Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šofranková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109206121
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109206121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: L.. V. Z., rod. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A., W. 7, právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v
Prešove, Hlavná 27 proti žalovanému: S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., U. XX, právne zastúpenému
JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, o určenie, že záložné právo
nevzniklo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/84/2009-907 zo dňa
15. 07. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že záložné právo,

vklad ktorého bol povolený Správou katastra A. dňa 26. 11. 2008 pod č. S k nehnuteľnosti - bytu č. X,
vchod č. X v bytovom dome stojacom na parcele G. XXXXX, súp. č. XX/XX, ako aj spoluvlastníckemu
podielu na spoločných priestoroch, spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo
veľkosti XX/XXXX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., zriadené zmluvou o zriadení záložného práva
zo dňa 04. 08. 2008 nevzniklo. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § § 37, § 39, § 39a, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, §
151c ods. 1, 2, 3, § 657 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O. s. p..

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 04. 08. 2008
bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 2 000 000 Sk, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zabezpečujúcej záväzok zo zmluvy o
pôžičke. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že išlo o fiktívne zmluvy, na základe ktorých jej pôžička žalovaným

poskytnutá nebola, tieto uzatvorila na základe vyhrážok žalovaného jej rodine, hrozbou fyzického násilia
voči jej synovi s ubezpečením, že týmto budú peňažné nároky žalovaného voči rodine žalobkyne na
základe skôr uzatvorených pôžičiek vyrovnané. Žalovaný v konaní tvrdil, že peňažné prostriedky zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 04. 08. 2008 žalobkyni neodovzdal v deň uzatvorenia zmluvy, ale až po
overení podpisu žalobkyne na zmluvách o pôžičke a zriadení záložného práva dňa 07. 08. 2008 v
jeho osobnom motorovom vozidle za prítomnosti svedka O. A., ktorý v konaní potvrdil, že žalovaný
žalobkyni odovzdal štyri balíčky bankoviek v nominálnej hodnote 5 000 Sk v jeho vozidle pred notárskym

úradom na ul. M. v A. a žalobkyňa po prekontrolovaní peňažných prostriedkov vozidlo opustila. Malo
ísť o finančné prostriedky vrátane spoločnosťou S. A., s. r. o. dňa 26. 06. 2008 a 30. 07. 2008 zo
zmlúv o pôžičkách uzatvorených v roku 2007. Žalobkyňa popierala skutočnosť tvrdenia žalovaným, že
jej pôžičku na základe zmluvy zo dňa 04. 08. 2008 poskytol vrátane tvrdenia, že žalovaný jej peňažnéprostriedky mal odovzdať z vrátených peňažných prostriedkov spoločnosťou S. A., s. r. o., z dôvodu,
že táto spoločnosť podľa daňového priznania a výpisov z účtov v tom čase nedisponovala žiadnymi
finančnými prostriedkami.

Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 05. 2014, sp. zn. 5T/13/2011 oslobodený
spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa ust. § 189 ods. 1,
4 písm. b) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, nebolo
preukázané, že žalobkyňa pri uzatváraní zmlúv o pôžičke a zriadení záložného práva zo dňa 04. 08.

2008 konala pod nedovoleným nátlakom zo strany žalovaného. Vec nie je právoplatne skončená, lebo
rozsudok súdu prvého stupňa bol v odvolacom konaní zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

V danom prípade bolo preukázané, že žalovaný mal v minulosti poskytnúť žalobkyni a jej rodinným
príslušníkom, prípadne ich obchodným spoločnostiam pôžičky v celkovom počte 7 pôžičiek. Na základe
uvedeného súd prijal záver, že poskytovanie pôžičiek žalovaným nemožno považovať za podnikanie

pre absenciu požiadavky sústavnosti, činnosti a už vôbec nie za podnikanie neoprávnené, keďže
poskytovanie pôžičiek za daných okolností si nevyžadovalo osobitné povolenie. Keďže žalovaný pri
poskytnutí ním tvrdenej pôžičky žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04. 08. 2008 nekonal v
rozpore so zákonom, nemôže ísť o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Svedok L.. O. Z. uviedol, že so žalovaným sa spoznal v roku 1992, keď pôsobil ako obchodný zástupca
pre spoločnosť A. H.. V roku 1999 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej im žalovaný poskytol pôžičku vo
výške 2 500 000 Sk. Napriek tomu, že v písomnom vyhotovení bolo uvedené, že pôžička sa poskytuje
bezúročne, podľa ústnej dohody žalovanému mali byť zaplatené aj úroky vo výške 3 % mesačnej
z dlžnej sumy. Po pretransformovaní spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným Z. A. zo

strany žalovaného mala byť uvedenej spoločnosti poskytnutá pôžička na sumu 2,5 mil. Sk. Zmluvu
o pôžičke podpisoval syn svedka a žalobkyne O. Z. ako konateľ spoločnosti, avšak k odovzdaniu
finančných prostriedkov nedošlo. Aj ďalšie zmluvy o pôžičke boli so žalovaným uzatvárané bez fyzického
odovzdávania finančných prostriedkov, s vyplácaním finančnej čiastky žalovanému mesačne vo výške
75 0000 Sk, čím sa vyplácali úroky z poskytnutých skorších pôžičiek. Zmluvy za právnické osoby

podpisoval L.. O. Z., neskôr jeho syn, O. Z., ako konateľ pod psychickým nátlakom žalovaného a
jeho vyhrážok, že „synovi doláme ruky a nohy“. Svedok poprel, aby finančné prostriedky na základe
zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalobkyňou dňa 04. 08. 2008 tejto boli vyplatené z finančných
prostriedkov vrátených spoločnosťou S. A. s. r. o. na základe skôr uzatvorenej zmluvy o pôžičke
so žalovaným z dôvodu, že uvedená spoločnosť v rozhodnom čase nedisponovala žiadnou väčšou

finančnou hotovosťou. Svedok O. Z. vypovedal zhodne o poskytovaní vyššie uvádzaných fiktívnych
pôžičiek.

Svedok O. A. uviedol, že dňa 07. 08. 2008 bol kontaktovaný žalovaným, preto bol prítomný pri
odovzdávaní peňazí. S motorovým vozidlom zastali na ul. M. v A., žalovaný z auta vystúpil, telefonoval,

po čase z notárskeho úradu vyšla pani, za ktorú označil žalobkyňu s mladým pánom. Prisadla si k nim
do motorového vozidla, odovzdala žalovanému listiny a tento jej odovzdal peniaze. Išlo konkrétne o štyri
zväzky bankoviek v nominálnej hodnote 5 000 Sk. Po prepočítaní uvedených finančných prostriedkov
žalobkyňa z auta vystúpila a odišla.

Zo strany žalobkyne boli súdu predložené dôkazné prostriedky - daňové priznania spoločnosti S. A. s.
r.o. a Z. s. r. o., z ktorých vyplynuli, že spoločnosť S. A. s. r.o. v zmysle potvrdenia zo dňa 26. 06. 2008
nemohla žalovanému vyplatiť sumu 1 000 000 Sk titulom pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa
02. 01. 2007 a dňa 30. 07. 2008 ďalšiu sumu vo výške 1 000 000 Sk titulom zmluvy o pôžičke zo dňa
01. 10. 2007 z dôvodu, že podľa daňového priznania za rok 2008 spoločnosť skončila v strate vo výške

855 918 Sk a podľa výpisov z účtov nedisponovala väčšou finančnou hotovosťou.

Súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaný na základe písomnej zmluvy o pôžičke
zo dňa 04. 08. 2008 neodovzdal žalobkyni peňažné prostriedky, a preto medzi nimi nedošlo ani k
vzniku právneho vzťahu z pôžičky. Tvrdenia o reálnom poskytnutí pôžičky žalovaného boli vyvrátené

predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých nesporne vyplýva, že obchodná spoločnosť S. A. s. r.
o. nemohla žalovanému dňa 26. 06. 2008 a 30. 07. 2008 vrátiť peňažné prostriedky, v predmete
pôžičiek zo zmlúv uzatvorených dňa 02. 01. 2007 a 01. 10. 2007 v celkovej výške 2 000 000 Sk,
keďže podľa predložených účtovných dokladov v rozhodnom období nedisponovala takou finančnouhotovosťou, ktorá by jej umožňovala v uvedenom rozsahu peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný teda
nemohol žalobkyni peňažné prostriedky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04. 08. 2008 vyplatiť z peňažných
prostriedkov mu vrátených spoločnosťou S. A. s. r.o., čo vyvracia jeho tvrdenie o odovzdaní peňažných

prostriedkov dňa 07. 08. 2008.

Pochybnosti odovzdania peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke vyvoláva aj samotné konanie
žalovaného. Je nelogické, aby žalovaný vyplatil žalobkyni 07. 08. 2008 sumu 2 000 000 Sk v motorovom
vozidle, keď tesne predtým na notárskom úrade mala žalobkyňa overiť podpisy na zmluvách o pôžičke

a zriadení záložného práva. Ak by skutočne došlo k odovzdaniu sumy 2 000 000 Sk dňa 07. 08. 2008
žalovaným žalobkyni, žalovaný by na žalobkyňu nečakal v motorovom vozidle pred notárskym úradom,
ale finančné prostriedky by odovzdal žalobkyni priamo u notárky, ktorá by zároveň osvedčila pravosť
podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke a na záložnej zmluve, ktorou bolo zriadené záložné právo v
prospech žalovaného k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne. V prípade, ak by žalobkyni peňažné
prostriedky zo zmluvy o pôžičke reálne odovzdané boli, vyriešila by si tým v tom čase svoju aj manželovu

ťažkú finančnú situáciu z dôvodu existencie množstva finančných záväzkov, pre ktoré sa dostali do
existenčných problémov. V rozhodnom období mala žalobkyňa pohľadávku voči spoločnosti B. O. (č. l.
863, 886 spisu) v celkovej výške 143.631,- Sk, voči UniCredit N., a.s. (č.l. 873) vo výške 640.953,37 Sk;
voči nej bolo vedené exekučné konanie pre pohľadávku R. pod Ex XXXX/XX vo výške 75.096,- Sk a Ex
XXX/XXXX vo výške 77.144,- Sk. Manžel žalobkyne v tom čase mal záväzky voči rôznym obchodným

spoločnostiam, nebankovým subjektom, ako aj R., pre ktoré bolo následne vedené exekučné konanie a
to pod č. Ex XXX/XX pre pohľadávku vo výške 46.372,24 Eur; Ex XXXX/XXXX pre pohľadávku vo výške
7.752,88 Eur, Ex XXXX/XXXX pre pohľadávku vo výške 3.867,66 Eur, Ex XXX/XXXX pre pohľadávku vo
výške 842,25 Eur, Ex XXXX/XXXX vo výške 180,90 Eur. Na ďalšie exekučné konania súd neprihliadal
z dôvodu nepreukázania, že išlo o exekučné konania začaté pre pohľadávku veriteľa voči manželovi

žalobkyne existujúcej v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke.

Súd neprihliadal na žalobkyňou predložené listinné dôkazy o záväzkoch jej syna a obchodných
spoločností voči veriteľom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke. V konaní nebol preukázaný akýkoľvek
právny vzťah žalobkyne k obchodným spoločnostiam jej rodinných príslušníkov, keďže v rozhodnom

čase u týchto nemala postavenie subjektu zodpovedajúceho za dlhy obchodných spoločností minimálne
v rozsahu ustanovenia § 106 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločník obchodnej spoločnosti
zodpovedá za jej dlhy v rozsahu svojho nesplateného vkladu.

Na základe zistených skutočností mal súd za preukázané, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné

bremeno tvrdenia odovzdania peňažných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so
žalobkyňou dňa 4.8.2008, preto medzi nimi nedošlo ani k vzniku právneho vzťahu z predmetu pôžičky.
Keďže záložné právo ako zabezpečovací prostriedok má akcesorickú povahu, predpokladom jeho
vzniku je existencia a platnosť hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Ak teda nedošlo k vzniku právneho
vzťahu zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 4.8.2008, nemohlo dôjsť ani k vzniku záložného práva na

základe zmluvy zo dňa 4.8.2008, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že odovzdanie peňazí na základe zmluvy o

pôžičkyzodňa04.08.2008nespochybniteľne vkonanípreukázalnielensvojimtvrdením,aleajzmluvou
o pôžičke s podpismi overenými u notára, tiež svedeckou výpoveďou svedka A., ktorý videl ako žalovaný
reálne odovzdal finančné prostriedky žalobkyni. Súd sa s týmito dôkazmi dôsledne nevysporiadal.
Nerozumie ako je možné, že súd jedine uveril žalobkyni a neverí bez pochýb ňou podpísanej (u notára)
zmluve o pôžičke, svedkovi, ktorý videl, že žalovaný peniaze fyzicky žalobkyni odovzdal. Ďalej uviedol,

že v trestnej veci bol spod obžaloby prokurátora pre skutky, ktoré mali mať vzťah k žalobkyni, či jej
rodine, oslobodený, a tento rozsudok bol odvolacím súdom zrušený len preto, že došlo k procesným
pochybeniam súdu prvého stupňa, ktorý sa nevysporiadal celkom v podrobnostiach s rozpormi vo
výpovediach žalobkyne, jej manžela a syna. Žalovaný v trestnom konaní tvrdil, že žalobkyňa, jej manžel
i syn, vypovedajú nepravdu, že celá situácia sa neodohrala tak, ako ju popisujú a predložil o tom aj

dôkazy. Práve rozhodnutie trestného súdu o vine alebo nevine by malo významnou mierou prispieť
k hodnoteniu dôkazov v tejto veci. Podľa žalovaného je nesporné a vykonaným dokazovaním bolo
nepochybne preukázané, že bola riadne uzatvorená zmluva o pôžičke, žalobkyňa ju ako svojprávna
osoba podpísala u notára, peniaze jej žalovaný odovzdal za prítomnosti tretej nezainteresovanej osoby,pána A., ktorý je síce jeho známym, ale to samo o sebe neznamená, žeby bol ochotný v tejto veci
vypovedať nepravdu. Aké iné dôkazy ako veriteľ by mohol žalovaný poskytnúť, ak nie riadnu, perfektnú
zmluvu o pôžičke s podpisom žalobkyne osvedčeným od notára a preukázanie poskytnutia reálnych

peňazí prostredníctvom svedeckej výpovede tretej osoby. Naviac, ktorý súdny a dospelý človek by u
notára podpísal sám dobrovoľne zmluvu o pôžičke i zmluvu o zriadení záložného práva k vlastnému
bytu, ak by nedostal peniaze a ak by mal žalovaný podľa žalobkyne vyvíjať na ňu nátlak. Preto nechápe
prečo žalobkyňa okamžite ešte v ten istý deň nešla svoje tvrdenia o nátlaku oznámiť na políciu, ako to
urobila neskôr.

Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že súd prvého stupňa správne neuveril nepravdivým a účelovým tvrdeniam žalovaného, že
vyplatil žalobkyni pôžičku 2 000 000 Sk takým spôsobom ako to popisuje za prítomnosti svedka A., o
ktorom tvrdí, že je jeho dobrým známym. Poukázala, že okrem svedka A., aj iní občania (M., G., T., Z.)
sú dobrými známymi žalovaného a poskytujú mu potrebnú súčinnosť, čo je známe tamojšiemu súdu z

viacero prebiehajúcich súdnych sporov. Žalovaný v skutočnosti poskytol v roku 1999 L.. O. Z. pôžičku
vo výške 2 500 000 Sk, na základe písomnej zmluvy o pôžičke mala byť pôžička bezúročná, zmluvu
vyhotovil žalovaný v rozpore s písomnom zmluvou, okrem úhrady pôžičky žiadal aj splatenie 2 500 000
Sktitulomúhradyzaúroky,ktorépožadovalvovýške3%mesačnezpožičanejsumy.KeďdlžníkL..O.Z.
veriteľovi - žalovanému pôžičku vo výške 2 500 000 Sk splatil, žalovaný reagoval tak, že išlo o úhradu nie

istiny, ale úrokov a svoje postavenie veriteľa umocnil tým, že s dlžníkom uzavrel ďalšiu zmluvu o pôžičke
(so spoločnosťou Z. s. r. o.) na sumu 2 500 000 Sk a takýmto spôsobom postupoval až do roku 2008.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.
s. p.) preskúmal rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.

§ 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia prvostupňového súdu zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na
týchto správnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania a len na zdôraznenie správnosti napadnuté rozsudku odvolací súd dodáva:

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bolo určené, že záložné právo, vklad ktorého bol povolený správou katastra k nehnuteľnosti -
bytu s príslušenstvom vo vlastníctve žalobkyne zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa
04. 08. 2008 nevzniklo.

Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvého stupňa a robí z

vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa skutočnosti, že v danom prípade neexistovali
dôvody, aby záložné právo zriadené zmluvou zo dňa 04. 08. 2008 nevzniklo.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p.. Podľa

citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvého stupňa v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, žeby si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O. s. p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. §
205 ods. 2 písm. d) O. s. p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na

ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu
v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa v súvislosti s hodnotením dôkazov, výsluchom
účastníkov konania, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi. Tvrdenia žalovaného podporené
výpoveďou svedka A. o spôsobe vyplatenia sumy 2 000 000 Sk boli v konaní priamo vyvrátené

jednak tým, že pokiaľ by skutočne žalovaný dňa 07. 08. 2008 mal k dispozícií uvedenú sumu peňazí,
túto by istotne vyplatil hodnoverným spôsobom v notárskej kancelárií pred notárkou, ktorá by túto
skutočnosť, vrátane podpisu osvedčila na notárskom úrade. Tiež žalovaný žiadnym spôsobom v konaní
nepreukázal zdroj poskytnutia takýchto finančných prostriedkov, ako aj ďalšiu skutočnosť, že v prípade,
ak by žalobkyni skutočne poskytol pôžičku (07. 08. 2008) v sume 2 000 000 Sk, nebola by žalobkyňa

skrachovala, bola by uhradila svoje dlhy, čím by si vyriešila v tom čase svoju aj manželovu, ťažkú
finančnú situáciu z dôvodu existencie množstva finančných záväzkov, pre ktoré sa spolu s manželom
dostali do existenčných problémov. Zo svedeckých výpovedí L.. O. Z. a jeho syna O. vyplývajú
skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za preukázané.

Súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust.§ 132 O. s. p.,

pri ktorom odvolací súd nezistil logické ani faktické rozpory. V dôsledku nespochybniteľných skutkových
zistení týkajúcich sa neodovzdania peňažných prostriedkov žalovaným žalobkyni dňa 07. 08. 2008
správne uzavrel súd prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania nedošlo k vzniku právneho vzťahu
z predmetu pôžičky. Keďže záložné právo ako zabezpečovací prostriedok má akcesorickú povahu,
predpokladom jeho vzniku je existencia a platnosť hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Ak teda

nedošlo k vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej 04. 08. 2008, nemohlo dôjsť ani k
vzniku záložného práva na základe zmluvy zo dňa 04. 08. 2008.

Vzhľadom na takéto skutkové zistenia, potom súd prvého stupňa opodstatnene na vec aplikoval ust.
§ § 657, § 151a, § 151b, § 151c Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) O. s. p., s ktorým právnym

posúdením veci sa stotožňuje aj odvolací súd.

Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd mal na zreteli to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Za takéhoto stavu nebolo potrebné, aby odvolací súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd

prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.