Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214205326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci
navrhovateľa PH, Družstvo, družstvo, Čadečka 653, 022 01 Čadca, IČO: 36 400 726, zastúpeného
advokátkou JUDr. Michaelou Poláčkovou, J. XX, XXX XX O., proti odporcovi Ligre, s.r.o., Kostolná 791,
991 28 Vinica, IČO: 36 642 151, o zaplatenie 412,84 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/134/2014-66 zo dňa 28. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/134/2014-66 zo dňa 28. januára 2015 v napadnutej
časti, a to povinnosti zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania a trovy konania potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 38,27 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 412,84 Eur. Zároveň
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 363,52 Eur
od 6.6.2014 do 15.7.2014, zo sumy 313,52 Eur od 16.7. 2014 do 22.7.2014, zo sumy 263,52 Eur od 23.7.
2014 do 11.8.2014, zo sumy 213,52 Eur od 12.8.2014 do 18.8.2014, zo sumy 163,52 Eur od 19.8.2014
do 3.10.2014 a zo sumy 113,52 Eur od 4.10.2014 do 16.10.2014. Súd zároveň priznal navrhovateľovi

náhradu trov konania vo výške 100 %, potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,že navrhovateľsanávrhompodanýmnasúddomáhalzaplateniaistiny
412,84 Eur s príslušenstvom, a to na takom skutkovom základe, že s odporcom uzavrel kúpnu zmluvu
podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ tvrdil, že tovar odporcovi riadne a včas dodal,
pričom odporca cenu za dodaný tovar, ktorá predstavovala 863,52 Eur s DPH neuhradil. Faktúra bola
splatnádňa14.4.2014,pričomodporcavykonalčiastočnéúhradypo100,-Eurdňa30.4.2014,10.5.2014,

23.5.2014, 30.5.2014 a 5.6.2014, čím celkový dlh odporcu predstavoval ku dňu podania návrhu na súd
sumu 412,84 Eur, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny za dodaný tovar vo výške 363,52 Eur a úrok
z omeškania za oneskorené úhrady. V priebehu konania navrhovateľ podaniami zo dňa 29.10.2014 a
zo dňa 5.1.2015 vzal návrh v časti o zaplatenie 412,84 Eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti
zastavil. Domáhal sa ďalej zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne a náhrady trov konania.
Navrhovateľ pristúpil k čiastočnému späťvzatiu návrhu na základe skutočnosti, že odporca po podaní
návrhu na súd navrhovateľovi zaplatil v splátkach sumu 412,84 Eur.

Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom súd konanie v sume 412,84 Eur podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p.
zastavilSúd v druhom výroku rozsudku zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý
predstavuje výšku 9,25 % ročne, z oneskorene uhradených splátok, ktoré presne špecifikoval. V
odôvodnení súd uviedol, že mal za nesporne preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi žalovanú

istinu v splátkach, a to po podaní návrhu na súd. Keďže bol odporca v omeškaní s platením
vyfakturovanej sumy, vzniklo navrhovateľovi právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal v spore

plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovania práva,
pričom o výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V zákonnej lehote odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa odporca, a to v časti, ktorou je
odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, ako aj
nahradiť trovy konania. S výrokom týkajúcim sa zastavenia konania v sume 412,84 Eur sa odporca

stotožnil a tento výrok nenapadol.

Odporca v odvolaní uviedol, že navrhovateľovi celkovo na vyrovnanie faktúry č. 1/2014 zo dňa 3.4.2014
zaplatil sumu 912,84 Eur, a to čiastkovými úhradami, ktoré presne špecifikoval. Zároveň uviedol, že
sumu 500,-Eur uhradil pred podaním návrhu na súd a zostatok časti neuhradenej faktúry ku dňu

podania návrhu na súd bol vo výške 363,52 Eur. Fakturovaná suma bola celkom 853,52 Eur s DPH,
pričom je zrejmé, že odporca uhradil nad fakturovanú sumu čiastku 49,32 Eur a táto suma pokrýva
výšku úrokov z omeškania, na ktoré má navrhovateľ nárok z dôvodu omeškania odporcu s úhradou.
Zároveň odporca uviedol, že navrhovateľ si nesprávne určuje úrok z omeškania, a to s poukazom na
aktuálnu sadzbu zákonných úrokov z omeškania stanovenú podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného

zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., pričom
vyšpecifikoval sadzbu zákonných úrokov z omeškania v čase uskutočnenia jednotlivých úhrad. Podľa
názoru odporcu je nepochybné, že uhradil časť svojho záväzku pred podaním návrhu na súd, ako aj to,
že navrhovateľ nesprávne vypočítal výšku zákonných úrokov z omeškania. Odporca sa tiež domnieva,
že súd nemal odporcu zaviazať na úhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 100 % potrebných na

účelné uplatňovania práva, ale tieto má pomerne krátiť vo vzťahu k úspešnosti navrhovateľa v konaní,
a to s poukazom na spomenuté čiastkové úhrady realizované pred podaním návrhu, s čím sa súd
nedostatočne vyporiadal. Z týchto dôvodov odporca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
zákonný a vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,27
Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - písomné vyjadrenie k
odvolaniu v sume 29,88 Eur a režijný paušál 1 x 8,39 Eur.
Navrhovateľ vo vyjadrení zosumarizoval skutkový stav a čiastkové úhrady uskutočnené odporcom,

pričom uviedol, že vníma odvolanie odporcu ako účelové a zmätočné. Odporca vôbec nerešpektuje
skutočnosti, ktoré sú preukázané v súdnom spise a neuvádza správne skutkové, ani právne argumenty.
Navrhovateľ totiž čiastkovú úhradu 500,-Eur, ktorá bola zaplatená pred podaním návrhu na súd vôbec v
návrhu neuplatňoval. Navrhovateľ uplatňoval len zostávajúcu časť nezaplatenej faktúry v sume 363,52
Eur a sumu ustáleného úroku z omeškania podľa čiastkových úhrad pred podaním návrhu v sume 9,32

Eur a paušálnu sumu nákladov 40,-Eur. Taktiež požadoval zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25 % od
6.6.2014 zo žalovanej sumy do zaplatenia a náhradu trov súdneho konania. Keďže odporca po podaní
návrhu na súd žalovanú sumu uhradil, pristúpil navrhovateľ k späťvzatiu návrhu na začatie konania v
sume 412,84 Eur a žiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko žaloval odporcu dôvodne.

Navrhovateľ k argumentom odporcu, že si uplatňuje nesprávne vyčíslenú výšku úroku z omeškania
podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. uviedol, že si uplatnil úrok z omeškania vo výške,
ktorú upravuje ods. 2 a nie ods. 1 citovaného ustanovenia, pričom je výslovným a nepodmieneným
právom navrhovateľa, ako veriteľa zvoliť si výšku úroku z omeškania podľa tohto ustanovenia a odporca
sa nemôže účinne brániť argumentom, že navrhovateľ vykonal nesprávnu voľbu svojho práva.

K odvolaniu odporcu do výroku o trovách konania navrhovateľ uviedol, že s poukazom na čiastkové
úhrady realizované pred podaním návrhu, je faktom, že návrh tieto čiastkové úhrady neobsahoval, práve
naopak, navrhovateľ tieto úhrady priamo vylúčil z uplatnenej sumy. Z tohto dôvodu navrhovateľ vnímauvedený argument odporcu ako samoúčelný. Pokiaľ však odporca nesúhlasí s možnou výškou trov
právneho zastúpenia navrhovateľa, je nepopierateľným faktom, že tieto si spôsobil práve odporca svojím
prístupom, keďže uplatnenú sumu napriek nízkej sume nezaplatil v celku, ale drobnými čiastkovými

úhradami, na ktoré navrhovateľ reagoval v súlade s právom čiastočnými späťvzatiami návrhu, lebo inak
by sa sám navrhovateľ vystavil riziku zamietnutia návrhu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods.

1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211
ods. 2 a § 156 ods. 1 O.s.p. V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené
na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 21.10.2015.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 14.7.2014 v sume 363,52
domáhal proti odporcovi zaplatenia 412,84 Eur , ktoré pozostávajú zo zaplatenia istiny - neuhradeného

zostatku faktúry č. 1/2014 zo dňa 3.4.2014, splatnej dňa 14.4.2014, úroku z omeškania vo výške 9,32
Eur vypočítaný z čiastkových úhrad odporcu na žalovanú faktúru, ktorú odporca uhradil do podania
návrhu v sume 500,-Eur v splátkach. Zároveň pozostáva z paušálnych nákladov 40,-Eur. Okresný súd
dňa 25.7.2014 vydal platobný rozkaz 7Rob/174/2014-14, proti ktorému odporca podal v zákonnej lehote
odpor,vktoromnamietal,žezožalovanejsumypredvydanímplatobnéhorozkazuuskutočnilplatby,teda

k 18.8.2014 zostalo neuhradených 163,52 Eur. Navrhovateľ následne z dôvodu čiastočnej úhrady sumy
200,-Eur po podaní návrhu na súd odporcom zobral svoj návrh na začatie konania podaním doručeným
súdu dňa 6.10.2014 čiastočne späť a obmedzil svoj návrh na sumu 212,84 Eur s príslušenstvom, t.j. s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 363,52 Eur od 6.6.2014 do zaplatenia. Ďalším
podaním doručeným súdu dňa 31.10.2014 zobral navrhovateľ späť istinu v sume 163,52 Eur a žiadal

konanie v tejto sume zastaviť. Uviedol, že naďalej trvá na návrhu na začatie konania v sume uplatnenej
paušálnej sumy náhrady nákladov 40,-Eur, vyčísleného úroku z omeškania 9,32 Eur z čiastkových úhrad
dlhu od 15.4.2014 do 5.6.2014 a úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 363,52 Eur od
6.6.2014 do zaplatenia. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 19.1.2015 navrhovateľ zobral svoj návrh
na začatie konania späť ohľadne sumy 49,32 Eur, nakoľko odporca navrhovateľovi túto sumu zaplatil.

Navrhovateľ naďalej trval na návrhu na začatie konania v sume uplatnených úrokov z omeškania.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania
podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov
z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odporca po podaní návrhu na súd zaplatil navrhovateľovi celú
žalovanú istinu, následkom čoho navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania ohľadne istiny späť a
požadoval priznať len úroky z omeškania, ktoré vyčíslil vo výške 9,25 % ročne z nezaplatených súm od
lehoty splatnosti faktúry až do zaplatenia každej jednotlivej spátky. Sadzbu úrokov z omeškania uplatnil

v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

Odvolací súd poukazuje na to, že úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením
peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami
a dlžník ich zase neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj prospech. Povinnosť platiť úroky

z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku, alebo jeho časti. Nárok na úroky
z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide teda o objektívnu zodpovednosť,
pričomúrokyzomeškaniasúvzmysle§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávky.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že v prípade splnenia zákonných predpokladov, omeškania dlžníka,nastane povinnosť platiť úroky z omeškania priamo zo zákona ( ex lege ), a to bez ohľadu na zavinenie.
Nakoľko v danom prípade si zmluvné strany úrok z omeškania zmluvne nedohodli, je odporca, t.j. dlžník
povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanovila vláda Slovenskej republiky Nariadením.

Takýmto právnym predpisom je Nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 1.2.2013.

Odvolací súd tiež uvádza, že omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, pričom
odporca splnil svoj dlh voči navrhovateľovi až po podaní návrhu na súd. Z tohto dôvodu vzniklo
navrhovateľovi právo účtovať úrok z omeškania za oneskorenú úhradu od lehoty splatnosti faktúry až do

doby jednotlivých čiastkových úhrad. Je nesporné, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil len nezaplatenú
časť fakturovanej sumy a úrok z omeškania, ktorý vyúčtoval za omeškané platby, ktoré odporca uhradil
ešte pred podaním návrhu na súd. Z tohto dôvodu vzniklo navrhovateľovi právo účtovať aj úroky z
omeškania za platby, ktoré odporca oneskorene uhradil až po podaní návrhu na súd. Preto vzniklo
navrhovateľovi právo na úrok z omeškania.

K námietke odporcu ohľadne výšky uplatnených úrokov z omeškania odvolací súd konštatuje, že v
zmysle § 1 Nariadenia vlády SR je na navrhovateľovi, či si bude uplatňovať sadzbu úrokov z omeškania
podľa ods. 1, alebo 2. V danom prípade si navrhovateľ vyúčtoval úroky z omeškania podľa § 1 ods. 2 v
sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platný k l. dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 9 %-tuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov

z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa ods. 3 citovaného
zákonného ustanovenia ak veriteľ požaduje úroky z omeškania podľa ods. 2, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa novej
právnej úpravy je na veriteľovi, ktorý si vyberie medzi oboma alternatívami výpočtu a je len na jeho vôli,
pre ktorý zo spôsobov výpočtu sa rozhodne. Ak sa však veriteľ rozhodne pre výpočet výšky úrokov z

omeškania podľa ods. 2, čo v danom prípade navrhovateľ urobil, použije sa tento spôsob výpočtu počas
celej doby omeškania vyplývajúc z ods. 3 zákonného ustanovenia. Je nesporné, že záväzok medzi
účastníkmi konania vznikol po 1.2.2013, t.j. po nadobudnutí účinnosti Nariadenia vlády, a preto je nutné
jeho ustanovenia aplikovať v danom prípade. Odvolací súd teda dospel k záveru, že navrhovateľom
uplatnená výška úrokov z omeškania je správna.

Zároveň odvolací súd má preukázané, že navrhovateľ požaduje priznať úroky z omeškania za dni,
kedy bol odporca naozaj v omeškaní so splnením svojho dlhu. Z výpisov z účtu odporcu je zrejmé,
kedy odporca čiastkové úhrady v prospech navrhovateľa realizoval, pričom dátumy úhrad neboli medzi
účastníkmi konania sporné.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne
správne, keď zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd správne rozhodol aj o trovách konania, pričom ich

výšku prvostupňový súd určí až po právoplatnosti rozhodnutia. Je nesporné, že navrhovateľ žaloval
odporcu v celom rozsahu dôvodne a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2
veta druhá O.s.p. v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, lebo žaloval odporcu v tejto časti dôvodne a
ohľadne úrokov z omeškania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p, lebo v tejto časti má navrhovateľ plný úspech.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 38,27 Eur, t.j. jeden úkon právnej
služby vo výške 29,88 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ),
režijný paušál vo výške 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ).

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.