Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200047
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľky U. H., nar.

XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, H. proti odporcovi H. H., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, H., o rozvod
manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 05.01.2016 žiadala o rozvod manželstva s odporcom z dôvodu,
že ich vzťahy sú narušené, nežijú v spoločnej domácnosti, a preto manželstvo neplní svoj účel.

Odporca s rozvodom manželstva súhlasil.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, z listinných dôkazov zistil súd tento skutkový
stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H., čo vyplýva aj z predloženej kópie

sobášneho listu, pričom u oboch z nich išlo o prvé manželstvo. Z tohto manželstva sa narodili tri deti a to
U., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX. Táto okolnosť bola dokumentovaná
dôkazmi, a to rodnými listami detí účastníkov konania.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že manželstvo účastníci uzavreli po ročnej známosti. V čase
uzavretia manželstva bola už navrhovateľka tehotná, avšak z jej výsluchu súd zistil, že napriek tomu
uzavrela toto manželstvo dobrovoľne a z lásky. Z manželstva sa narodili tri deti, ktoré sú toho času

dospelé a zárobkovo činné. Po uzavretí manželstva vykonával odporca dva roky základnú vojenskú
službu a následne po návrate z nej žili manželia spolu. Až do roku 2006 považovala navrhovateľka
toto obdobie za obdobie usporiadané a bola v manželstve spokojná. Problémy nastali, keď odporca
začal pracovať v X. a to bolo v roku 2006. Domov chodil sporadicky a po príchode domov podľa
navrhovateľky požíval aj alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých jej vulgárne nadával, čo viedlo k
postupnému vzájomnému odcudzovaniu, čo trvá 10 rokov a spôsobilo aj citové odcudzenie. V marci
2016 sa navrhovateľka z týchto dôvodov odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom vo svojej

výpovedi uviedla, že 15 mesiacov intímne s odporcom nežijú vôbec. Navrhovateľka nepopierala, že
počasspolužitiaodporcadávalpeniazedospoločnejdomácnosti,ajnaúčet,kuktorémumaladispozičné
právo. Odmietla uvádzať detaily spolužitia s odporcom, pretože svoje rozhodnutie rozviesť sa nechcela
zmeniť a trvala na tom, že je pevne rozhodnutá, že s odporcom žiť v spoločnej domácnosti ďalej nechce.Základným problémom podľa navrhovateľky bolo to, že odporca požíval alkoholické nápoje a pod ich
vplyvom sa správal voči nej zle, a to bez ohľadu na to, či bola sama, alebo to bolo pred cudzími
ľuďmi. Vulgárne jej nadával napriek tomu, že ona sama sa k nemu nikdy nesprávala zle. Navrhovateľku

trápilo takéto správanie odporcu, a svoju nespokojnosť prezentovala tak, že odmietala komunikovať
s odporcom. Od septembra do decembra minulého roku manželia vôbec spolu nekomunikovali.
Navrhovateľka neverí, že by odporca zmenil svoje správanie, prestal požívať alkoholické nápoje.
Uviedla, že od roku 2006 odporca pracuje v zahraničí, prichádza domov sporadicky a ani počas 10 dní
voľna nedokáže sa vzdať alkoholu.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak pri
nekompromisnom postoji navrhovateľky, ktorá s ním odmieta žiť, odsťahovala sa zo spoločnej
domácnosti, už s návrhom súhlasil aj on, ale zároveň popieral, aby bol takým požívateľom alkoholických
nápojov, a toto je jediná príčina rozvratu ich manželstva. Odporca nepoprel, že si počas trvania
manželstva vypil a pripustil, že pod vplyvom alkoholu jej aj vulgárne nadával, na čo si však nepamätá

a potvrdil aj to, že od roku 2006 pracuje v zahraničí. Podľa odporcu problémy nastali po tom, čo
začal vyčítať navrhovateľke zlé hospodárenie s finančnými prostriedkami, ktoré získavali do spoločnej
domácnosti mesačne nad 3.000 eur a všetko sa spotrebovalo, nič sa neušetrilo, s čím vyjadril svoj
nesúhlas. Odporca sa následne zariadil tak, že obmedzil prístup navrhovateľky k týmto finančným
prostriedkom a zistil, že za rok ušetril až 12.000 eur, na čo upozornil navrhovateľku, že takýmto

spôsobom hospodárenia sa dá aj ušetriť a za 10 rokov, čo pracuje v zahraničí, mohli ušetriť aj viac.
V poslednom období ho navrhovateľka odmietala aj po intímnej stránke, uzatvárala sa do seba, do
miestnosti, izolovala sa, i keď sám odporca nemá vedomosť o tom, aby navrhovateľka mala nejakú
známosť, ktorá by spôsobila zmenu jej správania.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode

na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.

Súd počas konania sa snažil účastníkom konania ozrejmiť, aké majú práva a možnosti vzhľadom
na dĺžku ich manželstva a vzájomného spolužitia, avšak účastníci konania odmietli akúkoľvek
psychologickú pomoc, odmietli možnosť prerušenia konania, najmä navrhovateľka kategoricky trvala na
návrhu o rozvod manželstva, s čím nakoniec odporca súhlasil. Ani jeden z účastníkov nemali návrhy na
ďalšie dokazovanie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu o rozvod manželstva vyhovel

a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa

oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.