Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201048
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112201048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., IČO: 36 816
337, so sídlom Bratislava, Suché mýto 1, právne zastúpený: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Žabotova 2/B, proti žalovanej: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XXXX/XX, právne
zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, za účasti
vedľajšieho účastníka H., právne zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát so sídlom Chorvátsky Grob,
Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 2.317,86 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.06.2014 č.k. 15C 57/2012-150 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 107,66 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk

alebo na účet advokáta JUDr. Igora Šafranka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 334 eur zastavil. V prevyšujúcej časti
žalobný návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov konania medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom nepriznáva. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške
522,41 eur na účet právneho zástupcu žalovanej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 16.01.2012 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.317,86 Eur a na náhradu trov konania. Žalobný návrh

odôvodnil uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX dňa 02.12.2008 v zmysle bodu 1
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej VOP). Povinnosťou žalovanej bolo riadne a včas splácať
poskytnutý úver v súlade so Zmluvou o úvere, predovšetkým platiť minimálne splátky úveru riadne a
včas. Žalovaná si povinnosti ani po dodatočnej výzve riadne neplnila, preto podal žalobca návrh na súd.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že predmetnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú pre
nezosúladenie podstatných náležitostí zmluvy s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských

úveroch.

Na podporu práv žalovanej vstúpil do konania vedľajší účastník Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, ktoré nevyvinulo nijakú aktivitu.Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého podľa tvrdení
uvádzaných v žalobe uzatvoril žalobca dňa 02.12.2008 v zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných

podmienok (VOP) na predtlačenom formulári so žalovanou Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXX, ktorá nadobudla účinnosť potom, ako zo strany žalovanej došlo k prijatiu návrhu. Návrh
Zmluvy o úvere a VOP obsahovali údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe - 2,14 % mesačne,
poistnom, hodnotu RPMN 29 %. Žalobca žalovanej po posúdení podkladov poskytol úverový limit
1.826,79 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú VOP vytlačené na zadnej strane Zmluvy

o revolvingovom úvere spolu so sadzobníkom poplatkov. Žalovaná podpisom akceptovala to, že sa
oboznámila s VOP. Zmluvné strany si podľa žalobcu dohodli podmienky splácania úverového limitu,
riadnych úrokov, výšku minimálnej mesačnej splátky, dátum splatnosti mesačnej splátky najneskôr
do 15-teho dňa v mesiaci, sadzbu riadneho úroku 2,14 % mesačne, výšku poistného za poistenie
schopnosti splácať úver vo výške 0,65 %. Povinnosťou žalovanej bolo predovšetkým platiť minimálnu
splátku úveru riadne a včas, inak si veriteľ v súlade s č.l. 8.4 VOP vymienil právo vyhlásiť úver za splatný.

S poukázaním na to, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a ide o revolvingový úver, nemožno presne
vyčísliť počet splátok úveru, ani dobu splácania úveru. Dlžník je však povinný splácať minimálnu splátku
presne vymedzenú konkrétnou sumou. Ku dňu podania žalobného návrhu na súd žalovaná celkom
uhradila 1.191,39 Eur a žiadnu ďalšiu splátku neuhradila. Dlh žalovanej tak predstavuje 2.317,86 Eur
pozostávajúci z úveru 1.555,83 Eur, úroku za poskytnutie úveru 505,61 Eur, poistného 176,26 Eur a

poplatkov z omeškania vo výške 80,16 Eur.

Listom zo dňa 01.08.2011 žalobca odstúpil od zmluvy a od poistenia a podľa čl. 4 VOP vyzval žalovanú
na zaplatenie sumy 2.243,33 Eur.

Z predloženého formulára žalobcu označeného ako „Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere
COFIDIRECT, Zmluva o revolvingovom úvere“ účastníci konania mali uzatvoriť zmluvu č. XXXXXXXX
dňa 20.11.2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru v úverovom limite pôvodne
50.000,- Sk, teda 1.659,70 Eur. Iné zmluvné dojednania týkajúce sa revolvingového úveru predtlač
neobsahuje.

Žalovaná v zastúpení právnym zástupcom uviedla, že zmluvu je možné považovať za neplatnú s
poukázaním na to, že žalobca nedodržal zákonné ustanovenia konkrétne § 4 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch (v znení v tom čase platnom). Okrem uvedeného je nekorektný údaj vo vzťahu
kvýškeúverovéholimitu,ktorýje1.659,70Eur,avšakžalobcavžalobetvrdí,žeúverovýlimitbolvovýške

1.826,79 Eur, čo znamená, že nenastal stret vôle medzi zmluvnými stranami. Táto zmluva nemá ani
písomnú formu, nakoľko podpis sa týka inej sumy. V neposlednom rade žalobca od zmluvy odstúpil dňa
01.08.2011, čo spôsobuje následné zrušenie zmluvy a žalobca má právo len na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nie nepodstatnými sú aj ďalšie nedostatky spočívajúce v tom, že zmluva nemá náležitosti
v súlade s platnou právnou úpravou, nemá RPMN, výšku splátky, termín splácania, konečnú splatnosť

úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, a ani iné podstatné náležitosti.

Podaním doručeným súdu 25.06.2013 doručil žalobca súdu čiastočné späťvzatie návrhu o sumu 334,-
Eur a zotrval na žalobe vo zvyšku o zaplatenie 1.983,86 Eur a na náhrade trov konania.

Z predloženého úverového výpisu vyplýva, že žalovaná čerpala dňa 03.12.2008 finančné prostriedky
vo výške 1.659,70 Eur. Po spočítaní kreditných položiek uhradila žalovaná celkom 1.696,- Eur (do
zosplatnenia 1.178,- Eur a po zosplatnení 518,- Eur).

Potom, ako žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 334,- Eur späť, žalovaná uhradila za obdobie od

19.06.2013 do 25.01.2014 161,- Eur.

Súd právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
Zákon o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/, b/, c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1 a
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 2, čl. 5 a čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5.3.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a dospel k nasledovným záverom:Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že vzťah medzi účastníkmi konania je svojou povahou vzťahom
spotrebiteľským, keď žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa, je
potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa

predovšetkým zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSu), ako aj § 52 a násl. OZ. Potom,
ako súd predmetnú zmluvu podrobil súdnej kontrole dospel k záveru, že okrem nedostatku podstatných
náležitostí je v žalobe zjavne nekorektný údaj o výške poskytnutého úverového rámca, čo nezodpovedá
úverovému výpisu o reálne poskytnutých finančných prostriedkov (v žalobe sa uvádza poskytnutie
úverového limitu 1.826,79 Eur, pričom v zmluve sa uvádza suma 50.000,-Sk, čo v prepočte je 1.659,70

Eur a tomuto údaju zodpovedá aj predložený úverový výpis). Takýto nekorektný údaj je nepochybne
v rozpore s ust. § 3 ods. 2 písm. e/ ZoSu . V predloženej zmluve chýbajú aj ďalšie náležitostí podľa
ZoSu, predovšetkým uvedené v § 4 ods. 2 ZoSu. Zákon v ods. 5 hovorí, že „od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere“. V
ods. 3 zákon v prípade nedodržania náležitostí podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ sankcionuje
nedodržanie uvedených náležitostí tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedené ustanovenia sú v súlade s čl. 8 Smernice 93/13/EHS, ktorá umožňuje členským štátom prijať
právnu úpravu nad rámec a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Údaje o
úrokoch a celkových nákladoch majú svoje opodstatnenie, pretože vyjadrujú cenu hlavného predmetu
plnenia. Účelom predmetnej právnej úpravy (§ 4 ZoSu) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi, ktorý má právo byť informovaný aj o výške úrokov z úveru a o poplatkoch.

Táto informovanosť prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho
záväzku. Keďže žalobca si voči žalovanej túto povinnosť nesplnil a žalovaná nemala možnosť byť
informovaná o výške úrokov a poplatkov tým, že tieto náležitosti v zmluve uvedené neboli, žalobca nemá
právo na ich zaplatenie (NS SR 2Cdo 245/2010).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keď medzi účastníkmi nebolo sporné poskytnutie finančných
prostriedkov žalobcom žalovanej, má tento nárok na vydanie toho, čo mu žalovaná neuhradila. Po
spočítaní žalovanou uhradených prostriedkov podľa úverového výpisu táto uhradila celkom 1.696,- Eur
oproti poskytnutým 1.659,70 Eur. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 334,- Eur (§
96 O.s.p.) v tejto často súd konanie zastavil a vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože žalovaná to, čo

od žalobcu získala aj uhradila, aj sumu navyše.

O trovách konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane úspešného účastníka súd rozhodol
tak, že náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom nepriznal, nakoľko vedľajší
účastník nevyvinul v konaní žiadnu aktivitu a nevznikli mu teda žiadne účelne vynaložené trovy konania.

O trovách konania žalovanej súd rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. V časti o zaplatenie 334,- Eur vzal žalobca podaný návrh späť a v tejto časti zavinil zastavenie
konania, preto je povinný uhradiť trovy takto zastaveného konania. Zároveň bol vo zvyšnej časti žalobný
návrh zamietnutý, preto úspešnej žalovanej patrí plná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

podľa zásady úspechu.

Na základe uvedeného preto súd priznal žalovanej plnú náhradu trov konania z tarifnej hodnoty veci
2.317,86 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 13a ods. 1 písm. a), d), §
16 ods. 3, vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 3 úkony právnych služieb á 101,24 Eur: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. zastúpenie na pojednávaní dňa 22.4.2014, 3. zastúpenie
na pojednávaní dňa 26.6.2014. Spolu odmena 303,72 Eur.

Ďalej súd priznal k týmto úkonom 3 x režijný paušál á 8,04 Eur za úkony vykonané v roku 2014. Spolu

režijný paušál 24,12 Eur.

Ďalej súd žalovanej priznal aj náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za 1 vykonanú cestu
advokáta zo sídla advokáta vo Svidníku do Prešova a späť dňa 22.4.2014 - 4 polhodiny á 13,40 Eur,
t.j. 53,60 Eur a náhradu za stratu času za 1 vykonanú cestu advokáta zo sídla advokáta vo Svidníku

do Prešova a späť dňa 26.6.2014 - 4 polhodiny á 13,40 Eur, t.j. 53,60 Eur - advokát si účtoval 1, t.j.
13,40 Eur. Spolu náhrada za stratu času 67,- Eur.Ďalej súd žalovanej priznal náhradu cestovného podľa § 15 písm. a ) vyhlášky, zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení, za 1 vykonanú cestu zo sídla advokátskej kancelárie
k procesnému súdu a späť v dĺžke 2 x 60 km, dňa 22.4.2014 osobným motorovým vozidlom V., so

spotrebou paliva 5,2 l/100 km pri cene paliva 1,509 Eur za liter, a pri sadzbe základnej náhrady 0,183
Eur za 1 km. Spolu náhrada cestovného za deň 22.4. 2014 v sume 32,40 Eur.

Ďalej súd žalovanej priznal náhradu cestovného podľa § 15 písm. a ) vyhlášky, zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení, za 1 vykonanú cestu zo sídla advokátskej kancelárie

k procesnému súdu a späť v dĺžke 2 x 60 km, dňa 26.6.2014 osobným motorovým vozidlom V., so
spotrebou paliva 5,2 l/100km pri cene paliva 1,509 Eur za liter, a pri sadzbe základnej náhrady 0,183
Eur za 1 km. Spolu náhrada cestovného za deň 26.6. 2014 v sume 32,40 Eur - advokát si účtoval 1,
t.j. 8,10 Eur.

Spolu tak činili trovy konania žalovanej pozostávajúce z trov právneho zastúpenia sumu 435,34 Eur,

ku ktorej súd prirátal aj DPH 20 % nakoľko advokát je platcom DPH, vo výške 87,07 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 522,41 Eur, k náhrade ktorej súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka
konania, resp. účastníka ktorý vo zvyšnej časti procesne zavinil zastavenie konania.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.

1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že
žalobca vzhľadom na argumenty súdu uvedeného v odôvodnení rozsudku namieta, že zmluva o úvere

obsahovala náležitosti uvedené v ust. § 4 ods. 2 písm. g/, i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

V zmysle ust. čl. 1.3.2 VOP bola zmluva o úvere uzavretá na dobu neurčitú. Ide o revolvingovoý
úver, ktorého podstatou je, že klient čerpá finančné prostriedky opakovane v rámci určitého finančného
limitu (úverového rámca). Revolvingový úver je neustále opakovateľný a obnoviteľný. Pri podpise

revolvingovej zmluvy sa medzi zmluvnými stranami dohodne prvé čerpanie finančných prostriedkov z
rozsahu úverového rámca. Na prvé čerpanie úveru sa po dohode stanoví výška splátok (suma) a ich
počet (mesiace). Klient však po podpise revolvingovej zmluvy môže čerpať ďalšie finančné prostriedky
v rámci úverového limitu. Z uvedeného vyplýva, že revolvingový úver možno zároveň nielen splácať, ale
aj ďalej čerpať a to až do maximálnej výšky stanovenej v zmluve. Na základe uvedeného je zrejmé, že

možnosť čerpania úveru a jeho výška je v plnom rozsahu ponechaná na vôli dlžníka a je obmedzená len
maximálnym finančným limitom a nie dobou, do ktorej by dlžník musel úver, čerpaný takýmto spôsobom
splatiť. Čerpanie a splácanie revolvingového úveru závisí na klientovi, preto nemožno presne vyčísliť
počet splátok úveru a ani dobu splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená vzhľadom na
uzavretie zmluvy na dobu neurčitú, platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň

trvania zmluvy o úvere, ak došlo k úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere. Odvolateľ je toho
názoru, že revolvingová zmluva je síce spotrebiteľskou zmluvou, avšak pre jej výrazné špecifiká, ktoré
sa týkajú možnosti sústavne a opakovane čerpať finančné prostriedky, nie je spotrebiteľským úverom v
zmysle ust. § 1 ods. 2 Zák. o spotrebiteľských úveroch a z toho dôvodu na revolvingovú zmluvu nemožno
aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Napriek skutočnosti, že je žalobca toho názoru, že na predmetnú revolvingovú zmluvu nemožno
aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch, namieta, že aj podmienku vyžadovanú v ust.
§ 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch splnil.

Podľa § 3 ods. 6 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že ak nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o úverovom limite (ak je stanovený), o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od
doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ale
postupeaspôsobezánikualeboukončeniazmluvy.Ideoprípadyrevolvingovýchúverov,ktorésútypické

tým, že veriteľa úver neustále dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále
platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon.Odvolateľ napokon uviedol, že na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky za obdobie úverového vzťahu
vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre nie je možné v priebehu revolvingu, pretože

sa úver čerpá a dopĺňa tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že súd prvého stupňa za právne významnú považoval
skutočnosť o absencii výšky úrokov a poplatkov v zmluve.

Údaje o ročnej úrokovej sadzbe, jej výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
predstavujú jednu z náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť
zmluvy priamo v texte zmluvy o revolvingovom úvere, bolo potrebné žalovanej ako spotrebiteľovi
poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Napokon samotný odvolateľ poukazuje v odvolaní na znenie ust. § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských
úveroch upravujúci prípady revolvingových úverov. Z obsahu podaného odvolania však nemožno zistiť
tvrdenie o naplnení podmienok tam stanovených zo strany žalobcu.

Napokon treba uviesť, že nemožno považovať za prejav vôle uzavrieť zmluvu o úvere, ak informácie
o tom, aké má podstatné náležitosti v nej nie sú uvedené. Z obsahu spisu je zrejmé, že zmluva medzi
účastníkmi konania okrem identifikácie účastníkov, adresy, bývania, rodinného stavu, zamestnania a
mesačných príjmov a výdavkov dlžníka obsahuje len výšku úverového limitu. Za tohto stavu je záver
súdu prvého stupňa o absencii údajov uvedených v ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch,

ako aj sankcie za ich nedodržanie správny.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. a z tohto titulu úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,66
eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovanej za 1 úkon právnej služby (spísanie
vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 11.3.2015) vo výške 81,33 eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov), z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 eur a 20 %
DPH vo výške 17,94 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.