Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315214176
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315214176.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: P. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A. - W.P., A. XXXX/XX, zast.: Mgr. Ing.
Marián Galbavý, advokát so sídlom 917 01 Trnava, Piešťanská 3, proti odporcovi: Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru Šaľa, so sídlom 927 01 Šaľa, Hlavná 2/1, v konaní o žalobe na vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným elektronicky dňa 4. 6. 2015, doplneným originálom dňa 5. 6.
2015, domáhal, aby súd zaviazal odporcu na vydanie veci - osobného motorového vozidla značky AUDI
A8, EČV: A. XXX T., VIN číslo: G., osvedčenie o evidencii vozidla č. SB770571 a kľúč od motorového

vozidla v mieste úschovy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11. 3. 2010 o 20,20 hod. bolo Krajským riaditeľstvom Policajného zboru
Bratislava, úrad justičnej a kriminálnej polície, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, konkrétne por.
Milanom Marcinom za prítomnosti por. Mgr. Ladislava Vlčana, zaistené navrhovateľke osobné motorové
vozidlo AUDI A8, EČV: A. XXX T., VIN číslo: G., tmavo modrej metalízy, spolu s osvedčením o evidencii
vozidla č. B. a kľúčom od motorového vozidla (ďalej len „vozidlo“). Vozidlo bolo zaistené na vykonanie

úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku
a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v
trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Šali, Odbor justičnej a kriminálnej Polície, oddelenie justičnej polície, ul. Hlavná 2/1, 927 01 Šaľa
(odporca) dňa 2. 11. 2010 prebralo predbežne zaistené vozidlo pre účely trestného konania. Odporca
dňa 6. 12. 2013 vydal Uznesenie pod ČVS: Y.-XXX/JP-B.-XXXX, ktorým rozhodol o ponechaní vozidla v
úschove, pričom v poučení upozornil osoby, ktoré si na osobné motorové vozidlo robia nárok, aby si ho

uplatnili v občianskom súdnom konaní. Zároveň odporca upozornil navrhovateľku v zmysle § 97 ods. 1
zákona č. 301/200511 Trestný poriadok (ďalej len Tr. por.) listom zo dňa 8. 4. 2015, aby si svoj nárok no
vydanie vozidla uplatnila v občianskom súdnom konaní, inak bude vec predaná a suma za ňu utŕžená
sa uloží do úschovy súdu.

Je zrejmé, že navrhovateľke ako vlastníčke vozidla, resp. osobe oprávnenej mať osobné motorové
vozidlo u seba, bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku vozidlo zaistené pre účely

trestného konania. Vzhľadom na upozornenie odporcu zo dňa 8. 4. 2015, ktoré je upozornením v zmysle
citovaného § 97 ods. 1. veta tretia Tr. por., si navrhovateľka ako osoba oprávnená mať osobné motorové
vozidlo u seba, resp. ako vlastníčka vozidla uvedená v osvedčení o evidencii vozidla č. SB770571,nároku vydanie veci podľa § 126 ods. l Občiansky zákonník, alternatívne podľa § 126 ods. 2 Občiansky
zákonník.

Právne svoj návrh navrhovateľka zdôvodnila poukazom na § 126 OZ, § 97 Tr. por., § 80 písm. c/ O.s.p.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom
vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno
dôkazu). Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady

kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich
tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to
ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.

2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka

konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - osvedčenie o evidencii
vozidla č. B., žiadosť o zapísanie motorového - prípojného vozidla do evidencie zo dňa 18. 5. 2007, ako

aj s obsahom vyšetrovacieho spisu OR PZ Šaľa ČVS: Y.-XXX/JP-B.-XXXX a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

I.
Skutkový stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako je vyššie popísaný a odôvodnený.

Odporca potvrdil skutočnosti uvedené v návrhu, avšak poukázal na to, že vlastnícke právo k vozidlu
je sporné, nakoľko si naň uplatnil právo aj taliansky subjekt BF Auto. Odporca uviedol, že rozhodnutie

súdu bude akceptovať, avšak dobrovoľne nemohol vozidlo vydať, nakoľko nie j e vyriešená otázka
vlastníckeho práva k vozidlu.

Zo žiadosti o zapísanie motorového - prípojného vozidla do evidencie zo dňa 18. 5. 2007 (č. l. 27 spisu)
súd zistil, že v uvedený deň navrhovateľka požiadala o zápis vozidla od predchádzajúceho vlastníka - T.

W., bytom S.Á. K., ktorý mal auto vo vlastníctve na základe osvedčenia o evidencii č. B. XXXXXX, EČV:
B. XXX A.. Navrhovateľka bola zapísaná do osvedčenia o evidencii č. B. ako vlastník vozidla AUDI A8,
VIN: G., a to dňa 18.5.2007 a vozidlu bolo pridelené EČV: A. XXX T..

K odhláseniu vlastníka T. W. došlo na základe Žiadosti o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového

(prípojného) vozidla zo dňa 16. 5. 2007 vyplnené osobou T. W. (č. l. 200 vyšetrovacieho spisu ČVS: Y.-
XXX/JP-B.-XXXX). K zápisu T. W. ako vlastníka vozidla došlo dňa 16. 5. 2007 (č. l. 29 súdneho spisu).

II.
Skutkový stav veci podľa vyšetrovacieho spisu ČVS: Y.-XXX/JP-B.-XXXX:

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Šaľa ČVS: Y.-XXX/JP-B.-XXXX súd zistil nasledovný skutkový stav veci:Uznesením zo dňa 30. 6. 2010 vydaného OR PZ Nové Zámky, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor
justičnej polície, Oddelenie vyšetrovania Šaľa, začalo OR PZ trestné stíhanie pre zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona preto, že doposiaľ

neznámy páchateľ v čase od 11. 5. 2007 do 16. 5. 2007 v Šali alebo inde úmyselne, presne nezisteným
spôsobom a za presne nezistených okolností požiadal o vydanie potrebných dokladov, sám obstaral a
predložil potrebné doklady a vykonal organizačné a iné potrebné kroky smerujúce k tomu, aby osobné
motorové vozidlo značky AUDI A8, VIN : G., modrej tmavej metalizovanej farby, vyrobené v roku 2005,
odcudzené neznámym páchateľom vlámaním 11. 4. 2007 do garáže pri rodinnom dome v T. Z., C., vtedy

v dispozícii osoby P. E., vtedy vo vlastníctve spoločnosti LOCAT S.P.A., bolo 16. 5. 2007 príslušnými
slovenskými štátnymi orgánmi zaregistrované pod EČ: B. XXX A. na občana Slovenskej republiky
T. W., nar. XX. X. XXXX v W., trvalé bytom S. K., ktorý o vozidle samotnom a vo vzťahu k vozidlu
vykonaných evidenčno - registračných úkonoch podľa vlastného vyjadrenia nemá žiadnu vedomosť,
ani o preevidovaní predmetného vozidla z menovaného T. W. na inú osobu, okrem podpísania žiadosti
o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla, pričom vozidlo je od 15. 10. 2007

konaním neznámeho páchateľa nezisteným spôsobom a za nezistených okolností pod EČ: A. XXX T.
zaevidované do vlastníctva a držby osoby P. Q. (pozn. súdu teraz A.), nar. XX. X. XXXX v A., trvalé
bytom A., A. XX, okr. A., osobné auto ako vec pochádzajúca z trestnej činnosti bol na žiadosť OKP
ÚJKP KR PZ Bratislava expertíznym skúmaním dňa 12. 3. 2010 stotožnené s odcudzeným osobným
automobilom P. E. a takým konaním neznámy páchateľ novému legálnemu vlastníkovi, právnemu

nástupcovi - leasingovej spoločnosti LOCAT S.P.A., spôsobil škodu v hodnote aspoň 266,- eur, teda
neznámy páchateľ vec (majetok) pochádzajúcu z trestnej činnosti v úmysle zatajiť jej pôvod v trestnom
čine a existenciu, previezol alebo inak sebe alebo inému zadovážil, držal, užíval, previedol na seba alebo
iného a v úmysle zatajiť jej použitie na spáchanie trestného činu vykonal (po evidenčnom zlegalizovaní
veci) predaj alebo kúpu takej veci, čím pre seba alebo iného získal značný prospech v hodnote samotnej

veci (najmenej 266,- eur).

Dňa 11. 3. 2010 o 20,20 hod. bola zaistená osobe P. Q. (teraz A.) nasledovná vec: osobné motorové
vozidlo zn. AUDI A8, VIN: G., EČV: A. XXX T., modrá metalíza tmavá + 1 ks osvedčenia o evidencii č.
B. a 1 ks kľúčov od vozidla, a to na vykonanie úkonov, pretože vzniklo podozrenie, že táto vec súvisí

so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu
veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o
priestupku.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, Odbor kriminálnej polície zo dňa 6. 12.

2013 bolo rozhodnuté o tom, že osobné motorové vozidlo značky AUDI A8, VIN: G. a 1 ks kľúč od
uvedeného motorového vozidla, ktoré bolí dňa 11. 3. 2010 v zmysle § 21 ods. 1 zákona NR SR číslo
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zaistené od P. Q. a následne dňa 2.
11. 2010 podľa § 92 Trestného poriadku prevzaté do trestného konania vyšetrovateľom PZ vtedajšieho
odboru justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Šali, sa ponecháva v úschove Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície OR PZ v Šali.

Z výsluchu navrhovateľky ako poškodenej osoby dňa 8. 11. 2010 súd zistil, že predmetné vozidlo našla
na inzerát v novinách, zaujala ju výhodná cena vozidla. Kontaktovala predajcu telefonicky. S predajcom
sa dohodla, že jej auto príde ukázať do Bratislavy, dohodli si termín. Podľa dohody prišli v danom aute

dve osoby, obaja muži, navrhovateľka si auto prezrela, vyzeralo v dobrom stave, až na pár škrabancov.
Dohodli sa, že oni auto odhlásia a potom ho privezú navrhovateľke. Asi po necelom týždni sa jej
predajca ozval s tým, že auto je odhlásené a môžu dôjsť k predaju. Opäť prišli do Bratislavy, stretli sa
pri hoteli MYVA v Petržalke, kde predajca odovzdal navrhovateľke vozidlo, technický preukaz a jeden
kľúč od vozidla; navrhovateľka im vyplatila kúpnu cenu 860 000,- Sk. Predajca jej povedal, že auto bolo

dovezené zo zahraničia a všetky náležitosti mali byť vybavené, rovnako aj nejaká ohliadka pri dovoze,
lebo bez toho by vozidlo nemohlo byť zapísané. Navrhovateľka šla s vozidlom na dopravný inšpektorát,
kde jej ho normálne prihlásili a vydali EČV, následne auto bežne užívala tri roky, pričom jazdila aj v
Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Čechách a iných krajinách po Európe, až kým jej ho nezabavila polícia s
tým, že auto malo byť v roku 2007 ukradnuté, s autom si zobrali aj technický preukaz. Kúpno-predajnú

zmluvunavozidlonavrhovateľkaspredajcomneuzatvorila,nepovažovalatozapotrebné.Vozidlonedala
skontrolovať na stanici kontroly originality, kontrolovali ho priamo na dopravnom inšpektoráte. Meno
predávajúceho ani jeho tvár si nepamätá. Požiadala o vrátenie vozidla a v prípade, že jej auto nebude
vrátené, žiadala náhradu škody, pretože ona vozidlo kúpila v dobrej viere a aj zaň riadne zaplatila.Svedok T. W. odmietol vypovedať.

Na Štátnej prokuratúre na Súde v Terste, Oddelenie justičnej polície Finančnej stráže, Foro Ulpiano
n. 1 -34126 Terst, vypovedal svedok X. P., zamestnanec spoločnosti Allianz s.p.a., ktorý uviedol, že
spoločnosť LOCAT s.p.a. bola už odškodnená prevodom uskutočneným dňa 25. 7. 2007 vo výške
33 447,11 eura a tým sa Allianz stáva vlastníkom, ktorý má získať späť odcudzený prostriedok. V
tomto zmysle dostala Allianz s.p.a. dňa 10. 6. 2010 oznámenie od karabinierov zo Stanice v Milano

- Duomo, následne po poučení Allianz s.p.a. poverila spoločnosť „BF AUTOMOBILI“ so sídlom v
Turíne zhodnotením možností získať späť prostriedok. Dňa 4. 10. 2011 spoločnosť oznámila, že na
to, aby Allianz s.p.a. získala späť vozidlo, je nevyhnutné občianske súdne konanie. Spoločnosť Allianz
s.p.a. nemá titul vlastníka, tento sa získava až po vklade do P.R.A. (verejný register automobilov),
no v súčasnosti má na základe špeciálnej plnej moci udelenej spoločnosťou LOCAT s.p.a. iba právo
predmetné vozidlo predať v prípade, že by bola pre spoločnosť výhodná snaha o získanie vozidla späť

(Allianz s.p.a. splnomocnila BF AUTOMOBILI a to dňa 23. 6. 2010). Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom
vozidla je stále LOCAT s.p.a., nakoľko doposiaľ nedošlo ku vkladu v prospech Allianz s.p.a.

Z listu zo dňa 10. 6. 2010 spísaného v Miláne Légiou karabinierov Lombardie, Hlavná stanica Miláno
Duomo vyplýva, že z poverenia INTERPOLu-národnej jednotky EUROPOLu - S1RENE so sídlom v

Ríme sa oznamuje osobe majúcej právo k vozidlu, aby tento mohol konať smerom k späť získaniu alebo
vzdania sa získania späť predmetného vozidla, že sa zistilo, že vyššie uvedený dopravný prostriedok
(Audi A8, EČV: E., podvozok: G.) ohlásený ako odcudzený dňa 11. 4. 2007 pánovi E.T. P., sa nachádza
v priestoroch slovenského orgánu. Bolo zistené, že spoločnosť LOCAT LEASING - Gruppo Unicredit -
Cuneoserfin s.a.s. so sídlom v Cuneo Piazzale Europa nr. 26, bola odškodnená za škodu spôsobenú

krádežou predmetného vozidla zo strany Úradu poistného plnenia spoločnosti CREDIT ras so sídlom na
Milano Piazza Velasca nr. 7/9. V prípade, že sa oprávnená osoba rozhodne vzdať možnosti získať späť
vozidlo, vlastník bude musieť podpísať vyhlásenie „vzdanie sa možnosti a povolenie na zošrotovanie“,
ktoré je potrebné poslať doporučene odosielajúcemu Veliteľstvu, ktoré bude na základe toho ďalej
postupovať. Oprávnená osoba takéto vyhlásenie nepodpísala.

Z verejného register automobilov PRA vyplýva (deň zápisu 3. 11. 2004), že vlastníkom vozidla Audi
A8, EČV: E., podvozok: G., je spoločnosť LOCAT s.p.a., so sídlom 12 100 Cuneo, Piazza Europa 26;
nájomcom je E. P., nar. XX. XX. XXXX, adresa: M. V.. F. A. XX.

III.
Právny stav

Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená
svojpomoc a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho
práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať

prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio), alebo zapieracou
žalobou (actio negatoria).

Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Nie

je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového
spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas
ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí
trvať až do poskytnutia súdnej ochrany (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Pasívna legitimácia prislúcha osobe,
ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak porušovateľ

vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

Podľa § 134 ods. 1 a 4 OZ, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená.
K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej
na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní.
Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej
doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa

oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok.

Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť.

IV.

Použitá judikatúra

Vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje
vlastnícke právo (táto žaloba je právnym prostriedkom ochrany vlastníka), a vtedy, ak preukáže, že mu
vec žalovaný zadržiava neprávom (Z III (s. 273, ods. 2)).

Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný
domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha; z úspešného preukázania vlastníctva však ešte
nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým opodstatnený. Žalovaný totiž môže mať

právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad vlastníckym
právom žalobcu a spôsobí, že žaloba na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak to bude
najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, z platných zmlúv
alebo z iných skutočností (R 65/1972 (s. 230, ods. 3)).

Ústavný súd v žiadnom prípade nehodlá absolutizovať zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest,
quam ipse habet, no - na druhej strane - z hľadiska ochrany vlastníckeho práva nepovažuje za žiaduce
jej prelomenie, preto akcentuje nevyhnutnosť náležitého posúdenia a prísneho hodnotenia dobrej viery
nadobúdateľky (Nález ÚS ČR, sp. zn. I. ÚS 3061/11).

Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné
(R 8/1991).

Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s

vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; b)
uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (trojročná doba pri hnuteľných
veciach, desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); c) spôsobilosť predmetu vydržania (R 50/1985 (s.
240, ods. 3)).

V.
Zhodnotenie vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiachPo vykonanom dokazovaní súd jednoznačne zistil, že sporné vozidlo, ktorého vydania sa navrhovateľka
domáhala svojou reivindikačnou žalobou, vlastnícky patrilo od 3. 11. 2004 talianskej spoločnosti LOCAT
s.p.a. Táto spoločnosť vozidlo nijakým zákonným spôsobom nescudzila, až kým dňa 11. 4. 2007 bolo

odcudzenéneznámympáchateľomvlámanímdogarážeprirodinnomdomevT.Z.,C.(vozidlobolovtedy
v dispozícii osoby P. E.), toto vozidlo bolo dňa 16. 5. 2007 príslušnými slovenskými štátnymi orgánmi
zaregistrované pod EČ: B. XXX A. na občana Slovenskej republiky T. W., následne dňa 18. 5. 2007 na
navrhovateľku pod EČ: A. XXX T..

V zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet, nemohli ani René Paulen,
ani navrhovateľka nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu, nakoľko toto nebolo zákonným spôsobom
získané od pôvodného vlastníka spol. LOCAT s.p.a. (napr. kúpou, darovaním, dedením a pod.).

Navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu ani vydržaním podľa § 134 OZ, pretože
v danom prípade nie je splnená podmienka držby 3 rokov (z dôvodu hospodárnosti konania súd

neskúmal preto ani oprávnenosť držby a dobromyseľnosť navrhovateľky - z technického preukazu
muselanavrhovateľkazistiť,ževozidlobololen2dnipísanénaosobuRenéPaulenatedavčase,keďjej
bolo prinesené na obhliadku - týždeň predtým - na túto osobu nemohlo byť písané a teda logicky vyplýva,
že je minimálne pochybné vlastníctvo vozidla v osobe T. W., resp. je pochybná totožnosť predávajúcich a
pod.). Právny predchodca navrhovateľky T. W. nadobudol (resp. si dal zapísať) vozidlo dňa 16. 5. 2007,

navrhovateľka dňa 18. 5. 2007, pričom ho užívala do 11. 3. 2010, kedy vozidlo bolo zaistené. Vydržacia
doba 3 rokov tak nebola naplnená (k vydržaniu mohlo dôjsť najskôr až 16. 5. 2010 za splnenia ostatných
podmienok vydržania).

Navrhovateľka tak v konaní nepreukázala svoje vlastnícke právo k veci a preto na základe uvedeného

súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

VI.
Náhrada trov konania

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, avšak náhradu trov
konania si neuplatnil, preto mi ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.