomu sa navrhovateľ nijako nevyjadril k záverom a
zisteniam odvolacieho súdu. Následne súd vytýčil vo veci nový termín pojednávania a to na deň 12. 4.
2016, ktoré predvolanie navrhovateľ prevzal dňa 8. 3. 2016, na pojednávanie sa však nedostavil, svoju

neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania a nezaslal ani písomné stanovisko
ku skutkovému stavu tak, aby prvostupňový súd mohol riadne vo veci rozhodnúť a to v časti úrokov z
omeškania.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere, zmluva

o postúpení, oznámenie o postúpení, predžalobná výzva, prehľad histórie transakcií na úverovom účte
odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne
predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Keďže sa jedná o návrhové konanie, každý z účastníkov nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a
v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania, súd nemôže vyzývať účastníkov na doloženie dôkazov,
resp.ichktomunútiťaprirozhodovanívmeritevecivychádzalenztoho,čoúčastnícivkonanípreukážu.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou

procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej

súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Predmetom ďalšieho konania tak zostalo posúdenie nároku na úroky z omeškania k právoplatne
priznanej istine, ich výška a deň, kedy sa odporca dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania
dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie

zavinil, alebo nie.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ
nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z
omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995

Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559). Úroky z omeškania podľa
ustanovenia § 517 ods. 2 môže veriteľ od dlžníka požadovať aj vtedy, keď medzi ním a dlžníkom neboli
úroky dohodnuté. Z povahy § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva,
že kogentne je ustanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné.
Veriteľpeňažnejpohľadávkymôžeoddlžníka,ktorýjevomeškanísplnenímpeňažnéhodlhu,uplatňovať

úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. právny predpis (R 5/2000).

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.K jedinému nespochybniteľnému záveru súd mohol dôjsť, na základe predložených listinných dôkazov,
žezáväzkovývzťahmedziúčastníkmikonaniavznikoldňa8.2.2008zozmluvyoposkytnutíflexipôžičky.

Pre nečinnosť navrhovateľa súd však ďalej nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by umožňovali
súdu rozhodnúť o úrokoch z omeškania a to najmä s poukazom na nedostatky vytknuté v uznesení
odvolacieho súdu pod č. k. 23Co/180/2014 - 91. Súd napriek tomu, že vo veci vytýčil nový termín
pojednávania, na ktorý predvolal aj navrhovateľa, no tento sa nedostavil a nevyužil svoje právo pred

súdom argumentovať a preukázať dôkazmi svoj nárok, nemal jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musel súd rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v
konaní) pričítal navrhovateľovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Ďalšie
odročenie pojednávania by nemalo základ v postupe podľa O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého Ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Ustanovenie § 142 vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník
konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové
konanie. Nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Čiastočný

úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený
nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala
použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa
vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta

od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na
náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 78,50 eura za podaný návrh a
16,50 eura za podané odvolanie navrhovateľa, t. j. 95,- eur a trov právneho zastúpenia (vyčíslené v
súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.), pričom podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za
1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je 61,64 eura (41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých

331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura). Právny zástupca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia
celkovo vo výške 166,13 eura, v čom je zahrnuté - dva úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava,
podanie na súd, každý úkon po 61,64 eur, 2 x režijný paušál po 7,81 eura; spolu 138,90 eur + 20 %
DPH, t.j. spolu vo výške 166,68 eura, právny zástupca však návrhom žiadal nahradiť len trovy právneho
zastúpenia vo výške 166,13 eura (súd teda vychádzal z tejto sumy).

Hoci si navrhovateľ uplatnil aj náhradu vo výše 1,- euro ako poplatok za spracovanie hromadného
podania, tento poplatok zaplatený ani vymáhaný nebol, teda navrhovateľovi nevzniklo právo na jeho
náhradu.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný vo výške 81,67 % za priznanú istinu a neúspešný v časti úrokov z
omeškania vo výške 18,33 %. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potom 63,34 % z vyčíslených
trov konania, čo za súdny poplatok predstavuje sumu 60,17 eura a za trovy právneho zastúpenia vo
výške 105,23 eura.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.