Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/25/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912213690
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912213690.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov rozhodol sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľa: C. N., T..
XX.XX.XXXX, S. R. XXX/XX, G. , zast.: JUDr. Emília Širotníková, advokátka, so sídlom Hviezdoslavova
1018, 075 01 Trebišov, proti odporcovi: Q-PACK s.r.o., so sídlom M. R.Štefánika 161, 075 01 Trebišov,
zast. : JUDr. Peter Sklenár, advokát, so sídlom Rázusova č. 21, 040 01 Košice, o zaplatenie 502,35
Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 502,35 Eur, 8% ročný úrok z omeškania od 24.8.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 368,80 Eur, priamo na účet právneho
zástupcu navrhovateľky č. SK66 0200 0000 0030 8358 3654, VÚB, a.s. , do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 09.08.2012, ktorý bol doručený súdu dňa 22.08.2012, sa
domáhala proti odporcovi zaplatenia žalovanej sumy spolu s príslušenstvom s tým odôvodnením, že
odporca jej neumožnil čerpať ani jeden deň dovolenky počas trvania pracovného pomeru.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal návrh, ako nedôvodný, zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi:
pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, potvrdením o zamestnaní, dokladovaním
pomerov účastníka konania, listom zo dňa 29.10.2012 Správy katastra Trebišov, potvrdením Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 31.10.2012, správou Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny Trebišov zo dňa 07.11.2012, správou OR PZ Trebišov, správou Sociálnej poisťovne zo dňa
28.11.2012, správou Mesta Sečovce zo dňa 19.11.2012, správou OR PZ v Trebišove odbor poriadkovej
polície OO PZ Sečovce zo dňa 05.02.2015 a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že počas doby trvania pracovného pomeru u odporcu, čo
predstavuje obdobie 2 rokov a 208 dní zo strany odporcu nebolo umožnené navrhovateľke čerpať ani
jeden deň dovolenky, pričom za toto obdobie jej vznikol nárok na 51 dní dovolenky. Ani po skončení
pracovného pomeru zo strany odporcu jej nebola dovolenka, na ktorú jej vznikol nárok preplatená.
Navrhovateľka tvrdí, že odporca napriek opakovaným výzvam osobným či telefonickým jej neuhradil
žiadnu časť uplatneného nároku. Pri uplatnený nároku vychádzala z dohodnutej mesačnej mzdy, ktorá
predstavuje 295,50 Eur, teda finančný nárok na jeden deň dovolenke je 9,85 Eur. Za 51 dní dovolenky
celková výška nároku predstavuje čiastku 502,35 Eur v hrubej mzde. Navrhovateľka tvrdí, že odporca

nereagoval ani na písomnú výzvu, ktorú mu zaslala v mesiaci jún 2012, ktorým lisom ho žiadala o
úhradu predmetnej sumy.

Okresný súdu Trebišov na základe návrhu navrhovateľky vydal dňa 19.11.2012 platobný rozkaz č.k.
10Ro/358/2012-34. Proti tomuto platobnému rozkazu odporca podal odpor dňa 03.12.2012 , doručený
súdu dňa 14.12.2012. Svoj odpor odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu
nedôvodný. Tvrdenie navrhovateľky je zavádzajúce, pretože sama navrhovateľka neprejavila záujem
o čerpanie dovolenky. Nevyčerpaná dovolenka jej bola riadne preplatená. Na svoje tvrdenia odporca
nepredložil žiaden dôkaz.

Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 24.09.2013 vyplynulo, že na základe pracovnej
zmluvy, uzatvorenej dňa 07.07.2009, pracovala pre odporcu ako čašníčka v hotely Korso v Sečovciach.
Pracovný pomer bol ukončený Dohodou ku dňu 31.01.2012. Počas trvania pracovného pomeru nebolo
navrhovateľke zo strany odporcu umožnené čerpať ani jeden deň dovolenky, pričom za toto obdobie jej
vznikol nárok na 51 dní dovolenky. Ani po skončení pracovného pomeru zo strany odporcu, jej nebola
dovolenka preplatená. Navrhovateľka viac krát vyzývala odporcu osobne, telefonicky na zaplatenie
žalovanej sumy, avšak bezvýsledne. Odporca nereagoval ani na písomnú výzvu, ktorú mu zaslala
navrhovateľka v júni 2012. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že aj pokiaľ ide o diár za rok 2011
predložený odporcom k nahliadnutiu, je pravdou, že je tam napísané „Peťa 12+5 dní dovolenka“ lenže
ona tú dovolenku nemala preplatenú a dovolenku nečerpala. Potvrdila, že v diári sú zaznačené smeny,
ako si tieto smeny menili s kolegyňou. Navrhovateľka jednoznačne prehlásila, že výplatné pásky od
zamestnávateľa nikdy nevidela.

Z výpovede M. Č.( štatutár odporcu č.l. 75,76) vyplynulo, že nárok navrhovateľky je nedôvodný. Nikdy
nebránil žiadnemu zo zamestnancov , aby si vyčerpali dovolenky a konkrétne ani navrhovateľke v
tom nebránil. Práve kvôli tomu, aby si mohli zamestnanci čerpať dovolenky, bola zamestnaná ďalšia
zamestnankyňa, s ktorou si striedali smeny. Jednoznačne prehlásil, že dovolenku navrhovateľke
preplatil.

Z výpovede svedkyne F. Y.( č.l. 76-77)vyplynulo, že bola zamestnankyňou odporcu. Pracovala ako
čašníčka spolu s navrhovateľkou, s ktorou si menili smeny, resp. sa striedali. Od navrhovateľky
mala vedomosti o tom, že zamestnávateľ - odporca jej neumožnil čerpať dovolenku. Pokiaľ
ide o svedkyňu, ona si vôbec nečerpala dovolenku avšak na výplatnej páske mala uvedenú aj
dovolenku. Výplatnú pásku nepodpisovala. Potvrdila, že podpisy na výplatných páskach za obdobie
6/2011, 5/2011,10/2011,11/2011,12/2011, 8/2011, 9/2011. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k otázke či
zamestnávateľ - odporca preplatil navrhovateľke nevyčerpanú dovolenku za 51 dní. Poznamenala, že
u odporcu pracovala 3 roky. Za toto obdobie nevyčerpala ani jeden deň dovolenky.

Z výpovede svedkyne I. C.( č.l. 80) vyplynulo, že pracuje u odporcu ako kuchárka. K veci uviedla,
že dovolenky zamestnanci mohli čerpať vtedy, kedy chceli a nevyčerpané dovolenky mali preplatené.
K predmetnej veci uviedla, že výplatné pásky C. N.- navrhovateľky nevidela. Nemá vedomosti o tom
či navrhovateľka mala preplatenú nevyčerpanú dovolenku. Ona ako zamestnanec sa podpisovala pod
potvrdenie, že prevzala výplatnú pásku. Podpisovať sa mali aj ostatní zamestnanci.

Z výpovede svedkyne R. H. ( č.l. 99) vyplynulo, že konkrétne sa nevie vyjadriť k tomu, ako prebiehalo
čerpanie dovolenky u navrhovateľky a či jej bola preplatená nevyčerpaná dovolenka. Ona osobne
keď požiadala o dovolenku, mala ju schválenú a v prípade ak mala nevyčerpanú dovolenku, túto mala
preplatenú. Svedkyňa uviedla, že na výplatnej listine bola podpísaná navrhovateľka avšak prítomná
pri podpisovaní nebola. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či to bol podpis navrhovateľky, pretože ona to
nesledovala. Podpis navrhovateľky nepozná.

Z výpovede svedkyne V.. I. Č. ( č.l. 126) vyplynulo, že konateľ odporcu je jej synovec. Svedkyňa
vykonáva pre odporcu účtovnícke práce, taktiež aj mzdovú agendu. Všetky podklady odovzdala
štatutárovi odporcu M. Č.. Od zaťa D. H. sa dozvedela, že doklady boli odcudzené od odporcu. Bližšie
sa k veci vyjadriť nevedela.

Z výpovede svedka D. H. ( č.l. 127) vyplynulo, že odporca M. Č. je bratrancom jeho manželky a zároveň
je aj jeho kmotrom, pretože je krstným otcom ich syna. M. Č. dňa 12.12.2013 sa zastavil u neho medzi
17.00 -18.00 hod. M. Č. bol u jeho svokry, ktorá mu robí účtovníctvo. Asi po hodine odišiel. Po minúte sa
vrátil naspäť s tým, že má vykradnuté auto. Od M. Č. má informáciu, že z auta zmizli nejaké dokumenty.
Potom sa zavolala polícia. Svedok účtovné doklady, resp. doklady, ktoré mali byť odcudzené z vozidla,
nevidel. V aute nebol. Informácie, o ktorých vypovedal pred súdom, sa dozvedel z podania M. Č..

Na pojednávaní dňa 28.03.2014 právna zástupkyňa navrhovateľky trvala na tom, aby odporca predložil
súdu originály účtovných dokladov- listinných dôkazov ktoré boli na pojednávaní dňa 22.11.2013
doručené súdu v kópiách. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa dožadovala originálov predmetných listín
z dôvodu doplnenia dokazovania znaleckým dokazovaním z oboru grafológie.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 28.03.2014 predložil súdu potvrdenie OO PZ v
Sečovciach, kde OO PZ Sečovce potvrdzuje, že M. Č.J. urobil ústne oznámenie týkajúce sa odcudzenia
firemnej pečiatky, USB kľúča, panela z rádia značky Pionere, živnostenského listu, výplatných pások od
roku 2007 až po pojednávanie, protokolov o prevzatí výplatných pások. Právna zástupca poukázal na to,
že navrhovateľka na pojednávaní dňa 24.09.2013 nepoprela prevzatie sumy 441,88 Eur v mesiaci január
2012. Táto skutočnosť svedčí o tom, že jej bola preplatená dovolenka. Poukázal na to, že z výpovede
svedkyne zo dňa 22.11.2013 vyplynulo, že zamestnanci odporcu mohli čerpať dovolenky. Nebolo im
bránené čerpanie dovolenky a v prípade, že tieto dovolenky neboli čerpané, potom boli preplácané.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovanie, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 116 ods. 1/ Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 2/ Zákonníka práce, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej
výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho
roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 116 ods. 3/ Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Právny zástupca odporcu predložil súdu potvrdenie OO PZ Sečovce zo dňa 12.12.2013, ktorým
preukazoval svoje tvrdenie, že z jeho motorového vozidla boli odcudzené, okrem iných vecí, všetky
výplatné pásky zamestnancov od roku 2007, celá účtovná evidencia. V tejto súvislosti súd poukazuje
na to, že návrh na súd bol podaný 22.08.2012 a potvrdenie OO PZ Sečovce predkladá odporca súdu
až potom čo doložil do súdneho spisu kópie listín a bola mu uložená súdom povinnosť doručiť originály
listín do súdneho spisu na porovnanie podpisov a na doplnenie dokazovania znaleckým dokazovaním
z oboru grafológie. Súd má za to, že toto tvrdenie odporcu je pochybné, k odcudzeniu došlo potom,
čo bol podaný návrh na súd. Odporca tieto listinné dôkazy mal možnosť predložiť súdu už s podaným
odporcom proti platobnému rozkazu, avšak k odporu nepredložil žiaden dôkaz. Odporca nepreukázal,
že došlo k vyplateniu mzdy navrhovateľke. Výpoveď svedkyne Magdalény Plitkovej a svedkyne Heleny
Borošovej, ktoré vo svojich výpovediach uviedli, že bolo možné zamestnancom čerpať dovolenku a že
nevyčerpaná dovolenka bola zamestnancom preplatená, ešte nedokazuje a nepotvrdzuje skutočnosť,
že navrhovateľke bola odporcom vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku.
Právny zástupca odporcu ( č.l. 71) prehlásil, že všetky písomnosti , ktoré boli dané k nahliadnutiu
navrhovateľke na pojednávaní dňa 24.09.2013 doloží súdu dodatočne.

Na pojednávaní dňa 22.11.2013 ( č.l. 73) právny zástupca odporcu uviedol, že predložia listinné dôkazy
preukazujúce čerpanie dovolenky, listiny o preplatení mzdy a časti vyplatenia dovolenky v kópiách s
poukazom na zásady Zákonníka práce.

V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Povinnosť tvrdenia vyplýva z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť vyplýva z ust. § 120
ods. 1 O.s.p. a spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu
konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých
prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tvrdí.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach a dospel k záveru, že odporca neuniesol v konaní
dôkazné bremeno.

Odporca bol v konaní nečinný. Na svoje tvrdenia nepredložil hodnoverný dôkaz, t.j. originály účtovných
dokladov preukazujúce vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku navrhovateľke.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že odporca neuniesol v konaní dôkazné bremeno.

Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami na základe zisteného skutkového stavu veci,
súd návrhu navrhovateľky vyhovel. Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 07.07.2009 ako čašníčka. Za obdobie 2 rokov a 208 dní jej nebolo umožnené si čerpať ani jeden
deň dovolenky. Za toto obdobie jej vznikol nárok na 51 dní dovolenky. Pri výpočte nároku sa vychádza
z dohodnutej mesačnej mzdy podľa pracovnej zmluvy. Mzda predstavuje 295,50 Eur, finančný nárok
na jeden deň dovolenky je 9,85 Eur. Celková výška za 51 dní dovolenky predstavuje čiastku 502,35
Eur v hrubej mzde.

Odporca sa dostal do omeškania s peňažným plnením, preto súd priznal navrhovateľke aj úrok z
omeškania zo žalovanej sumy, vo výške 8% ročne odo dňa podania návrhu na súd
( 22.08.2012), podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák.

Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal .

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnej navrhovateľke súd priznal náhradu
trov konania v sume 368,80 Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia (8 úkonov právnej pomoci
po 34,86 Eur, 1 úkon právnej pomoci po 17,43 Eur + 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, + 2x režijný paušál
po 8,04 Eur, + 3x režijný paušál po 8,39 Eur) vypočítané podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Trovy konania je odporca povinný poukázať priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa, podľa
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., ktorý je advokát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.