Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204570
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204570.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti o
maloleté deti P.: S., nar. XX.XX.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom pri matke, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: G.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S., K. I. XXX/XX, otec: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, o návrhu

matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 5P/30/2015-48 zo dňa 3. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 4P/46/2014-13 zo dňa 21.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.

8CoP/73/2014-50 zo dňa 27.02.2015 v časti o bežnom výživnom tak, že otcovi uložil povinnosť platiť
zvýšené výživné na mal. S. v sume 95,- Eur mesačne od 21.05.2015 a na mal. M. v sume 55,- Eur
mesačne od 21.05.2015 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zameškané
výživné za obdobie od 21.05.2015 do 31.10.2015 na mal. S. v sume 240,95 Eur povolil otcovi splácať v
15,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom nasledujúcim po právoplatnosti
napadnutého rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia. Zameškané výživné za rovnaké obdobie na mal. M. v sume 133,91 Eur povolil
otcovi splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom nasledujúcim
po právoplatnosti napadnutého rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za
následok zročnosť celého plnenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že naposledy bolo rozhodnuté o
vyživovacej povinnosti otca v čase, keď mal. S. navštevovala 9. ročník Základnej školy v Ľubeli a mal.
M. 3. ročník tej istej základnej školy. Matka bola v tom období zamestnaná ako kuchárka a jej priemerný

čistý mesačný zárobok dosahoval sumu 455,33 Eur, okrem toho poberala invalidný dôchodok vo výške
152,60 Eur mesačne. Jej mesačné výdavky tvorila splátka pôžičky vo výške 197,96 Eur, ktorú použila na
rekonštrukciu rodinného domu v Y.. Výdavky na sociálny byt, ktorý jej bol pridelený a v ktorom žila spolu
s deťmi, predstavovali sumu 200,- Eur, na elektrinu platila 105,- Eur. Okrem toho uhrádzala elektriku aj v
rodinnom dome v Y. vo výške 82,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania maloleté deti nemali
zhoršený zdravotný stav, ani mimoškolskú činnosť, s ktorou by mala matka spojené zvýšené výdavky.

Otec v čase posledného rozhodovania žil sám v chatke v E., ktorá mu pripadla v rámci majetkovo-
právneho vysporiadania s bývalou manželkou. Túto chatku si prerobil. Celkové ročné náklady na chod
jeho domácnosti boli 143,71 Eur, z toho voda 10,80 Eur a elektrina 132,92 Eur. V čase poslednéhorozhodovania o výživnom bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky v priemernej výške 272,67
Eur. Predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou z organizačných dôvodov. Vyživovaciu povinnosť
si plnil pravidelne a tiež sa aj stretával s maloletými. Okrem výdavkov na domácnosť splácal mesačne

aj pôžičku v sume 51,- Eur.

V čase aktuálneho rozhodovania mal okresný súd preukázané, že matka naďalej pracuje ako kuchárka
u toho istého zamestnávateľa a jej čistý mesačný príjem vrátane daňových bonusov dosahuje výšku
495,15 Eur. Okrem toho ďalej poberá invalidný dôchodok vo výške 155,30 Eur mesačne a našla si

brigádu v Kauflande za dohodnutú odmenu približne 100,- Eur. U otca zistil, že tento je v pracovnom
pomere na dobu určitú od apríla 2015 ako vrátnik - informátor v spoločnosti v Banskej Bystrici. Jeho
priemerný čistý príjem v období od apríla 2015 do augusta 2015 dosahoval výšku 492,03 Eur. Zvýšili
sa mu náklady na bývanie v mieste zamestnania v Banskej Bystrici, kde obýva 1-izbový nájomný byt,
výška nájomného vrátane energií predstavuje sumu 250,- Eur mesačne. Ďalej zistil, že obaja rodičia
splácajú úvery.

Vychádzajúc z ust. § 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine okresný súd posudzoval zmenu pomerov
ako u rodičov, tak aj u maloletých detí, ku ktorej došlo od času posledného rozhodovania o vyživovacej
povinnosti otca. Konštatoval, že zmena pomerov nastala ako u detí, tak aj u rodičov, a to najmä u
otca. Mal. S. nastúpila do 1. ročníka strednej odbornej školy a mal. M. začala navštevovať 4. ročník

základnej školy. S vyšším vekom maloletým vzrástli výdavky spojené najmä s plnením si školských
povinností. Ďalej konštatoval, že otec získal zamestnanie a v súvislosti s ním aj pravidelný príjem, čo
je podstatná zmena oproti skoršiemu rozhodnutiu, kedy bol dlhodobo práceneschopný a jeho príjem
tvorili len nemocenské dávky. Mierne vzrástol aj príjem matky, ktorá si okrem hlavného pracovného
pomeru našla aj brigádu. U matky zohľadnil výdavky iba na jednu domácnosť, lebo nepovažoval za

účelné, aby bývala striedavo v priebehu týždňa na dvoch miestach a vynakladala výdavky spojené s
prevádzkou a údržbou dvoch domácností. U otca nezohľadnil výdavky na bývanie v mieste výkonu
zamestnania v celom rozsahu. Zo zistení o cenách ubytovania prostredníctvom internetu konštatoval,
že sú možnosti zabezpečenia aj lacnejšieho bývania než v nájomnom byte, v ktorom aktuálne býva
otec. Na základe týchto zistení potom rozhodol o vyživovacej povinnosti tak, ako to uviedol vo výroku

napadnutého rozsudku. Nedoplatok na výživnom vyčíslil ako rozdiel medzi výživným, ktoré bol otec
povinný platiť podľa pôvodného rozhodnutia a sumou zvýšeného výživného, o ktorej bolo rozhodnuté v
rozsudku. Podľa § 160 O.s.p. povolil nedoplatok na výživnom otcovi uhradiť mesačnými splátkami.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že ich náhradu

účastníkom konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne tento rozsudok zmenil
tak, že mu bude uložená povinnosť platiť výživné na mal. S. vo výške 70,- Eur mesačne a mal. M. vo

výške 40,- Eur mesačne.
Uviedol, že doteraz si vždy podľa možností plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom a stretával
sa s nimi tak, ako to bolo možné. Keďže jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu
organizačných zmien na strane zamestnávateľa, nezavinil jeho ukončenie. Toho času je zamestnaný
v Banskej Bystrici, avšak jeho pracovný pomer má trvať len do 31.03.2016. Z čistého príjmu vo výške

492,03 Eur mesačne uhrádza náklady na bývanie (250,- Eur), smeti (7,83 Eur ročne), dodávku vody
(15,30 Eur ročne), elektrickú energiu (33,- Eur štvrťročne), poistku za auto (82,17 Eur), úver 51,87 Eur a
výživné 80,- Eur. Po odpočítaní nákladov na bývanie, cestovné, zvýšené ako aj zameškané výživné mu
z jeho príjmu ostane suma 26,73 Eur, z ktorej nie je schopný uhrádzať svoje základné životné náklady.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Konštatovala, že otec detí nemá
dostatočnú predstavu o tom, koľko finančných prostriedkov je potrebných pre 16-ročnú dospievajúcu
staršiu dcéru, rovnako aj pre mladšiu, ktorá na jeseň nastúpi do vyššieho ročníka základnej školy.
Nepovažovala za správne, že otec si prenajal byt v hodnote 250,- Eur mesačne a poukázala na
skutočnosti, pre ktoré na uvedenú sumu neprihliadal okresný súd a s týmito sa stotožnila. Otcovi navrhla

aby si tiež našiel brigádu, otec s týmto návrhom nesúhlasil s odôvodnením či chce, aby dostal infarkt.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 219 ods.

1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné

skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil.
Okresný súd sa dostatočne dôsledne zaoberal zisťovaním zmeny pomerov, ktorá nastala ako u
povinných rodičov, tak aj u oprávnených mal. detí od času posledného rozhodovania o vyživovacej

povinnosti otca. Správne konštatoval, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 21.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.02.2015. V čase uvedeného rozhodovania okresný súd znížil otcovi vyživovaciu
povinnosť, a to na mal. S. z pôvodných 70,- Eur mesačne na 50,- Eur mesačne a na mal. M. zo sumy
50,- Eur mesačne na sumu 30,- Eur mesačne. K takémuto zníženiu vyživovacej povinnosti pristúpil

lebo príjem otca sa v tomto čase podstatne znížil z dôvodu jeho práceneschopnosti.
Ak následne došlo k zmene pomerov na strane otca a k zvýšeniu jeho príjmu, lebo opätovne začal
pracovať, táto okolnosť odôvodňovala zmenu/zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Naviac, keď od
posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane mal. detí, ktoré nastúpili
do vyššieho ročníka školy, dokonca mal. S. začala navštevovať strednú školu. Všetky tieto skutočnosti

okresný súd vyhodnotil správne a následne dospel aj k správnemu právnemu záveru o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo zistení týkajúcich sa výdavkov otca, na ktoré tento v rámci
podaného odvolania poukázal. S jeho závermi týkajúcimi sa vyhodnotenia týchto výdavkov a ich vplyvu
na rozsah vyživovacej povinnosti otca sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach

poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Krajský súd preskúmal aj odvolaním priamo nenapadnutý, ale od napadnutého výroku závislý výrok o
trovách konania a po zistení jeho vecnej správnosti aj tento potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z obdobnej procesnej situácie
ako okresný súd. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p.), preto žiaden z účastníkov v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.