Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/497/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114206391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114206391.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická
7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s. r. o., so sídlom Trnava,
Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279 proti odporkyni: U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,

so sídlom Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 2.732,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. februára
2015 (nesprávne uvedené 24. 02. 2005) č. k. 9C/202/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol
tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 281/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zistením, že účastníci konania dňa 31. 03. 2005 uzatvorili úverovú
zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni finančný úver na kúpu tovaru. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky navrhovateľa a odporkyňa svojím
podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne
určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Rovnako tak, vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej
zmluvy, odporkyňa podľa predtlače nachádzajúcej sa v dolnej časti zmluvy zároveň uzatvorila zmluvu

o poskytnutí revolvingového úveru vydaním platobnej karty v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy
č. 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy. Uplatnený
nárok navrhovateľ nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo zmluvy o revolvingovom
úvere. Pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných
ustanoveniami § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacim nedostatkom jej
písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom

úvere účastníkmi konania nedošlo. Jej neplatnosť vyplýva i z ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou
adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným
písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3
strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane
zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. S ohľadom k spôsobu vyhotovenia zmluvy

a jej štylizácii je preto dôvodný záver, že odporkyňa v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohla
vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom, a to zmluvuo revolvingovom úvere. Určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal
vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených
na ich zmluvnom vzťahu. Na základe uvedeného má navrhovateľ nárok na vrátenie poskytnutých

prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, pričom k ich poskytovaniu došlo v rokoch 2005 až
2010, preto vzhľadom na inštitút premlčania nároku, na ktorý súd prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh zamietol. Premlčacia doba začala plynúť
od poskytnutia finančných prostriedkov, teda od samotného obohatenia sa zo strany odporkyne, a teda
trojročná premlčacia doba, ktorej začiatok bol v roku 2005 až do roku 2010, kedy odporkyňa posledný

krát čerpala prostriedky dňa 27. 01. 2010, vzhľadom na podanie návrhu dňa 04. 03. 2014 je zákonným
dôvodom, pre ktorý je predmetný nárok premlčaný. Na základe uvedeného súd predmetný návrh ako
nedôvodne podaný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
OSP tak, že ich plne úspešnej odporkyni v konaní nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle §
150 ods. 1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať ním vyčíslené trovy konania. Hlavnou a v

podstate jedinou príčinou takéhoto postupu súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto
vynaložených trov právneho zastúpenia. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne
všeobecne bez aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania, okrem mena a priezviska odporkyne, výšky predmetu

sporu a spisovej značky prvostupňového konania neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa,
dátum narodenia). Súd v žiadnom prípade nepoprel možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní
zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou, avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma
subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti, pretože ak by musel právny zástupca zastupovať
združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade, v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia

do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu odporkyne. Združenie na ochranu spotrebiteľa je
profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z.
z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Súd ďalej zastal ten názor, že náhradu trov právneho zastúpenia za
určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité
procesné podanie nadbytočne opakuje, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho

účastníka k prejednávanej veci. Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať
najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Vždy je pritom
treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že vedľajším účastníkom na strane odporcu,
ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je predmetom sporu problematika ochrany
práv spotrebiteľa, je občianske združenie ako právnická osoba, ktorej hlavnou náplňou činnosti je hájiť

záujmy a chrániť spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v
súdnom konaní advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje,
ide o účelne vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto
sporu teda úzko súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší
účastník, ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na

strane účastníka, ktorý je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo,
neznamená to však, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore
vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Občianske
združenie vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal právne zastúpiť
advokátom tak, že ho písomne splnomocnil na zastupovanie v konaní. Súd konštatoval, že napriek

tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky
uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov
konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť.
Paušálny vstup občianskeho združenia do mnohých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia
týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov

vedľajšieho účastníka, nepovažoval súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ OZ. Všeobecný vstup
tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu

prípadu. Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil
ako neúčelné a nehospodárne. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a
hospodárnosťou vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ustanovenia § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť
tú skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstatysvojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach,
keďže má vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na

uplatňovanie alebo bránenie práva, a poukázal na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 150 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie týchto trov spočívajú v charaktere
tohto sporu (spotrebiteľský), jeho značnej početnosti, ako aj v tom, že podania navrhovateľa vo veci
náhrady trov konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi sú taktiež, vzhľadom na svoj obsah, do určitej
miery rovnaké.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti tak, že navrhovateľ bude zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov konania
vo výške 239,20 eura, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že vo svojom vyjadrení v konaní poukázal na viaceré nedostatky

zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že odporkyňa vrátila všetky jej poskytnuté finančné prostriedky.
Súd nepriznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi napriek tomu, že vedľajší účastník trovy na
bránenie práva odporkyne účelne vynaložil. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, ktoré výslovne
ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ústava SR v čl.

47 ods. 2 zaručuje každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených
zákonom a v spojení s ustanoveniami § 24 a § 25 OSP má aj vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť
advokátom. Má za to, že už len samé tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp.
vznesenie námietky premlčania, za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným úkonom
a účelným spôsobom bránením práv účastníka. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietka

premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom
treba považovať za účelný úkon. Preto treba zásadne odmietnuť názor súdu, že zamietnutie žaloby
nebolo pomocou pričinenia vedľajšieho účastníka. Aj keby bol vstup vedľajšieho účastníka motivovaný
hlavne získaním finančných prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia, tieto získa len v prípade
úspechu spotrebiteľa v spore, teda tým, že ochráni práva spotrebiteľa a bude zastupovať jeho záujmy.

Bez ohľadu na jeho motiváciu je v jeho záujme vykonávať reálne kroky chrániace záujem spotrebiteľa
v spore.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 212 ods. 1

OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom výroku je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by jej súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2.732,90 eura s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31. 03. 2005 uzatvoril s odporkyňou ako dlžníčkou Úverovú zmluvu č.
5508035063, ktorou sa zaviazal poskytnúť odporkyni dohodnutý úverový rámec vo výške 2.323,57 eura
za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a odporkyňa sa zaviazala
poskytnutýúvervrátiťazaplatiťdohodnutéúroky.Odporkyňanedodržalaplatobnúdisciplínuvyplývajúcu
zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Odporkyňa tak dlhuje navrhovateľovi sumu

vo výške žalovanej istiny. Súd prvého stupňa spis previedol do registra „C“ v zmysle § 172 ods. 9
OSP. Podaním zo dňa 20. 11. 2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a žiadal o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými
prílohami a ďalšími podaniami, ktoré s ňou súvisia. Následne súd prvého stupňa dňa 24. 02. 2015 vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodovanie súdu
o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada,

podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade
rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v
§ 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred
hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právnezastúpenieadvokátomjevyužitímústavnezaručenéhoprávanaprávnupomoc,alebočisajedná
skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane (viď nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014 sp. zn. I. ÚS

3819/13 dostupný na www.concourt.cz).

Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných
zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s

rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver,
že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu

a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na
riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Keďže z obsahu spisu v predmetnej veci bolo zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom
hromadne vstúpil do porovnateľných vecí, pričom v písomnom oznámení o vstupe do konania požiadal

len o zaslanie návrhu na začatie konania s príslušnými prílohami, prípadne ďalšími súvisiacimi
podaniami a v následnom písomnom vyjadrení k návrhu poukázal vo všeobecnej rovine (prakticky
formulárovo) na neprijateľnosť zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, aktualizujúc len údaje
odporkyne a údaje o individualizácii pohľadávky, odvolací súd mal za to, že trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v predmetnej veci nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne)

vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Na zdôraznenie správnosti svojho
záveru prihliadol aj na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol aj bez intervencie vedľajšieho
účastníka, hodnotiac listinné dôkazy predložené navrhovateľom, ako i ex offo, prihliadajúc na
premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa. Z obsahu spisu vyplýva, že jeho predmetom je spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, v ktorých sporoch súd sám poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľom, pričom

vedľajší účastník, okrem doručenia písomného vyjadrenia k veci so všeobecne formulovaným obsahom,
neurobil žiadny právny úkon, ktorým by dopomohol odporkyni k úspechu v predmetnom konaní. S
poukazom na uvedené sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva
na právnu ochranu. To všetko má za následok povinnosť odvolacieho súdu konštatovať neúčelnosť

nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na
ich náhradu mal právo. Vedľajší účastník by svoju úlohu spočívajúcu v pomoci odporcom v postavení
spotrebiteľa mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie
v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký
jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie formulárového tlačiva na vstup

do konania, prípadne na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
Z uvedených dôvodov, ako aj poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
týkajúce sa trov vedľajšieho účastníka, najmä uznesenie z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo
5/2013 a uznesenie z 20. júna 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, odvolací súd sa stotožnil so závermi

súdu prvého stupňa, že v danej veci nešlo zo strany vedľajšieho účastníka o účelne vynaložené trovy
konania a uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
napriek úspechu navrhovateľa v odvolacom konaní odvolací súd o trovách konania rozhodol tak,
že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli.

Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa zrejmú nesprávnosť, týkajúcu sa chyby v
nesprávnom uvedení dátumu vyhlásenia rozhodnutia dňa 24. 02. 2005, keď z obsahu spisu je zrejmé, že
rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 24. 02. 2015, a preto je namieste postup súdu prvého stupňa v zmysle

ustanovenia § 164 OSP, keď takúto chybu v písaní je možné opraviť kedykoľvek, i bez návrhu účastníka.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.