Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Berešová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916200549
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916200549.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave. Dr. Vl. Clementisa 10 proti odporcovi:
Š. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q. A., X. XXXX/XXX o zaplatenie sumy 395,71 Eur s príslušenstvom
rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 156,71,-€ s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 32,- € od 11.07.2014 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 15,-€ od júna 2016 vždy do
konca mesiaca až do zaplatenia pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho sumu 395,71 Eur, úroky z
omeškania z tejto sumy a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca riadne a včas neuhradil cenu
poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 156,71 € hoci sa k tomu v Zmluve o poskytovaní
verejných služieb a jej dodatku zaviazal. Tým mu spôsobil škodu vyčíslenú na 239,- €.
Odporca ponechal vec na rozhodnutie súdu. Požiadal o splátky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktorými sú Zmluva o poskytovaní

verejných služieb č. A7486569 zo dňa 20.01.2014, Dodatok k zmluve zo dňa 20.01.2014, Všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinné od 01.01.2014, pokus o pokonávku zo dňa
26.06.2014, faktúra č. 5240776460 a zistil tento skutkový stav veci :

Dňa 20.01.2014 uzavreli účastníci konania Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A 7486569, v

zmysle ktorej navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ku ktorej bolo priradené telefónne číslo XXXX
XXX XXX a zaviazal sa poskytovať pre neho dojednané telekomunikačné služby. Povinnosťou odporcu
bolo riadne a včas zaplatiť za poskytnuté služby.
Dňa 20.01.2014 uzavreli účastníci Dodatok k zmluve o pripojení, v zmysle ktorého navrhovateľ odpredal
odporcovi za kúpnu cenu 1,00 € mobilný telefón HTC Desiere 500 black
V Dodatku v bodoch 2.5 sa účastníci dohodli, že odporca uhradí navrhovateľovi zmluvnú pokutu 239 € ak

odporca poruší povinnosti uvedené v článku 2.3 Dodatku, následkom čoho navrhovateľ ukončí zmluvný
vzťah ešte pred uplynutím doby viazanosti v uvedenej zmluve.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len VP ).
V bode 2.5 Dodatku k zmluve účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón/(MT) je

mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskejceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM
karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy

zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
Odporca riadne a včas neuhradil navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v období
od februára 2014 do marca 2014 vo výške 164,68 Eur vyúčtovanú faktúrou číslo XXXXXXXXXX .
Navrhovateľ zaslal odporcovi list zo dňa 26.06.2014 s označením pokus o pokonávku. Vyzval ho na

zaplatenie dlžného hovorného 164,68,-€ € a na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške
239,-€ za porušenie zmluvných povinností.
Navrhovateľ v žalobe ozrejmil, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón vo výške 239,- € (ďalej len „škoda“).
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Jedná sa o škodu, ktorú mu spôsobil odporca tým, že získal mobilný telefón za cenu

zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť
po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil,
avšak odporca si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne

a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil.
Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v
Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo navrhovateľovi škodu minimálne v rozsahu

zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods.12 písm.b) zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase

uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov.

Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa
na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka
možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu

ani do 45 dní po dni splatnosti.
Z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) vyplýva, že spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
V zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ust. § 53 ods. 2, ods. 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniťich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
Podľa Dodatku k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok navrhovateľa bola medzi účastníkmi
konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná podmienka).
Súd má za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v Prešove

a to vo veci vedenej pod sp. zn. 6Co/91/2011, kde v závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná
zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.
Navrhovateľ v návrhu ozrejmil, že sumu 239,-€ žiada ako náhradu škody, čo odôvodnil tým, že odporca
v Dodatku k zmluve v Čl. 2 bod 2.5 vyhlásil, že si je vedomý že mobilný telefón je mu predávaný za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou
a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v

Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v
rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Navrhovateľ už teda nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi
predajnou cenníkovou cenou sporného mobilného telefónu a akciovou cenou, ale požaduje náhradu
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou

cenou s modifikáciou podľa počtu mesiacov od uzavretia zmluvy po porušenie zmluvných povinností. V
prejednávanej veci navrhovateľ tento rozdiel stanovil na sumu 239,-€, bez bližšieho ozrejmenia.
Z uvedeného vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody v predmetnom Dodatku k zmluve o
pripojení vyplýva, že navrhovateľ sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať
v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti je:
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je splnený druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a

to samotný vznik škody. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 2.5 Dodatku) by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz
navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho
úkonu).

Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovanýprehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal

dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a
to príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože aj v prípade zavineného
nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku
navrhovateľa by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdŕžaním dojednanej

kúpnej ceny.
Na základe uvedených skutočností súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie ceny poskytnutých služieb
vo výške 156,71 €, lebo tento nárok navrhovateľa je nesporný a žalobu v časti nároku na zaplatenie
náhrady škody vo výške 239 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Navrhovateľovi okrem ceny poskytnutých služieb priznal súd aj úrok z omeškania s jej zaplatením od
nasledujúceho dňa po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle predsúdnej výzvy navrhovateľa

( pokus o pokonávku).
Nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vyplýva zo zmluvných dojednaní účastníkov ako aj z ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa tohto ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinného k 17.08.2012 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd môže vysloviť, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ uplatnil síce nárok na náhradu trov konania, avšak nemal v konaní plný úspech, mal úspech

iba čiastočný, preto súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania. Odporca mal v konaní tiež
len čiastočný úspech, preto ani on nemá právo na náhradu trov konania, ktoré trovy si ani neuplatnil.
Podľa ust. 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Odporca ozrejmil, že

je invalidný dôchodca s príjmom 250,-€. Žije s priateľkou v jej byte. Má viacero finančných záväzkov
z úverov. Súd odporcovi povolil splátky vo výške po 15,-€| mesačne, čo zodpovedá jeho možnostiam
ako aj výške dlhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona /§ 251 ods. 1/.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.