Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115213363
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115213363.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: A. podnik D., a.s., so sídlom v D., ul. V. 1, IČO:
XX XXX XXX, zastúpený S.. C. J., advokátom so sídlom v D., R.. M. D. X - P proti odporcovi K.
H., trvale bytom K., t. č na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou K.. C. N., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra 2015, č. k. 22C/84/2015-27 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 70,70 eur. Vo výroku II. uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 28,50 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 12 eur a zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur. V odôvodnení uviedol, že doručeným návrhom sa
navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumu 70,70 eur a náhrady trov konania. Tento návrh
odôvodniltým,že navrhovateľvykonávavBratislavemestskúhromadnúdopravu.Odporcacestovaldňa
24.01.2015nalinkemestskejhromadnejdopravyč.5vBratislaveanepreukázalsanavýzvukontrolného

orgánu, revízora, zamestnanca navrhovateľa, platným cestovným lístkom, ani iným platným cestovným
dokladom. Preto navrhovateľovi v zmysle článku 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy vznikol nárok na zaplatenie úhrady v sume
70 eur a 0,70 eura za cestovné. Odporca bol na úhradu dlžnej sumy vyzvaný dňa 03.03.2015, avšak
bezvýsledne. Súd vec právne posúdil tak, že medzi navrhovateľom a odporcom, tým, že odporca
nastúpil do dopravného prostriedku mestskej hromadnej dopravy a cestoval v ňom, bola konkludentným

spôsobom, t.j. nevýslovne, uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 8 ods.2,
6 zákona o doprave zaplatiť bežné cestovné v sume 0,70 eura a postih vo výške najviac sto násobku
cestovného, teda najviac v sume 70 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si uplatnil 70 eur tohto postihu,
súd rozhodol o tejto časti žalovanej sumy v navrhovateľom uplatnenej výške. Vzhľadom k tomu, že
odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol

o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eur. O trovách konania súd rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovenia § 150 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne
vynaložených trov konania, tak aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ v konaní
zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eur. Takisto mu v konaní vznikli trovy právneho
zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci

zo dňa 07.04.2015 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania
zo dňa 11.06.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška",
odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj

režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový
základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej
hodnoty, a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhradu výdavkov podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %.
Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 59,98 eur. Súd na rozhodovanie o trovách

konania aplikoval aj ustanovenie § 150 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že v
konaní ide o drobný spor znížil priznanú náhradu trov konania na sumu zodpovedajúcu zaplatenému
súdnemu poplatku a účelným trovám právneho zastúpenia, ktoré zodpovedajú ich 20 percentám, teda
vo výške 12 eur. Celková náhrada trov konania navrhovateľa tak predstavuje sumu 28,50 eur, ktorá sa
rovná približnej polovici uplatnenej pohľadávky. Ak by súd neznížil náhradu trov konania navrhovateľa,
tieto trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu. Súd pri tomto rozhodnutí vzal do

úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, a to že navrhovateľ si hromadne uplatňuje
svoje právo, ktorého sa v tomto konaní domáha prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého návrhy
na začatie konania sú takmer identické. Navrhovateľ je opakovane navrhovateľom v skutkovo veľmi
podobných konaniach. Ide o pomerne vysoký počet týchto konaní vedených na Okresnom súde Trenčín.
V čase rozhodnutia súdu predstavoval tento počet približne 150 neskončených konaní. Návrh na začatie

konania je v týchto konaniach obdobný. Líšia sa len v osobe odporcu a okolnostiach porušenia právnej
povinnostiodporcu.Zveľkejčastijeodôvodnenienávrhunavyšeúplnetotožné.Pretosúdnepovažujeza
spravodlivé, aby bola navrhovateľovi priznaná plná odmena za úkony právnych služieb v tomto konaní
v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd v záujme dodržania
zásady uvedenej v § 2 Základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorej vyjadrením je aj

§ 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, znížil trovy konania navrhovateľa, na nahradenie ktorých
odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je
odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Protitomutorozsudku,atojehovýrokovejčastionáhradetrovkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolanie

navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci
samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých

prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných
prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma
trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení
rozsudkunedostatočneodôvodnilzníženietrovkonaniaatolentým,žetrovykonaniasúvočipohľadávke

neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom

odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúťpodľa§142ods.1O.s.p.,ktorývyjadrujezásaduzodpovednostiovýsledokkonania,apriznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,

že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 88,70 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,03 eur.

Opatrovník odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade
trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľa
uvádza nasledovné:
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných

prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom
konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 70,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p.. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,

a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
106,46 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 89,96 eur. V pomere k predmetu konania 70,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 1,5-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho

zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu

konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených

celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera

zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako
neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastivovýrokuonáhrade
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .