Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210479
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814210479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: AB 1

B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské
kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti
žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, S., M. XXX XX O. I., Š. L. O. U., o zaplatenie
sumy 549,53 eur s prísl.
t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 117,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,25% ročne od 13.02.2014 do zaplatenia a to všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach
po 12 eur mesačne počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25-
tého dňa, toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 26.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy

549,53 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 34,78 eur, úroku z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 549,53 eur odo dňa 20.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie
žaloby odôvodil tým, že pohľadávky Home Credit Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, (ďalej len „právneho predchodcu veriteľa“) vzniknuté z úverovej zmluvy č.4203120238 zo
dňa 28.03.2012, boli na základe zmluvy zo dňa 23.01.2014 postúpené na žalobcu. Právny predchodca
žalobcu uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 28.03.2012 Úverovú zmluvu č. 4203120238 (ďalej
len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 598
eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky
vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 28,12 eur. Žalovaný bol povinný splácať úver v
pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle ÚZ. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho
záväzku tak, ako je uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad
jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie
úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa

23.01.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti,
upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote
15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy
18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca v žalobeuplatňuje vo výške 8,25 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 13.02.2014 (pätnásty deň odo dňa
odoslania Výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený

takto:úrokzomeškaniavovýške34,78eurzčiastky549,53eurod13.02.2014do19.11.2014.Vzhľadom
na vyššie uvedené, tak ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanému dlh,
ktorý predstavuje istina vo výške 81,12 eur, úrok vo výške 58,32 eur, zosplatnená istina vo výške 340,87
eur, upomienka I. vo výške 5 eur, poistenie Bill protection vo výške 11,22 eur, upomienka II. vo výške
24 eur a 12 eur a zmluvná vo výške 17 eur.

Na pojednávaní dňa 26.08.2015 účastníci konania navrhli uzatvoriť zmier v znení, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 392,45 eur a trovy konania vo výške 3,25 eur a to v mesačných splátkach po 12
eur mesačne počnúc mesiacom október 2015 vždy do 25.dňa, toho ktorého mesiaca. Po preskúmaní
návrhu na schválenie zmieru spolu s obsahom spisu súd zistil, že schválenie zmieru v znení navrhnutom
žalobcom by bolo v rozpore s právnymi predpismi, preto rozhodol uznesením zo dňa 16.10.2015 a to

tak, že súdny zmier neschválil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to výpisom z obchodného
registra, oznámením o postúpení pohľadávky, Úverovou zmluvou spolu s úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., informáciami o poistení dohodnutom zmluvou,

listinou Čo by ste mali vedieť o svojom úvere, výzvou k splateniu celého úveru, výpisom čerpania,
splátok a úhrad, poštovými podacími hárkami, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnil
iba právny zástupca žalobcu a žiadal, aby bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Zároveň uviedol,

že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové
náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovaného, je uzatvorená v súlade s
právnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky.

Žalovaný uviedol, že podpísal predmetnú úverovú zmluvu na zakúpenie chladničky a televízora v
spoločnosti Elsatex. Zobral si úver v necelej výške 600 eur, pričom celkovo mal zaplatiť 945 eur. Pred
podpisomsineprečítalpredmetnúzmluvuaaninevedel,čovšetkomáuhradiť.Myslelsi,žebudesplácať
iba poskytnutú pôžičku mesačnými splátkami. Pôžičku splácal, avšak asi pred rokom ju prestal splácať z
dôvodu, že stratil zamestnanie a živili ich iba manželka z nízkeho príjmu. Podľa neho však ide o vysokú

sumu, ktorú by mal zaplatiť žalobcovi. V prípade, ak bude zaviazaný na zaplatenie nejakej sumy, žiadal,
aby mu súd povolil splácať úver po 12 eur mesačne, pretože, že on aj jeho manželka pracujú v Českej
republike,pričommajúpríjem10000Kč.ŽiadnevýdavkysúvisiacesbývanímvČecháchnemajú.Bývajú
v sociálnom byte, kde za nájom hradia sumu 50 eur, za elektrinu 15 eur, vodu 16 eur. Taktiež si zakupujú
plynové bomby mesačne v cene 15-20 eur. V ďalšom uviedol, že s manželkou uhrádzajú splátky v

prospech nebankových spoločností, kde spoločnosti Home Credit platia splátku 30 eur, spoločnosti Kruk
15 eur. Zároveň užívajú aj internet, za ktorý hradia sumu 13 eur mesačne.

Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako klientom bola dňa 28.03.2012 uzavretá Úverová
zmluva č. 42031202385000, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 598 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 36 splátkach vo výške 28,12 eur mesačne pri celkovej čiastke
splatnej spotrebiteľom v sume 945 eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške
31,02% a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) vo výške 36,4%, pri priemernej hodnote RPMN
45,23%. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 28.05.2012 a lehota splatnosti na deň 14.04.2015.
Zároveň v bode 63. bol dohodnutý Balíček Premium, kde klient označením balíčku Premium súhlasil

s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného
zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu pri výške poistenia 1,87 eur
( 7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s tým,

že dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdil, že prevzal úverové podmienky, je s nimi oboznámený,
sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť
viazaný týmito podmienkami.Podľa § 1 hlavy 1 Úverových podmienok, tieto úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) sú zmluvnými
podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy
(ďalej iba „ÚZ“) uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., (ďalej iba „spoločnosť“) a

fyzickou osobou (ďalej iba „klient“).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a
klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

V zmysle preambuly Úverových podmienok klient podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom
poistnej zmluvy č. 19100826/2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako
poistníkom a Č. M. H. X..O.., so sídlom v Českej republike ako poistiteľom so znením Zvláštnych
poistných podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských, hotovostných
a revolvingových úverov č.j. 04/2009 a Zvláštnych poistných podmienok pre skupinové poistenie

výdavkov vzniknutých zneužitím kreditnej, či úverovej karty, stratou dokladov alebo kľúčov č.j. 05/2009,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.

Podľa § 1 hlavy 5 Úverových podmienok, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. Klient je

povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej
v ÚZ. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu,
úroky a príp. úhrada za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak.

V zmysle hlavy 7 § 3 Úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
Spoločnosti v prípade že:
a) sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace,
b) uviedol v návrhu nepravdivé údaje,

c) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ, z týchto ÚP alebo zo zmlúv, ktorých
predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ,
d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta.

Podľa hlavy 15 § 1, § 3 Úverových podmienok v prípade pristúpenia k poisteniu pre prípad pracovnej

neschopnosti, invalidity a smrti následkom úrazu potvrdzuje klient podpisom úverovej zmluvy alebo
výslovným vyhlásením či potvrdením, že sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia. V prípade,
že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ
k poisteniu pristúpil, poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od
poistenia.

V zmysle hlavy 18 § 1 Úverových podmienok v prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky
RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť
Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,- eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade
druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude

poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok, bude klientovi poplatok
za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je spoločnosť oprávnená
zaslať tiež prostredníctvom telefónneho spojenia, GSM technológie, sms správ a mailu. Po zosplatnení
úveru už nebudú poplatky za upomienky klientovi účtované.

V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe
tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. táto pokuta bude spoločnosťou
vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy ( hlava 18 § 2 Úverových podmienok).

V zmysle hlavy 20 § 8 Úverových podmienok ÚZ, ÚP, Metodická príručka a zabezpečovacie

vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia
príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, v platnom znení.Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom sumu 480,80 eur, pričom
mu bolo poskytnutých 598 eur a dňa 23.01.2014 došlo k zosplatneniu celého úveru.

Listom zo dňa 23.01.2014 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej
zmluvy, spoločnosť ho vyzýva k splateniu celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 549,53
eur a vyzval ho na jej splatenie do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.

V liste zo dňa 27.10.2014 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. IČO: 36 234 176 na spoločnosť AB 1 B.V., registračné číslo: 341 86 049 a zároveň ho
vyzval na zaplatenie dlžnej sumy 581,45 eur do siedmich dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§ 476 ),
zmluvy o úvere (§ 497 ), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591 ), zasielateľskej zmluvy (§ 601 ), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682 ),

zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700 ), zmluvy o bežnom účte (§ 708
) a zmluvy
o vkladovom účte (§ 716 ).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za

stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 23.01.2014 zospatnil celý
úver a vyzval ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom vporovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v

Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
421,99 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 598 eur a žalovaný uhradil
celkovo sumu 480,80 eur, pričom súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle

citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny
v sume 117,20 eur a čo do zvyšku v tejto časti istiny žalobu zamietol.

Ďalšou žalobcom uplatnenou sumou je suma za upomienky, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle zmluvy
a úverových podmienok vo výške 41 eur, pričom aj v rámci žalovaným uhradených súm započítaných

na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých splátok započítaná na úhradu poplatkov za
upomienky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť
dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou

za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú
v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade

preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli
splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za
neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade
jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne

predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná. Na základe
uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti
výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také
dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za
súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady
na túto položku v rámci splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Ďalším nárokom, ktorý si žalobca uplatňoval bola suma 17 eur za zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca
uplatnil v zmysle hlavy 18 § 2 Úverových podmienok a ktorú bol oprávnený vyúčtovať v prípade

omeškania klienta.

Dohodnutú zmluvnú pokutu súd vyhodnotil ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Ide totiž o
neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. V predmetnej úverovej
zmluvebolzatoistéporušenieprávnejpovinnosti(omeškaniesosplátkami)dohodnutýniekoľkonásobný
postih - úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktorej suma bola určená bez ohľadu na dobu omeškania
a sumu, s ktorou je žalovaný ako klient v omeškaní, jednotnou sumou a takto v prípade omeškanie len
s jednou splátkou by pokuta predstavovala sumu vyššiu ako suma mesačnej splátky, takže nepochybne

ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa. Preto súd v tejto časti
žalobu zamietol.Žalobca si v ďalšom uplatňoval nárok z titulu poistenia Bill protection v sume 11,22 eur, pričom aj v rámci
žalovaným uhradených súm započítaných na istinu je taktiež suma, ktorá bola žalobcom z jednotlivých
splátok započítaná na úhradu poistenia. Čo sa týka dojednania poistenia pod bodom 63. zmluvy

Balíček Premium súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané
nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný
ako klient označením balíčku mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom dojednané
poistné predstavovalo 7,14% z mesačnej splátky. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k
dojednaniupoistenia,keďževzmysleúverovýchpodmienokvprípadenesplneniapodmienokpreprijatie

do poistenia bral žalovaný na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ
bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi žalovaným v zmysle
preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil
s obsahom poistnej zmluvy medzi žalobcom ako poistníkom a Č. M. H. X..s. ako poistiteľom a so

znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov zo spotrebiteľských,
hotovostných a revolvingových úverov. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmý
ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejmé o pomerne obsahovo rozsiahly
dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie
údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 63 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou

vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať,žežalovanýsaprepoistenienerozhodolpouzavretíúverovejzmluvyaprípadnomzvážení
istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo
jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanému vznikla povinnosť platiť
v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Rovnako aj pri tomto dojednaní

mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto žalovaným vykonané úhrady na túto položku v rámci
splátok započítal na istinu a sumu uplatňovanú z tohto titulu žalobou zamietol.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia

a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 31,02% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2012 ) činila úrok 13,14 %
p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 17,88%

vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu

bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov

nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 598 a žalovaný zaplatil len sumu 480,80 eur, ktorú
celú úhradu započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške
úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 117,20 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru
žalobu zamietol.

Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania, ktorý ku dňu 19.11.2014 vyčíslil vo výške 34,78 eur

a zo sumy 549,53 eur vo výške 8,25 % ročne od 20.11.2014 do zaplatenia dlžnej sumy. Žalobcovi nie
je možné priznať nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 34,78 eur vyčíslený zo všetkých
žalovaných súm za obdobie od 13.02.2014 do 19.11.2014, nakoľko bol vyčíslený z vyššej sumy na akú
žalobcovi vznikol nárok.

Podľa zistenia súdu sadzba úroku z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., bola ku dňa 15.11.2013 vo výške 8,25 % p.a. Vzhľadom
na žalobcom priznaný nárok, súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 117,20 eur od 13.02.2014 do zaplatenia a čo do zvyšku aj v časti nároku na úrok z
omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 549,53 eur bolo žalobcovi
priznaných 117,20 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 21% a neúspech 79%, čo predstavuje úspech

žalovaného. Žalovanému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v
pomere 58%, no keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli,
súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaného povolil mu zaplatiť peňažné plnenie,
na zaplatenie ktorého bola v rozsudku zaviazaná v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehot , možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.