Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/818/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110222567
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2110222567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s.,
Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcom: 1/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, P. a 2/
ZdenkoBelanský-PlusTrans,IČO:37155580,miestopodnikaniaStaráVajnorská37,Bratislava,bytom
L. XX, D., o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 21C/19/2011-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti zamietnutia návrhu
voči odporcovi 1/ p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ a navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 92,94 eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.06.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh voči odporcovi 2/ a v celom
rozsahu návrh voči odporcovi 1/ zamietol. Odporcovi 2/ určil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
iných trov konania v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi 1/ náhradu
trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na

súd prvého stupňa dňa 13.10.2010 domáhal na odporcoch 1/ a 2/ zaplatenia spoločne a nerozdielne
istiny vo výške 92,94 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe rozhodnutia Mestskej polície
hlavného mesta SR Bratislavy vykonal dňa 11.02.2010 v čase o 12:57 hod. odstránenie motorového
vozidla Kia Sorento EČV: BA-161RO patriaceho odporcovi 2/, ktoré stálo na vyhradenom parkovisku
na Nám. SNP 34 bez oprávnenia a tvorilo prekážku cestnej premávky, pričom vodičom uvedeného
motorového vozidla bol odporca 1/. Odtiahnuté motorové vozidlo bolo zaparkované na odstavnej ploche
na Bazovej ulici č. 6 v Bratislave, kde bolo odporcovi 1/ v ten istý deň vydané. Zároveň mu bola

odovzdaná faktúra na zaplatenie 92,94 eur ako ceny stanovenej za odtiahnutie vozidla s tým, že
ju má zaplatiť do 18.02.2010. Odporcovia 1/ a 2/ úhradu nezaplatili. Pasívnu legitimáciu odporcov
navrhovateľ odôvodnil u odporcu 1/ ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., nakoľko sa
dopustil priestupku, za ktorý zaplatil uloženú blokovú pokutu, čím uznal oprávnenosť odťahu vozidla.
U odporcu 2/ ako majiteľa a prevádzkovateľa vozidla ustanovením § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.,
pričom táto je daná bez ohľadu na skutočnosť, že on prekážku v cestnej premávke nespôsobil. Súd
prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.11.2012, č.k. 21C/19/2011-133, ktorým určil

odporcom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 92,94 eur s 9% ročným úrokom z
omeškania od 13.10.2010 do zaplatenia a trovy konania. V dôsledku odvolania odporcu 2/ Krajský
súd v Trnave uznesením, č.k. 9Co/90/2013-156 zo dňa 19.12.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právneposúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Nesprávne vznik záväzku vyvodzoval z ust. § 420 OZ. Nesprávne tiež zistil skutkový stav, keď
zo záznamu o zistení priestupku vyplýva, že dôvodom odstránenia vozidla bolo státie na vyhradenom

parkovacom mieste. Táto skutočnosť nemohla spôsobiť prekážku v cestnej premávke, pretože vozidlo
bolo zaparkované na parkovisku, takže dôvodom odstránenia vozidla bolo státie na vyhradenom
parkovisku bez oprávnenia a teda vozidlo bolo odstránené z dôvodu uvedeného v § 43 ods. 4 písm. b)
zákonač.8/2009Z.z..Vzmysleustanovení§6zákonač.8/2009Z.z.a§2písm.am)zákonač.725/2004
Z.z. prevádzkovateľom vozidla je vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii, ktorí

sú zapísaní v osvedčení o evidencii a oprávnení rozhodovať o použití vozidla. Zo záznamu o zistení
priestupkuvyplýva,žedržiteľommotorovéhovozidlavzmysleosvedčeniaoevidenciijeodporca2/,ktorý
je teda aj prevádzkovateľom vozidla. Odvolací súd ďalej poukázal, že je potrebné zisťovať individuálne
náklady, ktoré boli skutočne a preukázateľne v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie
vozidla. Po vrátení veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zistil z výpisu z Obchodného registra
navrhovateľa, že spoločnosť navrhovateľa bola založená hlavným mestom SR Bratislava, ktoré je

jediným akcionárom navrhovateľa a tento jediný akcionár rozhodol o zmene stanov navrhovateľa tak, že
predmet činnosti rozšíril o odťahovaciu službu a prevádzkovanie parkoviska slúžiaceho na umiestnenie
najmenej piatich vozidiel patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti. Zo
záznamu o zistení priestupku vyplynulo, že držiteľom motorového vozidla je odporca 2/ a dôvodom
odstránenia vozidla bolo státie na vyhradenom parkovacom mieste. Z rozboru nákladov vyplynulo,

že náklady na odtiahnutie konkrétneho vozidla v prejednávanom prípade vykonané dňa 11.02.2010
predstavujú sumu 96,36 eur vrátane 19% DPH. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 420
ods. 1 OZ, podľa § 2 ods. 2 písm. r) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa § 43 ods. 1, 4,
5, § 6 zákona o cestnej premávke, podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. a mal za preukázané,
že vodičom predmetného motorového vozidla bol odporca 1/, pričom jeho držiteľom a teda v zmysle

§ 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. jeho prevádzkovateľom bol odporca 2/. Dôvod odstránenia
vozidla vyplýva zo záznamu o zistení priestupku, a to státie na vyhradenom parkovacom mieste, z čoho
vyplýva, že nemohlo ísť o spôsobenie prekážky v cestnej premávke, pretože vozidlo bolo zaparkované
na parkovisku, avšak bez oprávnenia. Keďže vozidlo bolo odstránené z dôvodu uvedeného v § 43 ods.
4 písm. b) zákona o cestnej premávke, v zmysle tohto ustanovenia platí, že odstránenie sa vykoná na

náklady prevádzkovateľa, v tomto prípade odporcu 2/. Vzťah medzi ust. § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o
cestnej premávke je pomerom špeciality, nakoľko kým ust. § 43 ods. 1 hovorí o akejkoľvek prekážke v
cestnej premávke, o povinnosti ju odstrániť a následkoch jej neodstránenia, ust. § 43 ods. 4 hovorí o
špeciálnomprípade,kedymožnoodstrániťvozidloajednýmztýchtodôvodovjeajskutočnosť,ževozidlo
stojí na vyhradenom parkovisku, pričom z tohto odseku jednoznačne vyplýva, že odstránenie vozidla sa

deje na náklady jeho prevádzkovateľa, nie vodiča. Ust. § 43 ods. 1 a ods. 4 zákona o cestnej premávke
možnopovažovaťvzmysle§489OZzainúskutočnosťuvedenúvzákone,ktoráspôsobilavznikzáväzku
medzi prevádzkovateľom vozidla, ktoré je odstavené na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko
nie je preň určené a správcom cesty, ktorý bol oprávnený vozidlo odstrániť a to na náklady jeho
prevádzkovateľa. Nie je pritom možné použiť ust. § 420 OZ, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o

spôsobení škody. Povinnosť prevádzkovateľa hradiť náklady vzniknuté správcovi cesty za odstránenie
vozidla predstavuje záväzok, ktorý vznikol z inej skutočnosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam návrh je
dôvodný len vo vzťahu k odporcovi 2/ ako prevádzkovateľovi vozidla, preto návrh vo vzťahu k odporcovi
1/ bol v celom rozsahu zamietnutý. Pokiaľ ide o náklady za odtiahnutie vozidla, tieto navrhovateľ najskôr
vyčíslil v zmysle znaleckého posudku v sume 92,94 eur vrátane DPH. Po vrátení veci súdu prvého

stupňa doručil navrhovateľ súdu zdôvodnenie výšky nákladov pri konkrétnom odťahu VS394/2010, ktoré
obsahuje podrobný rozbor nákladov špecifikovaných po jednotlivých položkách, pričom výsledná suma
predstavuje 96,36 eur vrátane 19% DPH. Nakoľko však navrhovateľ si v konaní uplatňuje nižšiu sumu,
ako vyčíslené náklady, súd zaviazal odporcu 2/ na uhradenie nákladov v žalovanej výške, nakoľko má za
to, že sú odôvodnené. Navyše odporca 2/ po celý čas konania výšku nákladov nespochybňoval. Pokiaľ

sa týka úrokov z omeškania, súd prvého stupňa skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal doručenie
výzvy zo dňa 18.05.2010 odporcovi 2/, zároveň odporca 2/ tvrdil, že o veci sa dozvedel až po podaní
žalobného návrhu, takže odporca 2/ bol preukázateľne navrhovateľom vyzvaný na plnenie až doručením
návrhu na vyjadrenie prostredníctvom súdu dňa 17.06.2011. Je teda povinný plniť v zmysle § 563 OZ
nasledujúci deň po doručení návrhu, t.j. 18.06.2011, pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň, t.j.

19.06.2011, od ktorého súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v žalovanej výške, ktorá je v súlade
so zákonom a vo zvyšnej časti návrh voči odporcovi 2/ zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd
prvého stupňa podľa § 142 ods. 1, 3, § 151 ods. 1 O.s.p., keď priznal navrhovateľovi voči odporcovi
2/ ako neúspešnému účastníkovi právo na plnú náhradu iných trov konania a to súdneho poplatku vsume 16,50 eur, nakoľko navrhovateľ bol v konaní voči odporcovi 2/ neúspešný v pomerne nepatrnej
časti (časť úrokov z omeškania). Úspešnému odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko túto
si neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti voči odporcovi
1/ podal odvolanie odporca 2/. Uviedol, že v súdnom spore bol vyzvaný ako svedok vo veci navrhovateľa
Dopravný podnik Bratislava proti odporcovi K. R., na základe tejto skutočnosti mu nebolo umožnené
sa na súdne pojednávanie pripraviť ako odporca, čím boli porušené jeho základné občianske práva.

Súd neskúmal, či navrhovateľ doručil faktúru za odťah vozidla prevádzkovateľovi a či stačilo dať
faktúru cudziemu človeku, vodičovi vozidla. Neskúmal ani, či sa navrhovateľ pokúsil o náhradné
doručenie faktúry, keď od začiatku bolo zrejmé z VTP, že predmetná faktúra je pre firmu zapísanú v
technickom preukaze na Zdenko Belanský - Plus Trans, L. XX, D.. Súd prejednával spor voči jeho osobe
napriek tomu, že osobné vozidlo ako osoba nikdy nevlastnil a ani z tohto dôvodu nemohol byť jeho
prevádzkovateľom, týmto bola fyzická osoba podnikajúca: Zdenko Belanský - Plus Trans, L. XX, D..

Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z priloženej kópie predvolania nevyplýva,
že by bol odporca 2/ predvolaný na pojednávanie ako svedok. Naviac súdne konanie prebieha od
roku 2010, vo veci bolo už raz okresným súdom rozhodnuté, takisto odvolacím súdom, takže mal

vedomosť, že v súdnom spore vystupuje ako účastník konania na strane odporcu. Navrhovateľ v prípade
každéhoodtiahnutéhovozidlazaodťahvystavovalfaktúruvždynaosobu,ktorásadopustiladopravného
priestupkuaprišlasivozidloprevziať.Faktúrabolaodovzdanáosobnevodičovivozidla,prevzatiefaktúry
preberajúca osoba potvrdila svojim podpisom na zápise o výdaji vozidla zo dňa 11.02.2010. Odporcovi
2/ ako prevádzkovateľovi bola výzva na úhradu pred podaním návrhu zaslaná. Súd prejednával spor

správne u odporcu 2/ voči fyzickej osobe, keďže odporca 2/ je fyzická osoba podnikateľ. Označenie
odporcu 2/ je totožné so zapísaným vlastníkom v osvedčení o evidencii vozidla. Pasívna legitimácia
odporcu 2/ ako majiteľa a prevádzkovateľa vozidla je daná § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k

záveru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých
častiach, a to vyhovujúcej a zamietajúcej voči odporcovi 1/ vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 21C/19/2011 je určenie povinnosti
odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 92,94 eur s príslušenstvom ako

náhradu za odtiahnutie motorového vozidla, ktoré bolo odtiahnuté z dôvodu, že stálo na vyhradenom
parkovisku na Námestí SNP 34, Bratislava bez oprávnenia.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh voči odporcovi 1/ zamietnutý a odporcovi 2/ bola určená povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 92,94 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.06.2011 do zaplatenia do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku (9% úrok z omeškania zo sumy 92,94 eur od
13.10.2010 do 18.06.2011) návrh voči odporcovi 2/ zamietol a odporcovi 2/ určil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania 16,50 eur a odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odzáverov prvostupňového súdu odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

K odvolaniu odporcu 2/ odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplynulo, že by bol odporca
vyzvaný a predvolávaný na pojednávanie v danej veci ako svedok. Bol riadne predvolaný ako účastník
konania, z predvolania, ktoré doložil k odvolaniu na deň 11.09.2014 vyplýva, že bol predvolaný v
právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a. s. proti odporcovi K. R., o zaplatenie 92,94

eur s príslušenstvom. Nejedná sa o predvolanie svedka, toto by bolo na predvolaní výslovne uvedené.
Odporca 2/ však v čase uvedeného pojednávania 11.09.2014 mal vedomosť o tom, že je v predmetnom
konaní odporcom, nakoľko v tej dobe už prebiehalo konanie od 13.10. 2010, v predmetnej veci už
bolo rozhodované, kde sa ako odporca 2/ odvolal a bolo rozhodnuté aj odvolacím súdom, takže niet
pochýb o tom, že tento mal vedomosť, že je odporcom 2/ a predvolanie, ktoré mu bolo doručené zo dňa
02.07.2014, je riadnym predvolaním účastníkov konania.

Skutočnosť doručenia faktúry odporcovi 2/ v danom prípade pre posúdenie povinnosti odporcu 2/
uvedenú faktúru zaplatiť je bezpredmetná. Táto skutočnosť doručenia faktúry má vplyv na plynutie úroku
z omeškania, čo bolo aj pri rozhodnutí o úrokoch z omeškania zohľadnené, keď tieto boli priznané až
po doručení návrhu na začatie súdneho konania odporcovi 2/. Pokiaľ sa týka namietaného označenia

odporcu 2/, tak tento je fyzickou osobou, ktorá podniká, takže jeho označenie je správne, nakoľko v
označení je jeho meno, miesto podnikania, ako aj miesto bydliska. Jedná sa však pri odporcovi 2/ o
fyzickú osobu, takže bol žalovaný správne.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešným účastníkom navrhovateľovi a
odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si neuplatnili a ani im žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.