Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209690
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815209690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: D. W.,
M.. XX.X.XXXX, Q. Ď. XX, o zaplatenie 829,85 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 09.10.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške
829,85 €, úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 829,85 € od 1.10.2013 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 a žalovanou bola uzavretá zmluva
o bežnom účte v zmysle ust. § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej právny predchodca zriadil v prospech žalovanej bežný účet s možnosťou
povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených
právnym predchodcom. Ich splnením poskytol náš právny predchodca žalovanej povolené prečerpanie
peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 829,85 € na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V

dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom
účte,nedodržaniazmluvnýchustanovenízmluvyobežnomúčteaVšeobecnýchobchodnýchpodmienok
VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca listom zo dňa 15.7.2013 zmluvný
vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.1. písm. d) Všeobecných
obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, čím sa pohľadávka právneho predchodcu
z titulu poskytnutého úveru žalovanej vo forme povoleného prečerpania vo výške 829,85 € stala ku
dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ust. čl. 4.14. bod 4.14.2. písm. c) Všeobecných

obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola
žalovanej doručená dňa 18.7.2013. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 30.9.2013 , t.j.
ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej výpoveď
doručená.Nakoľkožalovanátentosvojdlhvsume829,85€dodnešnéhodňanezaplatila,od01.10.2013
je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 829,85 € s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 24.09.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155 a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu voči žalovanej z titulu nesplateného

úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX v celosti postúpená postupníkovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo žalobcovi
právo požadovať od žalovanej zaplatenie istiny vo výške 829,85 €, úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 829,85 € od 01.10.2013 do zaplatenia, náhrady trov konania.Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou
vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a

doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. (VÚB, a.s.,) uzatvorili dňa

21.12.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo
otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa
výberu v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s.

Dňa 5.9.2008 požiadala žalovaná VÚB, a.s. o kontokorentný úver - flexidebet vo výške 829,85 € (25000

Sk). Uvedený deň banka vystavila potvrdenie o poskytnutí flexidebetu - kontokorentného úveru vo výške
829,85 € od 06.09.2008 za splnenie podmienok klientom, a to mesačné zasielanie kreditných obratov
vo výške 414,92 € na bežný účet, čo predstavuje 50% limitu.

Z Oznámenia o nastavení kontokorentného úveru vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý Flexidebet

nezabezpečený s limitom 829,85 € (25000 Sk), ako počiatočný dátum bol uvedený deň 06.09.2008 a
konečný dátum deň 31.12.2099.

Výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 15.07.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že
vypovedá zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z predloženej kópie doručenky je zrejmé, že žalovaná
prevzala výpoveď dňa 18.07.2013.

V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),
tieto Všeobecné obchodné podmienky VÚB. a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi

nami,Všeobecnouúverovoubankou,a.s.(My)aVami,našimklientom,vsúvislostisuzatvorenímzmluvy
(ďalej aj „Zmluva“), ktorej časť obsahu je určená odkazom na tieto Podmienky, alebo uplatňovaním práv
a plnením povinností vyplývajúcich zo Zmluvy.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, na základe nami stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od

kreditných obratov realizovaných na Vašich bežných účtoch a pravidelnosti realizovania kreditných
obratov na Vašich účtoch, môžeme zriadiť k Vášmu bežnému účtu Povolené prečerpanie. Povolené
prečerpanie Vám poskytneme na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa Povolené
prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie Vám bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3
Bankových pracovných dní od nášho rozhodnutia o súhlase s Povoleným prečerpaním. Povolené

prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku Povoleného prečerpania Vás
budeme písomne informovať. Na Povolené prečerpanie nemáte právny nárok a My nemáme povinnosť
Vám ho zriadiť.

V zmysle článku 4.10, bod 4.10.2 VOP, sme oprávnení kedykoľvek jednostranne upraviť výšku

Povoleného prečerpania alebo máme právo Povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky Povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení Vás budeme písomne informovať.Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP v prípade, ak Povolené prečerpanie využívate, tak sa naše aj Vaše práva
a povinnosti primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito
Podmienkami.

V zmysle článku 4.10 bod 4.10.10 VOP, 4.4.6. po zriadení Povoleného prečerpania sa zaväzujete
dodržiavať nasledovné povinnosti:

(a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok

úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte,
(b) zaplatiť úroky z uskutočneného Povoleného prečerpania,
(c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet,
(d) bez zbytočného odkladu nás písomne informovať, ak:
- je voči Vám vydaný exekučný príkaz alebo začal voči Vám výkon rozhodnutia podľa Občianskeho
súdneho poriadku alebo nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom pre začatie exekučného konania

alebo výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku;
- ste podali návrh na vyhlásenie konkurzu alebo sa voči Vám začalo konkurzné alebo reštrukturalizačné
konanie;
- ste vstúpili do likvidácie;
- ste poskytli Zabezpečenie na záväzky tretích osôb;

- ste pristúpili k záväzku tretích osôb;
- máte voči nám alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých ste v omeškaní a v dôsledku ktorých by
mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;
- ste účastníkom súdneho sporu, v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená Vaša schopnosť splatiť
našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;

- nesplníte alebo inak porušíte záväzok voči nám alebo tretím osobám, ak by takéto neplnenie alebo
porušenie mohlo ohroziť Vašu schopnosť splatiť našu pohľadávku z Povoleného prečerpania;

Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte za obdobie od 11.02.2005 do 03.10.2013
vyplýva, že dňa 20.09.2010 bol žalovanej vyrubený poplatok za upomienku, dňa 30.09.2010 jej bol

účtovaný poplatok za vedenie konta flexiúčet a dňa 29.10.2010 jej bol účtovaný poplatok za recykláciu.
Dňa 26.04.2010 žalovaná uskutočnila posledný výber z predmetného účtu.

Žalobca listom zo dňa 18.9.2015 vyzval žalovanú na uhradenie pohľadávky spolu v sume 1112,03 €
najneskôr do 25.9.2015.

Listom zo dňa 6.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 29.9.2014 postúpil
svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX na žalobcu.

Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka

zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zákon sa nevzťahuje ani na
úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ).

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na
plynutie premlčacej doby.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o úvere, je absolútnym

obchodnozáväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ
zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tentoprávny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadolpoužitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Pohľadávkazpredmetnéhozmluvnéhovzťahumedziúčastníkmitohtokonaniabola postúpenázmluvou
o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2014, ktoré
postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho

názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
21.12.2005 právny predchodca žalobcu žalovanej zriadil a viedol bežný účet. V zmluve bola dojednaná
možnosť poskytnutia úveru formou povoleného prečerpania zostatku na účte.

Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 18.9.2007 bol žalovanému poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania na bežnom účte. Potvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania v uvedenej výške 697,07
€ právny predchodca žalobcu vystavil dňa 18.9.2007.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z predložených listinných dôkazov súd nemal preukázané, že by zo strany právneho predchodcu
žalobcu pri poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej jej z citovaného

ustanovenia § 3 ods. 6 písm. b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v zákonom predpísanej písomnej
forme a tiež že by žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu písomne informovaná o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch prečerpania peňažných prostriedkov trvajúcemu dlhšie ako
tri mesiace.

V potvrdení o poskytnutí flexidebetu je iba uvedené, že „za využívanie flexidebetu banka ku koncu
kalendárneho mesiaca zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená vo výveskách v
obchodných miestach banky.“

V záverečných ustanoveniach zmluvy o bežnom účte zo dňa 21.12.2005 je drobným písmom v bode

a) uvedené, že časť obsahu tejto zmluvy je určená Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.
pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Majiteľ účtu podpísaním tejto zmluvy
vyhlasuje a potvrdzuje, že sa s dokumentmi uvedenými v predchádzajúcej vete oboznámil, porozumel
im a súhlasí s ich obsahom.

Súdy už v minulosti judikovali, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom prípade bod a) záverečných ustanovení zmluvy)
ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné

zložky zmluvy.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo

môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý
úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s

rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.Neprijateľná inkorporačná doložka (bod a) záverečných ustanovení zmluvy) v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s pre depozitné produkty.

V danom prípade žalobca nepreukázal, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v zmysle § 3 ods. 6 písm. b) a
c) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Pretože neboli v tomto prípade naplnené zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k povoleniu
prečerpania, je dohoda o tomto prečerpaní absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko došlo na základe takéhoto neplatného právneho úkonu zo strany právneho predchodcu žalobcu
k poskytnutiu plnenia žalovaného, súd posúdil z toho vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán

podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Zákonom o spotrebiteľských
úveroch stanovené náležitosti v § 3 ods. 6 písm. b), c), ktoré musí dohoda o povolenom prečerpaní
v písomnej forme obsahovať, resp. o ktorých mala banka písomne informovať žalovanú najneskôr
pri uzavretí dohody o povolenom prečerpaní sú stanovené v záujme ochrany spotrebiteľa za účelom
dosiahnutia toho, aby bol tento najneskôr v čase uzavretia dohody o povolenom prečerpaní písomne

bankou informovaný aspoň o hlavných otázkach súvisiacich s poskytnutím povoleného prečerpania. V
danom prípade vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu písomnej informácie banky vo vzťahu
k žalovanej ohľadne ročnej úrokovej sadzby, za čo súd nepovažuje odkaz len na vývesky v obchodných
miestach banky, ďalej absentuje písomná informácia o poplatkoch platných od doby, kedy bola zmluva
uzatvorenáapodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmenenáadoplnená,ďalejopostupeaspôsobezániku

alebo ukončenia zmluvy a napokon o tom, aká je ročná úroková sadzba, poplatky a ďalšie dôsledky pre
prípad trvania povoleného prečerpania nad tri mesiace.

Žalobca v prejednávanej veci teda nepredložil žiadny doklad, ktorý by preukazoval splnenie všetkých
povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k žalovanej, ktoré mu vyplývali z

citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4
Obdo 45/2012, ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu, ktorými
bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti o vydanie bezdôvodného

obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR rozhodnutia nižších súdov
zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní
spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie
spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4
ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na margo uvedeného dodal,

že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné
uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania
poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v

spotrebiteľskej zmluve.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
žalovanej ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný

aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.Ak k poslednému čerpaniu žalovanou z bežného účtu došlo 26.4.2010 v sume 6,49 €, tak v uvedený deň
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej strane a právny predchodca žalobcu mohol už nasledujúceho
dňa žiadať o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia.

Najneskôr tak trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa
27.04.2013, pričom žaloba bola na súde podaná až dňa 9.10.2015. Nárok žalobcu je tak podľa názoru
súdu premlčaný, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Premlčaniu celého nároku naviac nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 30.9.2010 právny predchodca
žalobcu naposledy účtoval žalovanej poplatok za vedenie konta flexiúčet.

Od uvedeného dátumu žiadne transakcie na účte žalovanej vykonávané neboli, účtovaný bol len
poplatok za recykláciu dňa 29.10.2010 a následne až dňa 3.10.2013 boli zaúčtované položky „debetný
úrok“. Od 30.9.2010 právny predchodca žalobcu žalovanej už neúčtoval poplatok za vedenie účtu, na

účte neboli vykonávané žiadne transakcie, nie je preto preukázané tvrdenie žalobcu o trvaní zmluvného
vzťahu po uvedenom dátume. Nakoľko už v roku 2010 bol na účte žalovanej vykazovaný záporný
zostatok a neboli vykonané žiadne transakcie, súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu mohol
vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku na zaplatenie poskytnutého povoleného prečerpania.
Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby v roku 2015 už bol nárok premlčaný vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe.

Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí

od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súdjetohonázoru,žeakékoľvekustanoveniezmluvyalebojesúčastí,ktoréjevrozpores§54ods.1OZ
zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka
sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou

k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu zo dňa 21.12.2005 v zásade nevylučuje použitie iných právnych predpisov ako
Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa
riadia príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi platnými v SR

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013 „..súd so zreteľom
na uvedené nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenie o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bola úspešná žalovaná, keď súd žalobu žalobcu
zamietol, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaná si však trov konania neuplatnila, ani
zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.