Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/210/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212222528
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212222528.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ S. S., nar. XX. XX. XXXX,
2/ F. S., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom C., Z. XXXX/X, občania SR, o zaplatenie 2.491,24 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/626/2012-93
zo dňa 30. septembra 2013 - v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/626/2012-122 zo dňa 19. januára
2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti výroku proti odporcovi v 1.
rade a v časti výroku o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v l. rade p o t v r d z u j e .

Odporcovi v l. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom (žalobou) zo dňa 29. 10. 2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by boli
odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť mu sumu 2.491,24 eura spolu s ročným úrokom z omeškania
9,25 % zo sumy 2.182,69 eura od 11. 05. 2009 do zaplatenia a s náhradou trov konania na tom
skutkovom základe, že Slovenská sporiteľňa a.s. mu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
22. 10. 2008 postúpila svoju pohľadávku voči odporcom, vzniknutú na základe Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0211806960 zo dňa 10. 05. 2004, ktorý úver odporcovia riadne nesplácali, keď postupca
od zmluvy odstúpil a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy, pričom pohľadávka ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.491,24 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.182,69 eura
a úroku z omeškania 308,55 eura, pričom odporca v 1. rade svoj záväzok uznal v Dohode o uznaní
záväzku.

Napadnutým rozsudkom (ku ktorému bolo vydané opravné uznesenie na správne označenie
navrhovateľa) Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa návrh (v celom rozsahu a voči obom
odporcom) zamietol s tým, že súčasne rozhodol o trovách konania účastníkov voči sebe navzájom
tak, že odporcom náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
vykonané dokazovanie, citované ust. § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
citované ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/ a b/, § 3
ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1, 5) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov - § 100 ods. 1, § 101, § 3 ods. 1, § 39 a § 558) tým, že pri vznesení
námietky premlčania odporcami považoval uplatňovaný nárok za premlčaný a dohodu o uznaní záväzku
odporcom v l. rade považoval za neplatnú. Mal za preukázané, že postupca - Slovenská sporiteľňa
a.s. uzavrela dňa 10. 05. 2004 s odporcami Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej im poskytla

úver vo výške 1.659,70 eura (50.000,- Sk) pri konečnej splatnosti úveru dňa 10. 05. 2009. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zák. č. 258/2001 Z. z.,
ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.
04. 2004, predpisom lex specialis, s poukazom na § 879j ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Súd
teda vzťah účastníkov posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a posúdil vec ako občianskoprávnu (spotrebiteľská zmluva),
pretože bola uzavretá medzi veriteľom a spotrebiteľom. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.
10. 2008 postupca (Slovenská sporiteľňa a.s.) na postupníka - navrhovateľa postúpil pohľadávku vo
výške žalovanej istiny so všetkými právami a výhodami. Pre vznesenú námietku premlčania odporcami,
na ktorú musel prihliadnuť sa zaoberal premlčaním uplatňovaných nárokov a mal za to, že tieto sú
premlčané z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, keď 3-ročná lehota na premlčanie plynula od
dňa 10. 05. 2009 - splatnosti celého úveru a uplynula ešte pred podaním žaloby dňa 29. 10. 2012.
Navrhovateľ zjavne znalý práva si vynútil u odporcu návštevu (navrhovateľ iné netvrdil) a dal odporcovi
v 1. rade podpísať ním pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody
o splátkach (určené neboli), vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku,
ktorý dlžníkovi na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval (navrhovateľ opak netvrdil).
Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda, sama má svoje limity, v dôsledku čoho obsah
právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Má svoje limity, je potom nesprávny záver,
že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom
koncenzu zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp.
svojho právneho predchodcu sofistikovane, pomocou osôb v jeho záujme konajúcich obchádza dlžníkov
a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie
o uznaní dlhu dlžníkom, samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi. Súd mal za to, že dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne
alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem uznanie záväzku, ale v článku
3 sa deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní dlhu, ale spotrebiteľ nemusí vedieť, že pojem
záväzok v právnej terminológii môže znamenať a/ záväzkový vzťah ako taký, b/ jednotlivú povinnosť
zo záväzkového vzťahu alebo c/ záväzok v zmysle dlhu. Preto súd dohodu považoval s poukazom na
§ 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16. 01. 2003 sp. zn. 6Mcdo/9/2012 neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná
informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. O náhrade trov konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zák. č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov), keď v konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže im
žiadne nevznikli.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti rozhodnutia, v ktorej bol zamietnutý jeho návrh voči
odporcovi v l. rade, napadol len navrhovateľ domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby jeho návrhu voči tomuto
odporcovi bolo vyhovené, a aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola (?).
Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Poukázal na citované ust. § 110 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka a na to, v predmetnej dohode
nie je určená výška splátok, nakoľko odporca žiadal splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v
porovnaní s výškou istiny. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch
s tým spojených. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany odporcu v l. rade ako právny inštitút
zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania, ktorý nastáva priamo zo
zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby; začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Na to,
aby nastali právne účinky spojené s uznaním podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby
dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta
OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ, čo potvrdzujú aj odlišné právne
dôsledky, ktoré s tým zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených
s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. Z uvedeného dôvodu
sa odporca nemôže brániť námietkou premlčania. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím
neobvyklým a už vôbec ju nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa.
Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k záveru, že dohoda o splátkach
medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Odporca si svoje postavenie v čase podpisu
dohody nijako nezhoršil. Spôsob vyhodnotenia predložených dôkazov súdom považuje za zarážajúci,
keď aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a jej účelom nemôže byť v žiadnom prípade zbavenie
spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Neplatnosť, resp.

neprijateľnosť predmetnej dohody nemohla byť spôsobená samotnou nevedomosťou spotrebiteľa o
právnych následkoch uznania práva. Pokiaľ ide o ukončenie zmluvy (?), zastáva názor, že súd vychádzal
z nepreukázaných skutočností.

Odporca v l. rade sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 OSP), a viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej zamietajúcej časti voči odporcovi v l. rade ako vecne správny potvrdiť podľa § 219
ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať,
nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí a týkajúcich sa odporcu v l. rade, na tieto aj ako na svoje
pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP).

Právne posúdenie veci ako nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a posúdenie inštitútu premlčania podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka nebolo zo strany účastníkov sporným, sporným bolo posúdenie
toho, či je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 20. 12. 2011 platným
právnym úkonom a či na základe tejto dohody došlo k uznaniu práva navrhovateľa odporcom v
l. rade a teda k prerušeniu plynutia premlčacej doby, so vznikom začatia plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby; navrhovateľ teda nesporoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v tom, že nebyť uzavretia
dohody by z jeho strany išlo o uplatňovanie premlčanej pohľadávky. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu je potrebné považovať dohodu zo dňa 20.12.2011 za neplatnú (v zmysle súdom prvého stupňa
uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka), nakoľko konanie navrhovateľa voči odporcovi pre
dosiahnutie jej podpisu bolo zjavne rozporné s dobrými mravmi. Účelom dohody nebolo riešiť splátky
(splatenie záväzku), keďže výška splátky dojednaná ani nebola, ale zneužiť situáciu nepripraveného
(zaskočeného) a právne neznalého odporcu na to, aby v rámci dohody vykonal pre neho zjavne
nevýhodný a jednostranný právny úkon uznania záväzku, ktorý nemal vôľu učiniť a o ktorom nemal
právne vedomie - o jeho dôsledkoch, rovnako ako o dôsledkoch premlčania práv navrhovateľa pre jeho
postavenie dlžníka. Absencia vôle odporcu tak vylučovala posudzovanie dohody z hľadiska ustanovení
§ 558 a § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.