Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210633
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512210633.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom JUDr. Barbarou Plaskurovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu , aby súd medzitýmnym
rozsudkom rozhodol o zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, nakoľko nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 3231508 dlžníkom: W. T. , U.. X.X.XXXX a rozsudkom uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu vo výške 13.741,19 eur a
z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 2.748,24 eur a trovy konania.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom nesprávne úradne postupoval,
keďže rozhodol o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie tak, že žiadosť zamietol, a to
po zákonnej lehote. Tvrdil, že exekučný súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku spôsobom odporujúcim zákonu si založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný
judiciálny proces, v ktorom zisťoval a posúdil skutkový a právny stav vo veci samej na základe
uzatvorenej zmluvy o úvere. Tvrdil, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu spôsobom, ktorý mu ako exekučnému súdu neprináleží,
a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu vzťahov, ktoré môže
posudzovať. Exekučný súd nie je ani legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonávať právo pre veriteľa. Exekučný súd pritom nie je súdom, ktorý by konal o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe. Exekučný
súd teda svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie
dlhu, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako

povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úvere. Navrhovateľ
ako oprávnený nemôže následne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu svojho
práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesústredený
a v rozpore so zákonom, v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci takéúkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádza. Navrhovateľovi teda vznikla škoda v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá bola uplatňovaná v

exekučnom konaní, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenie práva na súdnu ochranu je nedostačujúce. Navrhovateľ mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k
zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv
žalobcu vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistoty anedôveryvprávoarovnosťvspoločnosti,ďalejbolspôsobený
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu

vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy si uplatňoval v každom konaní nemajetkovú ujmu v
sume 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Navrhovateľ súčasne vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci .

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č.k. 19NcC/380/2012-11 súd rozhodol,

že sudkyňa Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom JUDr. Barbara Plaskurová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp.zn.: 6C/249/2012. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že je tu dôvod pochybovať o nezaujatosti namietaného sudcu okresného súdu. Namietaná sudkyňa
nemá k veci, k účastníkom ani k ich právnym zástupcom žiadny významný vzťah z hľadiska § 14 ods.

1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah
nie je možné odvodiť ani z údajov navrhovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2012.

Podaním zo dňa 12.11.2013 a zo dňa 16.04.2015 žiadal právny zástupca navrhovateľa o zrušenia
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu.

Uviedol, že i keď mu bolo doručené uznesenie krajského súdu v Trenčíne o tom, že sudcovia Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom nie sú vylúčení z prejednania veci, sú objektívne dané dôvody na
vylúčenie sudcov Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Opätovne podal návrh na prerušenie
konania.

Odporca v písomne podanom vyjadrení k podanému návrhu poukázal na zmätočnosť podania - návrhu
na začatie konania, pričom navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdil, že je nepravdivé a klamlivé tvrdenie, že navrhovateľ nemá
vedomosť o spisových značkách uvádzaných exekučných konaniach, pretože v týchto konaniach bol
účastníkom konania. Nie je zrejmý ďalej ani titul nároku na náhradu škody, pretože namieta nezákonné

konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ďalej uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo sa dá vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.
Nie je teda zrejmé, či uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z
dôvodov prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu

nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Nie vo všetkých konaniach uvádza navrhovateľ
kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahov v konaní, pričom žiadosť o informáciu o stave konania
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov,
neuvádza či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy predsedovi okresného súdu alebo ústavnú sťažnosť.
Všeobecný súd pritom v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,

pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Ďalej odporca namietal, že dňa
23.4.2012 boli doručené odporcovi prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v
ktorých boli obsiahnuté aj žiadosti vo veciach, ktoré sú predmetom tohto konania. Návrhy na
súd pritom navrhovateľ podal už dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesťmesačnej lehoty podľa § 16ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“).
Ide preto o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ pritom napriek opakovaným výzvam

na doplnenie žiadosti tieto nedoplnil, neuviedol dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady
preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na
prieťahy, ústavné sťažnosti a nedoplnil doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, jeho
insolvenciou, stratou kontaktu s povinným a podobne. Odporca preto ako orgán príslušný na
predbežné prerokovanie podaných žiadosti nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Odporca ďalej vo vyjadrení k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu vo veciach rozhodnutia o
poverení exekútora po 15 dňovej lehote, súdna prax už dávnejšie ukázala, že lehota na
poverenie exekútora je výraznou prekážkou, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. S poukazom na príslušné
zákonnéustanoveniapreto15dňoválehotanavydaniepoverenianeplatíprirozhodnutírozhodcovského

súduakoexekučnomtitulevoveciach, vktorýchbolažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie podaná po 1.6.2011. I prípadné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automatickyprieťahy vkonaní.Zoskutkovýchokolností,ktorésatýkajúrozhodovaniaožiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahov

podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ mal ďalej nesprávny úradný postup spočívať v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tento postup nemôže byť nesprávnym
úradným postupom a nemôže ísť ani o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné,
aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo

splnené. Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a táto sa týka len prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Nie je možné logicky predpokladať, že by bol zámer
zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu. K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal ďalej odporca na §
9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Odporca v tejto súvislosti nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy, existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní,
právoplatného rozhodnutia ESĽP, či právoplatného rozhodnutia ÚS SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom kompetentný preskúmať len ústavný
súd. Odporca ďalej vzniesol námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom keď
uviedol, že pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15dňovej lehoty od dourčenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (teda tri roky pred dňom kedy boli doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K otázke vyčíslenia škody ďalej odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka
ako úplný základ , nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí poverenia iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Navrhovateľ nepreukázal

vznik ani výšku škody. K nemajetkovej ujme uviedol, že vznik nemajetovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 30Cdo/675/2011. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva
nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami . Odporca nemá za preukázaný

vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca preto
považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu
škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
činnosti, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to návrhy na
vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a

podobne, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom
na charakteristiku príčinnej súvislosti medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom
škody alebo nemajetkovej ujmy, odporca uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného
súdu nevznikla. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok prepriznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., odporca navrhol zamietnuť, pričom si uplatnil
náhradu trov konania.

Súd uvádza, že vo vzťahu k navrhovateľom podanému návrhu neboli dôvodné námietky odporcu, ktorý
považoval návrh navrhovateľa za zmätočný z dôvodu, že v jednotlivých návrhoch nie sú
uvedené spisové značky exekučných podaní a nie je presne opísaný priebeh exekučného konania. Hoci
sa navrhovateľ vo svojich návrhoch skutočne obmedzil len na to, že napriek tomu, že mu musela byť
známa spisová značka, túto súdu neuviedol, bolo možné z jeho návrhu identifikovať, o aké exekučné

konanie na súde ide, keďže označenie oprávnenej a povinnej osoby, ako aj čísla spisu exekútora bolo
spôsobilétakýtospisnezameniteľneidentifikovaťvregistrochsúdu.Pretonešlooabsolútnuzmätočnosť,
resp. neúplnosť návrhu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať nemožnosť presnej identifikácie ním tvrdeného
exekučného konania a ktorú by bolo možné považovať za takú vadu jeho návrhu, ktorá by spôsobovala
nemožnosť pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako abstrahovanie
navrhovateľa pri jeho tvrdeniach o tom, k akým konkrétnym prieťahom na súde došlo,

keď sa navrhovateľ obmedzil len na číselné vyjadrenie počtu dní, v ktorých malo
dôjsť k prieťahom zo strany súdu, nemožno považovať za takú vadu návrhu, ktorá by mala mať za
následok nemožnosť pokračovania v konaní podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže toto abstrahované skutkové tvrdenie bolo spôsobilé byť predmetom porovnania s konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré boli zistené s navrhovateľom označeného dôkazu - exekučného spisu súdu. Preto

v prípade návrhu navrhovateľa nešlo o prenášanie dôkaznej povinnosti na súd, ako to tvrdil odporca,
ale o pravdepodobne zlomyseľné (keďže navrhovateľovi museli byť zrejmé spisové značky
a konkrétne dni vykonania jeho úkonov a úkonov súdu) zjednodušovanie povinnosti tvrdiť rozhodné
skutočnostipreposúdeniejehodomnelýchnárokov.PretakétokonanieúčastníkavšakObčianskysúdny
poriadok nevytvára osobitné postupy, keďže možno dôvodne predpokladať, že prípadný postup súdu

podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku by pri nespolupracujúcom prístupe navrhovateľa
neviedol ku konkretizácii jeho skutkových tvrdení, resp. pri súčasnom, nesprávne ústavnoprávnou
úvahou podmienenom chápaní nedostatku skutkových tvrdení ako dôvodu pre odmietnutie návrhu,
neviedol k právoplatnému odmietnutiu jeho nepochybne, čo do skutkových tvrdení, šlendriánskych,
advokáta nehodných a zlomyseľne skoncipovaných podaní.

Vo vzťahu k navrhovateľom podanému návrhu neboli dôvodné, označené ako procesné, námietky
odporcu, ktoré považoval návrh navrhovateľa za podané predčasne, keď tvrdil, že z § 15 ods. 1 a § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti.

Takáto permisívna, zrejme procesná norma nevytvára jasnú odpoveď na to, čo by malo byť následkom
tzv. predčasného podania návrhu na súd. Je zrejmé, že následkom by malo byť určité procesné
rozhodnutie súdu, pričom nielen zákon č. 514/2003 Z.z., ale ani Občiansky súdny poriadok jednoznačne
neurčuje následky tzv. predčasne podaného návrhu. Nemožno využiť postup podľa § 8 a § 104 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu

môžu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená, keďže
predbežné prejedanie nároku nie je osobitným konaním, v ktorom by bolo zodpovedajúcim procesným
postupom rozhodované o nárokoch navrhovateľa. Inak povedané to, že navrhovateľ v rozpore s § 15
ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nepodal žiadosť o predbežné prerokovania návrhu, nie
je dôvod na to, aby súd dospel k záveru že ním podaný návrh nespadá do právomoci súdov podľa §

104 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku a nemôže mať za následok zastavenie konania
a postúpenie veci na predbežné prerokovanie žiadosti, keďže predbežné prerokovanie
žiadosti nie je osobitným konaním, ale zákonom osobitne vytvoreným, štát protežujúcim, postupom
akéhosi mimosúdneho vyriešenia sporu medzi poškodeným a štátom, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu
alebo zánik nároku poškodeného a ktorý nemá vplyv na to, že v prípade sporu, ktorý v tomto

prípade medzi účastníkmi pretrval aj po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ
so svojou žiadosťou obrátil na odporcu, jedine súd môže rozhodnúť o nárokoch
poškodenej osoby. Predbežne prerokovanie návrhu nie je osobitným konaním a prípadné
uspokojeniealeboneuspokojenienárokupoškodenéhoniejerozhodnutím, aleosobitnouformou
vyriešenia sporných nárokov dvoch rovných účastníkov právneho vzťahu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

Prípadná absencia predbežného prerokovania nároku na náhrady škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
nie je spôsobilá vyvolať akékoľvek procesné rozhodnutie súdu. Rovnako nie je dôvodom na zamietnutie
návrhu. To platí o to viac, že z vyjadrenia odporcu je zrejmé, že zodpovednosť štátu
v prípade navrhovateľom uplatnených nárokov štát odmieta tvrdiac, že navrhovateľ takéto vyriešeniesvojich nárokov zmaril a tým navrhovateľ považoval „proces“ predbežného prerokovania nárokov za
ukončený, keďže žiadosti o predbežné prerokovanie boli odporcovi navrhovateľom doručené v dňoch
23.4.2012 až 25.4.2012, a to vo vzťahu k všetkým jeho nárokom, pričom do šiestich mesiacov tieto

nároky odporcom uspokojené neboli.

Súd konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci
svoju neúčasť ospravedlnili, prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Tvrdenia právneho
zástupcu navrhovateľa, že i keď bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trenčíne o námietke zaujatosti,

pričom opätovne podávajú návrh na prerušenie konania, je účelové a zavádzajúce. Súd rozhodol o
opätovnom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, i napriek tomu, že už bolo
právoplatne rozhodnuté a to uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.04.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn.
5Er/738/2009, spisov oddelenia Spr, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19NcC 380/2012 zo

dňa 17.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2012, podaním PZ navrhovateľa doručeným
súdu 30.05.2013, vyjadrením odporcu doručeným súdu dňa 31.10.2013, návrhom na prerušenie
konania zo dňa 31.10.2013 doručeným súdu 04.11.2013, uznesením sp. zn. 6C/249/2012 zo dňa
07.11.2013, odvolania navrhovateľa doručeným súdu dňa 28.11.2013, uznesením KS v Trenčíne sp. zn.
6Co/110/2014-59 zo dňa 19.11.2014, návrhmi na prerušenie konania sp. zn. 6C/249/2012 doručenými

súdu dňa 16.04.2015, ďalším obsahom spisového materiálu.

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 5Er/738/2009, EX/13035/9 v exekučnej veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o Bratislava a povinného W. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

24.12.2009. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.03.2011 súd rozhodol tak,
že exekučné konanie sa zastavuje a oprávnený je povinný hradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému trovy exekučného konania vo výške 60,21 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Dňa 10.01.2011 bolo doručené súdu odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekučného
konania zo dňa 07.01.201. Uznesením 4CoE/38/2011-32 zo dňa 25.01.2011 Krajský súd v Trenčíne

rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.11.2013, č.k. 6C/249/2012-42 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.11.2014, č.k. 6Co/110/2014-59 súd návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 04.11.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 15.04.2015.

Právnyzástupcanavrhovateľavpísomnepodanomvyjadrenízodňa16.06.2014/založenévSpr466/14/
uviedol ,že predložil znalecký posudok s tým, ž originál znaleckého posudku do každého konania by
bolo mimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce. Súčasne uviedol spisovú značku, pod

ktorou je znalecký posudok založený. Takéto podanie urobil všeobecne i do oddelenia 6C s uvedením,
že originál znaleckého posudku je založený v spise č. 11C/416/2012. Tento dôkaz preukazuje minimálnu
výšku spôsobenej škody. Navrhovateľ odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť
známu súdu z jeho činnosti. Je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom
prípade neskorého rozhodovania súdu udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu

minimálne 30,76,- eur a majetková škoda v každom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmenesúdnehoexekútoradosahujehodnotuminimálne30,76,-Eur.Porušenímprávspoločnostivznikla
aj nemajetková ujma.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave , Znalecký ústav, č. 1/2014, odbor

Ekonomika a riadenie podnikov, Ekonómia a manažment zo dňa 17.01.2014 súd zistil, že navrhovateľ
zadal vypracovanie predmetného znaleckého posudku za obdobie rokov 2009-2012 . Ako literatúru
použili napr. Teoriu a prax firemných financií, Oceňování majetku a dluhu v účetníctví, Riadenie hodnoty
podniku, Podnik a podnikanie, Metódy oceňovania podniku, Stanovení hodnoty firiem, Finančno-
ekonomická analýza podniku- od rôznych autorov. Predmetom znaleckého posudku je posúdenie

činnostíaichekonomickejnáročnostispojenýchsvymáhanímpohľadávoknavrhovateľa.Znaleckýústav
posudzoval činnosti spoločnosti Pohotovosť, ktoré boli uskutočnené v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom exekučných okresných súdov SR, pretože tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti
o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia navykonanie exekúcie e neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o zmenu exekútora. Výpočet škody
obsahuje štyri základné časti:
- Zvýšené mzdové náklady

- Náklady na tlač
- Náklady na úpravu informačného systému
- Náklady na telekomunikačné služby a poštovné

1. Výpočet zvýšených nákladov: zistenie pracovného času jedného pracovníka, jeho priemernej

hodinovej mzdy, časová náročnosť a porovnanie- zadané množstvo tabuliek. Celkové mzdové náklady
na jednu hodinu práce sú 9,052,- eur. Mzdová náročnosť na 1 žalobu / NZP a NP/ je 4,151,- eur a
mzdová náročnosť na 1 žalobu / ZE/ 5,076,- eur.
2. Náklady na poštovné- 85.676,94,-eur, pričom za jeden úkon je vo výške 3,01,- eur a v priemere menej
ako doporučené zásielky a jednu žalobu.
3. Náklady na telekomunikačné služby- priemerná cena na jednu žalobu 4,43,- eur

4. Prepočet nákladov na tlač- na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu pripadá 5,31,- eur nákladov vynaložených na správu tlače.
5. Prepočet nákladov na úpravu informačného systému- na jednu žalobu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pripadá 13,86,- eur nákladov vynaložených na úpravu
informačného systému.

Žaloby NZP a NP sú v celkovej výške 30,76,- eur a žaloby ZE - 31,68,-eur.

Na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,
tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej

spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

Žaloby NZP a NP spolu 30,76,- eur / mzdové nálady 4,15,- eur, náklady na tlač 5,31,- eur, náklady na
úpravu informačného systému 13,86,- eur, náklady na poštovné 3,01,- eur, náklady na telekomunikačné
služby 4,43,- eur/.

Žaloby ZE spolu 31,68,- eur / mzdové nálady 5,07,- eur, náklady na tlač 5,31,- eur, náklady na úpravu
informačného systému 13,86,- eur, náklady na poštovné 3,01,- eur, náklady na telekomunikačné služby
4,43,- eur/.

Odporcavpísomnepodanomvyjadrenízodňa23.04.2014/založenévSpr3555/14/uviedol,žeznalecký
posudok predložený navrhovateľom považujú za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody navrhovateľa a navrhujú naň neprihliadať z nasledujúcich dôvodov :

1. Na strane 3. znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že je vypracovaný na

základe objednávky navrhovateľa , je jednostranný , následkom čoho ho odporca spochybňuje ako
nevieryhodný, nakoľko tento nezadával súd, odporca nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, náklady na
poštovné , tlač , posudzovanie ktorých je predmetom posudku, nespĺňajú zákonom predpokladané
kritérium skutočností , na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami.
Pri vypracovaní posudku sa vychádzalo len z podkladov navrhovateľa, ktoré sú nepresné. I napriek

skutočnosti, že predmetom znaleckého posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo , resp.
nedošlo k pochybeniu exekučného súdu, nakoľko táto otázka je predmetom konania vo veci samej. I
napriek tomu znalecký ústav konštatoval, že k nesprávnemu úradnému potup súdu došlo , a to bez
bližšieho odôvodnenia, s tým, že časť žalôb bola súdmi zamietnutá už na prvom stupni, pričom tieto
odôvodnili predmetné rozsudky nenaplnením skutkovej podstaty nesprávneho úradného postupu zo

strany súdov tak, ako to predpokladá zč. 514/2003 Z.z. Najzávažnejším nedostatkom posudku je, že
tento by mal byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom úradný postup
exekučného súdu, ktorý je navrhovateľom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Znalecký
posudok je len prepočtom nepreukázaných a navrhovateľom tvrdených sumárnych údajov a tvrdení
na počet žalôb, čo je neprípustné. Skutočnosť, že znalecký ústav operoval pri vypracovávaní posudku

so štatistickými údajmi, vedie tiež k záveru o jeho nedôveryhodnosti. Výpočty pripomínajú voľnú úvahu.
Rovnako namietali posudzované obdobie rokov 2009-2012, keď väčšina konaní neprebiehala v tomto
období. Znalecký posudok nepreukazuje , že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku
prirodzeného hospodárskeho rastu odporcu. Namietajú, že vo výpočtoch sú zahrnutý i pracovníci pretrestné konanie a pracovníci pre styk s verejnosťou. Jednoznačne spochybňujú závery znaleckého
posudku ako i jeho relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadnú majetkovú
škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súd v exekučnom konaní.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu listinným dôkazom znaleckým posudkom na preukázanie
výšky škody, ktorý zadal navrhovateľ znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Navrhovateľ žiadal, aby súd tento dôkaz vykonal, pretože ho považuje za dôkaz zásadného významu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Toto právo nepatrí

účastníkovi konania ani právnemu zástupcovi. Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože znalecký
posudok,ktorýnebolvypracovanývsúdnomkonaní,nemácharakterznaleckéhoposudku,alelistinného
dôkazu. Súd nenariadil znalecké dokazovanie. Navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto
skutkového a právneho stavu právne irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť
skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia. Tvrdenia navrhovateľa o škode
sú všeobecné po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej

špecifikácie. Neexistujúce, všeobecné tvrdenia preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Sú
nepreskúmateľné.Bolopovinnosťounavrhovateľa užvčasepodanianávrhuprodukovaťvšetkytvrdenia
a dôkazy (§ 79 ods. 1, 2 OSP). Navrhovateľ tak neurobil ani na základe dodatočnej výzvy súdu.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.

4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 5Er/738/2009, EX/13035/9 v exekučnej veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o Bratislava a povinného W. T., súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 24.12.2009.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 04.03.2011 súd rozhodol tak, že exekučné
konanie sa zastavuje a oprávnený je povinný hradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy
exekučného konania vo výške 60,21 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dňa 10.01.2011
bolo doručené súdu odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekučného konania zo dňa

07.01.201. Uznesením 4CoE/38/2011-32 zo dňa 25.01.2011 Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že
odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2011.

V prvom rade preto súd skúmal, či navrhovateľ podal v predmetnom exekučnom konaní sťažnosť
predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z

pripojených spisov oddelenia Spr , navrhovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy konaní predsedovi súdu .
V niektorých veciach podal oprávnený žiadosť o informáciu o stave konania namiesto toho, aby reagoval
na výzvu súdu predložiť žiadané listiny.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom od 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný, a to z viacerých dôvodov. Navrhovateľ sa domáha

náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o odporcom namietané nedostatky návrhu na začatie
konania, súd konštatuje, že návrh navrhovateľa v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. má všetky náležitosti
návrhu na začatie konania, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaných, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nie je podľa názoru súdu

takou vadou návrhu, ktorá by bránila súdu vo veci ďalej konať, i keď súd plne prisvedčuje argumentácii
odporcu, že navrhovateľ by mal jasným spôsobom identifikovať súdne konanie, v ktorom mu mala byť
spôsobená škoda, o to zvlášť, že v namietanom súdnom konaní bol účastníkom konania. V zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej aj nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Navrhovateľ v prejednávanej veci v návrhoch poskytol
súdu len tvrdenie, že v každej veci podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, na ktorú odporca
nereagoval pozitívne. Pokiaľ navrhol vykonať dôkaz, a to vyžiadať od odporcu príslušný spis, ktorý sa
týka podanej žiadosti o prerokovanie nároku, vykonanie tohto dôkazu nebolo možné.

Vo veci podaného návrhu navrhovateľa /označených v návrhu ako „Istina RS“/ namietal navrhovateľ
nesprávny úradný postup súdu, ktorý mal spočívať jednak v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej lehote, a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia z
dôvodu neuznania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Tvrdil, že exekučný súd zasahujúc
do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v rozhodcovskom rozsudku sa postavil do pozície

orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný
k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva
založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z pohľadu exekučného súdu materiálne
nevykonateľný a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu

ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je
vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna
úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola
zavedená len úprava ohľadom exekučných titulov podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v
platnom znení. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 144/2010 Z.z. teda s účinnosťou

od 1.6.2010 vypustila zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pokiaľ
ide o exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. V zmysle § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku platného do 31.5.2011 exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa dôvodovej správy k tejto novele vyplýva, žeúčelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou na to, aby súdy
mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie pokiaľ išlo o notárske zápisnice a rozhodcovské rozsudky,
zvlášť keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela neobsahovala žiadne

prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných ustanovení Exekučného
poriadku, vzťahuje sa na všetky exekučné konania, v ktorých nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného poriadku č.
102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol §41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku doplnený aj o
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela procesného charakteru neobsahovala žiadne

prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky konania, v ktorých súd k 1.6. 2011 nerozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní /zákon č. 244/2002 Z.z./ súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví okrem iného i z dôvodu ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b/ alebo c/.

Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľa v jednotlivých konaniach tak ako súd uviedol vyššie
a bližšie odôvodní v nasledujúcom texte, s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd nepovažoval návrh

navrhovateľ za dôvodný. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti výklad pojmu nesprávneho úradného
postupu, ktorý uviedol NS SR vo svojom rozsudku 4Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným
č. Rc 23/2011, podľa ktorého pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už

súvisí s rozhodovacou činnosti štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci,
skutočnosť, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul, na tento účel zistiť
skutkový stav, vybrať, aplikovať zvolený právny predpis na skutkový stav, ktorý následne nájde výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemožno považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003

Z.z. a zodpovednosť štátu za takýto nesprávny úradný postup je vylúčená. Už vôbec neprichádza do
úvahy zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože ani jedno rozhodnutie
z tohto druhu nebolo zrušené pre nezákonnosť. Navrhovateľ sa však svojho práva na náhradu škody
z titulu nezákonného rozhodnutia ani nedovoláva. Oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu
skúmať exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu pred udelením poverenia vyplýva nielen z

horecitovaných zákonných ustanovení, ale i z takmer jednotnej a dlhodobej súdnej praxe, podporovanej
i rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie, a to najmä vo veci AsturcomTelecomunicaciones SL
proti CristinaRodríguezNogueira /C-40/08/, ktorý rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti
so spotrebiteľskými zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského

rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd len príkladmo
dáva do pozornosti ďalej i uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10. 2011, uverejnené

pod Rc 46/2012, kde právna veta znie: „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. V zmysle uvedenéhorozhodnutia je správnosť postupu exekučného súdu, ktorý „vstupuje“ do rozsudku rozhodcovského súdu
a posudzuje platné uzavretie rozhodcovskej doložky potvrdená, pričom súd udáva, že i pred vydaním
tohto uznesenia NS SR bola súdna prax v exekučných konaniach v tomto smere takmer jednotne

ustálená. Súd však uvádza, že NS SR v citovanom rozhodnutí uvádza i záver, že keby súd akceptoval
vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc, išlo by o akceptáciu rozhodnutia
nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Preto je podľa názoru súdu nesprávny názor navrhovateľa,
že vydaný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku veci rozhodnutej, pretože rozhodcovský rozsudok
ako tzv. paakt, nikdy nemal účinky právoplatného a vykonateľného rozsudku /viď i ÚS IV. 78/2011/.

Právna teória definuje tzc. ničotný akt /paakt/ i v tých prípadoch, keď vydal akt niekto, kto k tomu
nemal právomoc. Ničotný akt nemá účinky právneho aktu, môže však mať účinky obdobné ako neplatný
právny úkon, t.z. môže zakladať záväzok toho, kto ničotný akt vydal k náhrade škody voči tomu, kto
bol v dobrej viere, že ide o právny akt štátneho orgánu. Na podporu toho záveru súd poukazuje na
§ 106 ods. 1 O.s.p., v ktorom je upravený postup súdu na prejednanie veci aj vtedy, ak sa zistí, že
vec nemôže byť podľa práva SR podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je

neplatná. Pokiaľ teda rozhodcovská zmluva alebo doložka je neplatná, nebráni to veriteľovi uplatňovať
svoje právo na súde bez hrozby prekážky veci rozsúdenej v prípade vydania rozhodcovskom rozsudku /
v opačnom prípade by sa pripustil stav, že „hocikto“, kto nemal akékoľvek oprávnenie a rozhodol vec
rozhodcovským rozsudkom, pričom na takýto rozsudok by sa hľadelo ako právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie,sícenepoužiteľnépreexekučnékonaniaavšak platnezaväzujúce kurčitémuplneniu,čoje

neprípustné/.NSSRpripustilmožnosťexekučného súduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovského
rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a následne
exekúciu zastaviť ďalej aj v uznesení sp. zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3. 2011. I z rozhodovacej činnosti
ÚS SR - uznesenie IV.ÚS 60/2011 zo dňa 3.3. 2011, v ktorom Ústavný súd SR odmietol sťažnosť práve
navrhovateľa v súvislosti postupom OS Prievidza vo veci 16Er/2085/2009, v ktorom bola žiadosť o

udelenie poverenia zamietnutá, keď uviedol, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci
rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená /§ 45 zákona o rozhodcovskom
konaní/, potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny.

V zmysle uvedeného sú potom tvrdenia navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu v
uplatnenom nároku neopodstatnené, preto navrhovateľovi nemohla za žiadnych okolností vzniknúť
tvrdená materiálna škoda, resp. nemateriálna ujma. Pokiaľ exekučný súd dôsledne a precízne

posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky a vyvodil právny záver, že
táto rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal teda oprávnenie vec prejednať a
rozhodnúť rozsudkom, bol tento jeho postup tak ako súd vysvetlil vyššie legitímny. Uvedené platí i pre
prípady, keď súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia z dôvodu neplatnosti dohody o vyplnení zmenky,
na základe ktorej rozhodcovský súd priznal plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ

predkladal na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý jeho pričinením bol vydaný orgánom, ktorý na to
nemal oprávnenie /rozhodcovské doložky si oprávnený vopred pripravil vo Všeobecných obchodných
podmienkach k zmluve o úvere/, alebo z dôvodu prisúdenia plnenia v rozpore so zákonom, nemôže
sa teraz odvolávať na nemožnosť ďalšieho uplatnenia svojho práva zo zmlúv o úvere pred súdom v
dôsledku veci rozsúdenej. Tento stav zapríčinil jedine oprávnený a pokiaľ mu vznikla škoda alebo

nemajetková ujma, zodpovedá si za ňu sám. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že exekučné súdy
oprávnenému/navrhovateľovi/zamietaližiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienazáklade
predkladaných rozhodcovských rozsudkov už od roku 2009, preto nemohol odôvodnene očakávať aj
v nasledujúcich rokoch, že súd bude na základe obdobných exekučných titulov exekúciu pripúšťať a
vydávať poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený pritom neustále predkladal tieto exekučné tituly

na vykonanie exekúcie napriek už dlhšiu dobu ustálenej súdnej praxi. Pre úplnosť sa však súd zaoberá
v každom jednotlivom konaní tvrdeniami navrhovateľa o nečinnosti súdu.

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia škody vo výške 13.741,19
eur a nemajetkovej ujmy vo výške 2.748,24 eur tvrdiac, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v

konaní, v ktorom je navrhovateľ oprávneným proti povinnému W. T., EX/13035/2009 rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia až dňa 27.01.2011, pričom konanie začalo dňa 28.11.2009. Tieto skutkové
tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé. V prvom rade súd udáva, že dátum začatia konania, t.j.
podania návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenianie je relevantný. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 5Er/738/2009, EX/13035/09 v
exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o Bratislava a povinného W. T., súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 24.12.2009. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.12.2010,
č.k. 5Er/738/2009-15 súd rozhodol tak, že exekučné konanie sa zastavuje a oprávnený je povinný hradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekučného konania vo výške 60,21 € do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dňa 10.01.2011 bolo doručené súdu odvolanie oprávneného proti
uzneseniu o zatavení exekučného konania zo dňa 07.01.2011. Uznesením č.k. 4CoE/38/2011-32 zo dňa

25.01.2011 Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.03.2011. Nie je teda pravdou, že súd bol bezdôvodne nečinný, pretože o žiadosti o
udelenie poverenia rozhodol do 354 dní od doručenia tejto žiadosti. Tak ako súd vysvetlil vyššie, súdu
lehota na rozhodnutie o zastavení exekúcie v prípade, keď zistil nesúlad exekučného titulu so zákonom
neplynula, pričom dobu na rozhodnutie vzhľadom na potrebu posudzovať povahu prisúdeného plnenia
v rozhodcovskom rozsudku, platnosť rozhodcovskej doložky, túto vyhodnotiť aj z pohľadu ochrany

spotrebiteľa považuje súd v trvaní 354 dní za primeranú so záverom, že súd postupoval aj
vzhľadom na veľké množstvo exekučných konaní vyvolaných navrhovateľom s osobitnou rýchlosťou.
Z uvedeného skutkového tvrdenia navrhovateľ právne vyvodzoval, že išlo o nesprávny úradný postup. S
týmtojehoprávnymposúdenímnemožnosúhlasiť,keďžejehoskutkovétvrdenieokonaní,ktorévyvolalo
zodpovednosť štátu sa nevzťahovalo k postupu, ale k rozhodnutiu súdu, pričom z § 6 ods. 1 zákona č.

514/2003Z.z.vyplývaže,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. V danom prípade však nebolo zistené, že by bolo rozhodnutie,
ktorým bolo exekučné konanie zastavené, zmenené alebo zrušené. Vychádzajúc z uvedeného preto
nebola v danom prípade daná zodpovednosť štátu . Súd konal tak, že medzi doručeným žiadosti o

udelenie poverenia a jeho rozhodnutím ubehlo nie viac ako 425 , ale 354 dní. Takéto konanie súdu
nebolo spôsobilé vyvolať u navrhovateľa vznik škody, pričom v ostatnom súd odkazuje na všeobecnú
časť odôvodnenia rozsudku, a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania bude podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnuté z dôvodu

väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu
písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p. , súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadnezastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal
ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.