Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/695/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222134
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Dušanom Krč-Šeberom v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, (zn.4351-NZP), právne
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej

škody vo výške 125,-eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.255,76 eur, pretože Okresný súd Nové Zámky
v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 4698/2010 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
a tak došlo k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s
omeškaním viac ako 681 dní. Navrhovateľ uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové
Zámky (ďalej len „exekučný súd“) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť

o nej v rámci zákonom ustanovenej doby. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody a aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škodu bola vyčíslená vo výške 125,-eur, ktorá predstavuje sumu 70,-eur za správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, sumu
40,-eur za udržiavanie a správu informačného systému a sumu 15,-eur za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočnýmzadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery

v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky
sumu 1.255,76 eur. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvótnym pomerom 55,-eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda 660,-eur za
rok : 12 mesiacov v roku = 55,-eur za mesiac.

V návrhu vo veci samej bolo ďalej uvedené, že navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona

č.514/2003Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhuje návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť, a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré

sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám
navrhovateľ. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka
uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného

stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.j. či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. Judikatúra Ústavného súdu SR, konkrétne nález III. ÚS 69/2011-25 poukazuje na
skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech

si stráži svoje právo). Ďalej poukázal odporca na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že mu boli dňa 23.4.2012 doručované prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, vzhľadom k tomu, že už v septembri 2012 bol okresnému
súdu doručený návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.
V takom prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporca adresoval navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č.514/2003Z.z. ustanovujú

všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K nesprávnemu
úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných
exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho
dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.

Unáhlenékonaniezostranysúdovbymohloviesťknedostatočnémuanekvalitnémuposúdeniuprípadu,
a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia navykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Zároveň odporca
poukázal na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15
dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15-
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy,atovtakomrozsahu,vakommutoumožňujúvnútroštátneprocesnépravidlávrámciobdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sa nemôže jednať o nesprávny úradný postup na účely zákona č.514/2003Z.z. Taktiež nie
je možné si úspešne uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom

je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už
právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom
prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je splnená v prípadoch
zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom

48 ods. 2 Ústavy SR, je pritom kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou
ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,
najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody
by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v
prípade,akbytietobolikonštatovanépredsedomsúdualeboÚstavnýmsúdomSR.Odporcanepovažuje

za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,-eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.255,76 eur, s
poukazom na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené

činnosti je nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.
Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické

a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti
sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,-eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov,
je nesprávna úvaha. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a dôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Taktiež odporca poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje jeho konanie odporca za rozporné s dobrými mravmi,

pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Odporca zároveň poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a prípadnou škodou. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné
pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje odporca návrh za právne

neopodstatnený a navrhol, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) súd pokračuje v konaní, aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne

pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Podľa § 119 ods. 2 prvá veta O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Dňa 18.9.2014 právny zástupca navrhovateľa doručil na súd elektronické podanie - ospravedlnenie z
neúčasti na pojednávaní nariadenom na 18.9.2014 o 8.00 hod. a požiadal o odročenie pojednávania
na iný vhodný termín z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania na Okresnom súde
Zvolen, v senáte 12C a 9C od 8.00 hod. do 13.30 hod. Uviedol, že trvá na účasti splnomocneného

advokáta na pojednávaní a vylučuje substitúciu. Požiadal súd, aby sa nekonalo pojednávanie v ich
neprítomnosti. Zástupkyňa odporcu mala vykázané doručenie predvolania na pojednávanie riadne a
včas, ospravedlnila svoju neúčasť, pričom nežiadala súd o odročenie pojednávania.

Súd na základe podaného návrhu navrhovateľa vykonal pojednávanie, avšak v zmysle ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a zástupkyne

odporcu. Súd poukázal na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie
pojednávania bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel
a je potrebné, aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode
dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo súdu doručené
včas a k žiadosti o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že vo veciach Okresného súdu

Zvolen bolo vytýčené skôr pojednávanie. Zároveň súd poukázal na splnomocnenie zo dňa 20.9.2012
udelenénavrhovateľomprávnemuzástupcovinavrhovateľanazastupovanievpredmetnejveci,vktorom
navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu.

Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania

neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 203/2012 zo dňa
14.5.2013. Najvyšší súd SR v uvedenom uznesení poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101

ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď
vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd SR už vo viacerých

rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať
len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosť
dôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 14. decembra 2006 sp. zn. 3Cdo
294/2006, z 24. novembra 2008 sp. zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp. zn. 5Cdo 53/2007 a z 19.

mája 2010 sp. zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o
odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod
iba v rovine nepodložených tvrdení.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise, s exekučným spisom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.5Er/737/2010, EX 4698/10 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa11.5.2010boldozápisniceusúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhospísanýnávrhnavykonanie
exekúcie na návrh oprávneného - spoločnosti Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnej F. B., bytom N., I. XXX/XX pre vymoženie sumy XXX,XX eur s

príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.1.2010
sp.zn. SR/22697/09. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil exekučnému súdu dňa 15.7.2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn.EX/4698/10.Exeukučný súd dňa 14.3.2011
vyzval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008. Oprávnený exekučnému súdu
dňa 25.3.2011 doručil zmluvu o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Exekučný

súd uznesením č.k.5Er/737/2010-14 zo dňa 14.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciezamietol.Vočitomutouzneseniuoprávnenýodvolanienepodal.Uvedenéuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 17.3.2012.Podľa § 4 ods. 1 písm. a ) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 1.7.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.*) Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonalexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 S. W. W. H. proti Centro
Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú
smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt proti
S. M. Q. bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať
v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia je
úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia

smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátneho súdu udeľujú právo Spoločenstva preto nie
je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa
taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej
príslušnosti.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti
H. L. I. bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu

uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva
povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Vprejednávanejvecisinavrhovateľuplatnilnáhradumajetkovejškodyvovýške 125,-euranemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 1.255,76 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.3.2012.
K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s

omeškaním viac ako 681 dní. Navrhovateľ sa podaním adresovaným priamo odporcovi domáhal
uspokojenia nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú ujmu. Odporca ním uplatňovaný nárok
na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy neuspokojil, a preto sa navrhovateľ obrátil so svojim
návrhom na súd.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 11.5.2010 bol do zápisnice u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 539,28 eur s
príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.1.2010
sp.zn. SR/22697/09. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil exekučnému súdu dňa 15.7.2010
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn.EX/4698/10.Exeukučný súd dňa 14.3.2011

vyzval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere zo dňa 21.10.2008. Oprávnený exekučnému súdu
dňa 25.3.2011 doručil zmluvu o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Exekučný
súd uznesením č.k.5Er/737/2010-14 zo dňa 14.11.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciezamietol.Vočitomutouzneseniuoprávnenýodvolanienepodal.Uvedenéuznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 17.3.2012. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia

exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul.*) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Súd dospel k záveru, že v uvedenej exekučnej veci bol
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, preto aj s poukazom na rozsudok Súdneho
dvora EÚ (Asturcom C-40/08) exekučný súd v rámci exekučného konania bol oprávnený a povinnýpreskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 zákona č.244/2002Z.z.
o rozhodcovskom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci

o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými
stranami platne uzavretá. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v
tvrdení, že v predmetnej exekučnej veci došlo k omeškaniu v trvaní viac ako 681 dní. Vykonaným
dokazovaním boli tvrdenia navrhovateľa preukázané ako nepravdivé.

Zároveň súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre
zodpovednosťštátuuvedenúvustanovení§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,pretonávrhnavrhovateľaje

v plnom rozsahu nedôvodný. Súd má za to, že ani v prípade, ak by bola daná zákonná lehota na vydanie
poverenia pre súdneho exekútora, by návrh navrhovateľa nebol dôvodný, pretože navrhovateľ namieta
nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové Zámky v podobe prieťahov v konaní. Je potrebné
uviesť,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovaťprieťahyvkonanísúdu,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Otázkou, či v konkrétom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2
ÚstavySR,jekompetentnýpreskúmaťÚstavnýsúdSR,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou
preskúmavždysohľadomnakonkrétneokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadunajmäpodľatýchtotroch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (IUS 41/02). Nárok na náhradu
škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 zákona č.514/2003Z.z. a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

podľa § 17 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa navrhovateľa príslušný exekučný súd svojím postupom
porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, respektíve bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd SR, prípadne
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č.514/2003Z.z. účinného od 1.1.2013, t.j. v

aktuálnom znení, len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Návrh bol podaný
v roku 2012, súd však má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výkladové pravidlo
pri aplikácii pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č.514/2003Z.z., a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,
resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Z uvedených zákonných ustanovení je
zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom,

ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní
o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je splnená
v prípade rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vykonaním
exekúcie. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní.

Ohľadom vzniku a výšku majetkovej a nemajetkovej škody súd dospel tiež k záveru, že navrhovateľ
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s predmetným exekučným konaním, a rovnako tak vznik a výšku nemajetkovej ujmy. Taktiež nie je
možné v konaní konštatovať, že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a

existenciou škody. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č.514/2003Z.z. sa uhrádza skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru
súdu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za
hypotetické. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že navrhovateľovi nie je

možné nahradiť škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože nepreukázal vznik a ani výšku
škody. Navrhovateľ zároveň zjavne opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako anito, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti nie je

možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a
to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa
vytvorené v spojení s touto podnikateľskou činnosťou.

Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa

s dobrými mravmi, ani nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie §
17 ods. 3 zákona č.514/2003Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že vydal rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003Z.z., súd návrh
ako právne neopodstatnený zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnil.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Nitre, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.(§ 251 ods. 1 O.s.p.).