Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/282/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814206262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: diadex s.r.o.,
so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 868 171, zastúpeného právnym zástupcom Mgr.
Tomášom Palíkom, advokátom, so sídlom M. V.. R. XXXX/XX, XXX XX F., Česká republika, proti
žalovanému: Ing. Jozef Palider Oravská spoločnosť, s miestom podnikania 029 43 Zubrohlava, Klinec

II., 198, IČO: 14 166 429, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so
sídlom XXX XX A. XXX, V. II, v konaní o zaplatenie 2.638,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2015-51 zo dňa 28. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2015-51 zo dňa 28. mája 2015 p o t
v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho

zastúpeniavsume131,56Eur,dotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku,naúčetprávnehozástupcu
žalovaného Mgr. Igora Palidera, advokáta, so sídlom XXX XX A. XXX, V. II.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdvýrokomI.žalobuzamietol.VýrokomII.otrováchkonaniarozhodol
tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania 902,73 Eur v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému
súdu dňa 29.09.2014, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 2.638,80 Eur

spolu s úrokom z omeškania 8% ročne od 17.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom
zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. V skrátenom konaní okresný súd vydal dňa 21.01.2015 pod č.k.
7Rob/89/2014-17 platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor, v odôvodnení
ktorého poprel nárok žalobcu na zaplatenie ceny tovaru, neuznal faktúru odôvodňujúc to tým, že si od
žalobcu nič neobjednal a ani neprevzal. Podľa žalovaného nemohlo dôjsť k vzájomnému konsenzu,
čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca k žalobe nepredložil objednávku a ani iný listinný dôkaz s jeho
podpisom.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa
okresnéhosúdunebolosporným,žežalobcaprostredníctvomsvojhozamestnancavpozíciiobchodného
zástupcu - U. A. uskutočnil u žalovaného prezentáciu tovaru - priemyselného vysávača na základe
ponuky žalobcu zo dňa 06.05.2014, na ktorú reagoval R. T. ml., okrem iného vykonávajúci podnikateľskú
činnosť na základe živnostenského listu, ktorá prezentácia sa uskutočnila v prevádzke/sídle žalovaného.

Výpoveďou žalovaného, svedka R. T. ml. a U. A. bolo preukázané, že na prezentácii sa spočiatku
zúčastnil aj žalovaný, ktorý napokon prejavil nesúhlas s tovarom. Sám svedok U. A., navrhnutý
žalobcom, potvrdil, že žalovaný pri prezentácii uviedol, že žiaden vysávač nepotrebuje, a preto faktúrunepodpísal. Obdobne to tvrdil žalovaný, ktorý uviedol, že tovar nebol pre neho výhodný ani cenou,
preto ho odmietol prevziať a podpísať doklad. Podľa okresného súdu to len zvýraznilo vierohodnosť
tvrdení žalovaného a nielen jeho, ale aj svedka R. T. ml. - syna žalovaného aj napriek existencii

blízkeho príbuzenského vzťahu, že žalovaný neprejavil vôľu kúpiť prezentovaný/ponúkaný tovar do
svojho vlastníctva a zaplatiť zaň kúpnu cenu. Podľa okresného súdu záujem žalovaného o prezentovaný
tovar nebolo možné vyvodiť ani z toho, že by mal svojmu synovi, prejavujúcemu záujem o kúpu
prezentovanéhotovaru,povedať,že„faktúrupodpíšty".Právenaopak,tosvedčíonezáujmežalovaného
o tovar, na ktorý znela vystavená faktúra žalobcu, slúžiaca zároveň aj ako dodací list a odkaz na to,

že ak syn žalovaného - R. T. ml. prevádzkujúci živnosť záujem o tovar má, môže zjednať a uzatvoriť
zmluvný vzťah (obchod).

Okresný súd uviedol, že ak žalobca pri kúpe jednal so synom žalovaného - R. T. ml., ktorý prejavil záujem
o kúpu prezentovaného tovaru, nemohol uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným, ale len s R. T. ml.,
podnikajúcimnazákladevlastnéhoživnostenskéhooprávnenia.Nasvedčovalitomuajvyjadreniasvedka

U. A. o tom, že keď videl, že pri kúpe sú nejaké nejasnosti, zobral tovar/priemyselný vysávač do auta a
tento odovzdal R. T. ml. až po potvrdení faktúry/dodacieho listu, avšak pečiatkou žalovaného. Za tejto
situácie nebolo možné hovoriť ani o tom, že by žalobca konajúci prostredníctvom svojho obchodného
zástupcu U.a A. nemohol vedieť, a to ani vzhľadom na okolnosti prípadu, že konajúca osoba - R. T. ml.
nie je oprávnený na uzatvorenie obchodov, a to práve na priebeh zjednávania kúpy a predaja, pretože

bolo zrejmé, že žalovaný o kúpu záujem nemá, tovar nechce, z čoho logicky vyplýva, že na to nemohol
splnomocniť inú osobu, t.j. R. T. ml.. Okresný súd poukázal na to, že povinnosťou žalobcu pri prejavenom
nesúhlase žalovaného a záujme inej osoby - R. T. ml. bolo zistiť, či osoba majúca záujem o kúpu je
oprávnená na uzatvorenie obchodov vo vlastnom mene, hoc aj bez prevádzkovania živnosti a s touto
ďalej jednať o podmienkach kúpy a predaja a nie striktne trvať na potvrdení faktúry vopred

vystavenej na meno žalovaného. V tomto smere neobstáli tvrdenia svedka U. A. - obchodného zástupcu,
že nebolo jeho povinnosťou zisťovať, či osoba R. T. ml. je oprávnená na uzatvorenie obchodov, resp.
že to nebol oprávnený zisťovať. Naopak, bol stranou, ktorá tovar ponúkala na predaj a vzhľadom na
priebeh zjednávania kúpy a predaja a odmietnutie záujmu žalovaným, bolo jeho povinnosťou zistiť, s
kým vstupuje do zmluvného vzťahu. Určenie zmluvných strán podľa okresného súdu totiž patrí medzi

podstatné časti (náležitosti) kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa
okresného súdu uvedené nemôže zvrátiť ani fakt, že doklady z predchádzajúceho obchodného styku
žalobcu so žalovaným boli podpísané inými osobami, medzi nimi aj osobou R. T. ml., konajúcimi v mene
žalovaného, čo tvrdil aj svedok K. J., a to práve s ohľadom na priebeh zjednávania kúpy, v ktorom
absentoval konsenzus (vôľa) žalovaného kúpiť ponúkaný tovar, čo dal nepochybne najavo. Okresný súd

konštatoval, že žalobcom vystavená faktúra č. FTV1400078 zo dňa 16.05.2014, splatná 16.07.2014,
ktorou bola účtovaná cena tovaru v sume 2.638,80 Eur, nemohla znieť na meno žalovaného, ktorý
nebol zmluvnou stranou v obchodno-záväzkovom vzťahu založenom kúpnou zmluvou, a tým mu
nemohla vzniknúť povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Z uvedeného žalobu zamietol. Právne posúdenie veci
okresný súd založil na ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 15 Obchodného zákonníka. Pre

úplnosť okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o iné produkty - dodanie a kúpa hladičky a diamantových
segmentov, týmto sa nezaoberal, keďže dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny nijakým spôsobom
nesúviselo s právnym vzťahom kúpnej zmluvy a zaplatením ceny za tovar podľa faktúry č. FTV1400078
zo dňa 16.05.2014 a žalobca nároky, pokiaľ ide o tieto produkty, podanou žalobou neuplatňoval.

Okresný súd zamietol doplniť dokazovanie vyžiadaním si živnostenského listu a oboznámiť sa s jeho
obsahom ako dôkazom nadbytočným a nehospodárnym, neprinášajúcim výraznú zmenu v zistenom
skutkovom stave.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo na

náhradu účelne vynaložených trov konania celkom v sume 902,73 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Žalobca poukázal na to, že vo veci bolo preukázané, že pracovník žalobcu odovzdal tovar v sídle
žalovaného a žalovaný ho prijal spôsobom, ktorý už niekoľkokrát v prípadoch rovnakých účastníkov bol

vykonaný.Žalobcavkonanípredložiltvrdenie,ktorédoložildôkazmi,žežalovanýajehosynvniekoľkých
prípadoch, tzv. rukou spoločnou konali, kedy prvý z nich tovar od žalobcu objednal, druhý ho prevzal
a prvý zaplatil bezhotovostne. Tak to malo byť i v predmetnej veci, a to bez ohľadu na nedôvodnú
argumentáciu, že sa jednalo o vyššiu čiastku než v predchádzajúcich prípadoch. Všetko sa odohralo vsídle alebo v prevádzke žalovaného. Žalobca, ktorého pracovník konal v dobrej viere, je presvedčený,
že tým, komu mal fakturovať, je žalovaný, ktorý má tovar vo svojej držbe. Žalovaný za celú dobu, čo
má tovar vo svojej držbe, nič neurobil preto, aby ho vrátil alebo sa o to aspoň pokúsil. V tejto súvislosti

argumentoval ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že z predchádzajúcich
konaní bol pracovník žalobcu v dobrej viere, že syn žalovaného môže vykonávať úkony, ktoré voči
žalobcovi vykonával v minulosti, a preto na listinu nazvanú „faktúra vydaná" (slúži aj ako dodací list),
nechal umiestniť pečiatku žalovaného a pripojiť jeho podpis. Žalobca navrhoval v prvostupňovom konaní
doplniť dokazovanie o listiny, ktoré by osvedčovali vzájomné postavenie žalovaného a jeho syna.

Takýto návrh bol zamietnutý. Žalobca mal za to, že vo veci došlo k vadám podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p., pretože prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny a presvedčivo
odôvodnený. Žalovaný poukázal na to, že v konaní bolo jednotlivými výpoveďami preukázané, že
žalovaný bol osobne prítomný pri predvedení vysávača v jeho prevádzke a výslovne uviedol, že

predvádzaný výrobok nechce a napokon aj odmietol vystavenú faktúru o prevzatí vysávača podpísať.
Uvedené preukazuje, že medzi žalovaným a žalobcom nemohol vzniknúť zmluvný vzťah podľa ust.
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak sa žalobca odvolával na spôsob doterajšej spolupráce so
žalovaným, tak žalovaný uviedol, že situácia ako pri predvádzaní vysávača medzi ním a žalobcom
doteraz nikdy nenastala a navyše dal jednoznačným spôsobom obchodnému zástupcovi žalobcu

najavo vôľu nekúpiť vysávač. Teda, pri tejto kúpe sa nemôže žalobca odvolávať na doterajšie zvyklosti
z ich obchodného styku a konanie obchodného zástupcu žalobcu smerovalo len k cieľu za každú
cenu uskutočniť obchod a aj proti vôli žalovaného zbaviť sa predmetného vysávača. O nezáujme
žalovaného kúpiť vysávač svedčí aj obsah jeho e-mailovej komunikácie so žalobcom, keď tento neustále
spochybňoval vznik kúpnej zmluvy ohľadne vysávača a snažil sa vyriešiť celú záležitosť mimosúdne.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie, podľa žalovaného, žalobca nemôže poukazovať na úpravu § 20
ods. 2 Obchodného zákonníka o konaní právnických osôb, nakoľko žalovaný nie je právnickou osobou.
Na konanie žalovaného sa vzťahuje úprava § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá jednoznačne
vylučuje, aby za osobne prítomného podnikateľa konal zástupca, ktorý sa navyše splnomocnením
na uzavretie takejto kúpnej zmluvy ani nepreukázal. Celý úkon žalobcom tvrdenej kúpy vysávača

nemohol zo strany žalovaného naplniť zákonnú podmienku platnosti úkonu podľa ust. § 37 Občianskeho
zákonníka. Navrhol,aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.

1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený
ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/282/2015-64 zo dňa 01.02.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote

najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.02.2016,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ust. § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval
napadnutý rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých vpísomne podanom odvolaní zo dňa 8.6.2015, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
odvolacísúdjeviazanýnávrhomodvolateľa,ktorýzahrňujevsebejednakkvalitatívnu,akoikvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, vo vzťahu k zamietavému rozsudku okresného súdu, krajský
súd poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia
odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi, obsiahnutými v

odôvodnení rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. §
219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a
hlavne právneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne
uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania", aj podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05 ...„ak v odvolacom konaní krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého
stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu". Z uvedeného vyplýva, že
pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho

odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho, je postačujúce odkázať na závery
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak,
ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe

súdu prvého stupňa žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd uvádza nasledovné.

Základom pre hodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu bolo aj v rámci vyvolaného odvolacieho konania
poukázať na vymedzenie žalobného nároku. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
2.638,80 Eur s príslušenstvom na tom tvrdení, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá kúpna

zmluva, podľa ktorej bolo plnené, s poukazom aj na dodací list k faktúre č. FTV1400078. Vzhľadom
k vymedzenému predmetu sporu, k záverom okresného súdu v napadnutom rozsudku a odvolacím
dôvodom žalobcu bolo podstatné a rozhodné, či výsledky dokazovania preukázali existenciu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého žalobca tvrdil, že dodal žalovanému tovar.

Podľa ustáleného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným k
uzavretiu kúpnej zmluvy, na podklade ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, nedošlo. Okresný súd uviedol,
že obchodný zástupca žalobcu - svedok U. A. o dodaní tovaru so žalovaným nerokoval, sám potvrdil,
že žalovaný pri prezentácii uviedol, že žiaden vysávač nepotrebuje, a preto ani faktúru nepodpísal. Vtejto súvislosti krajský súd poukazuje na výpoveď predmetného svedka do Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 20. mája 2015 na č.l. 44 spisu, kde uviedol ...„konateľ žalovaného po prezentácii uviedol, že žiaden
vysávač nepotrebuje a preto FA nepodpísal". Ďalej uviedol ...„skutočnosť, že bola vystavená FA na

žalovaného zo strany žalobcu, bolo odsúhlasené s p. Paliderom ml. pred prezentáciou, prostredníctvom
e-mailu a jednak telefonicky". Sám svedok potvrdil, že ...„ja som so žalovaným nikdy nejednal. Po
odovzdaní vysávača žiadna komunikácia medzi mnou a žalovaným neprebehla". Svedok U. A. potvrdil,
že o predmetný vysávač mal záujem R. T. ml., ktorý ho i telefonicky kontaktoval. Zo žiadneho dôkazu
tak nevyplynulo, že by žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom. Krajský súd uvádza, že zistenia

nepreukázanej existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným okresného súdu sú vecne
správne a zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

Pokiaľ žalobca v prvostupňovom konaní a aj v odvolacom konaní tvrdil, že jeho pracovník konal v
dobrej viere, s odkazom na ust. § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zhode so žalovaným i krajský
súd poukazuje na to, že žalovaný je podnikateľom - fyzickou osobou, na konanie ktorého sa vzťahuje

úprava v ust. § 13 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je podnikateľ fyzická
osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. V danom prípade žalobca v prvostupňovom, ako i
v odvolacom konaní tvrdil, že žalovaný a jeho syn v niekoľkých prípadoch konali spoločne. Žalovaný sa
počas celého konania bránil tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom nedošlo, pretože žalovaný
s obchodným zástupcom žalobcu kúpnu zmluvu na dodávku priemyselného tovaru/vysávač neuzavrel,

čo výslovne vyjadril, a to i v prítomnosti R. T. ml.. Pokiaľ žalovaný výslovne vyjadril svoj nesúhlas, nebolo
možné osobu R. T. ml. hodnotiť so záverom zástupcu žalovaného, t.j. osobu oprávnenú konať v mene
žalovaného. Obchodný zástupca po vyjadrenom nesúhlase žalovaného konal s R. T. ml., ktorý vo svojej
výpovedi do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. mája 2015 uviedol ...„ja som súhlasil, že vysávač
zoberieme, a preto som podpísal faktúru". Rovnako potvrdil, že ...„otec to nepodpísal z dôvodu, že to

nechcel". Krajský súd konštatuje, že ak žalobca tvrdil uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným, tak na
toto tvrdenie mala väzbu jeho dôkazná povinnosť, podľa ktorej bol povinný preukázať uzavretie kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, k čomu však v sporovom konaní pred okresným súdom nedošlo.
Naopak, bolo preukázané, že ohľadom realizovanej dodávky žalovaný výslovne prejavil vôľu neuzavrieť
zmluvný vzťah.

Za dôslednej aplikácie ust. § 132 O.s.p., keď dôkazy je potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale aj vo
vzájomnej súvislosti, potom samotná faktúra žalobcu ako účtovný doklad č. FTV1400078, ktorá slúžila
ako dodací list, nemohla byť dôkazom o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pretože
v kontexte uvedeného a zisteného, k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo medzi žalobcom a žalovaným.

Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká na základe súhlasne prejavenej vôle obidvoch zmluvných
strán. Počas dokazovania nebol preukázaný súhlasný prejav vôle medzi žalobcom a žalovaným o
uzavretíkúpnejzmluvy,naopakbolpreukázanývýslovnýnesúhlasžalovaného.Akžalobcazosúkromnej
listiny, t.j. v danom prípade z vystavenej faktúry odvodzoval svoj nárok uplatnený proti žalovanému v
súdnom konaní, a to nárok na zaplatenie kúpnej ceny, tak na ňom bola dôkazná povinnosť preukázať

skutočnosti z tejto súkromnej listiny plynúce, a to, že zmluvný vzťah - kúpna zmluva bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným, čo sa však žalobcovi nepodarilo. Vzhľadom ku komplexnosti posúdenia
dôkazov vykonaných pred okresným súdom nevyplynuli skutočnosti tvrdené žalobcom v danom súdnom
konaní, a to, že by bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným ako výsledok súhlasne
prejavenej vôle medzi žalobcom a žalovaným, resp. takýto súhlasný prejav by za žalovaného vykonal

jeho zástupca, keďže sám žalovaný bol prítomný pri prezentácii predmetného tovaru a jednoznačne
vyjadril vôľu neuzavrieť zmluvný vzťah. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje,
že žalobca nepreukázal základ uplatneného nároku, a to existenciu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným, na základe ktorej uplatnil svoj nárok, a preto pokiaľ okresný súd žalobu zamietol, tak jeho
rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené podľa

ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd sa stotožňuje so zhodnoteniami
a závermi vyjadrenými okresným súdom v napadnutom rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Z dôvodu, že výrok o trovách prvostupňového konania ako výrok závislý od veci samej nebol osobitne
odvolaním napadnutý, krajský súd z titulu vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu

potvrdil prvostupňové rozhodnutie v celosti, t.j. aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý v písomnomvyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
a to trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu 1 x
101,25 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur + 20% DPH = 21,92 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho

konania zodpovedali sume 131,56 Eur, ktoré podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť
žalovanému na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.