Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208215421
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2208215421.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35776005, proti povinnému: K. J., nar. X. P. XXXX, bytom Q. č. XXX, E., za
účasti súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, Borovianska č. 17, Zvolen, o vymoženie 16,59 eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 7. novembra
2012 č. k. 11Er/1220/2008-25, EX 7284/2008 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. exekúciu zastavil a II. povinného zaviazal k náhrade
trov exekučného konania vo výške 42,89 eur k rukám súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, do
3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia exekúcie právne odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 1 písm. f/, § 57 ods. 1 písm. b/ a ods. 4, § 58 ods. 1 E. p. (zákona č. 233/1995

Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku), § 51, § 88 ods. 1 ZoP (zákona
o priestupkoch, teda zákon SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 583 O.
z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka) a vecne
tým, že v danom prípade prekluzívna lehota na vymáhanie práva uplynula dňa 7. decembra 2010 a v
súčasnosti už nemožno výkon rozhodnutia na základe priloženého exekučného titulu realizovať, pretože
na uplynutie prekluzívnej lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti. Rozhodnutie v časti trov exekúcie

odôvodnil právne použitím ustanovení § 196 prvej vety, § 197 ods. 1, § 200 ods. 2 a § 203 E. p., § 1, §
2 ods. 1, § 3, § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25, § 27a exekútorskej tarify (vyhl. č. 288/1995 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení), keď súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie priznal v požadovanom
rozsahu (42,89 eur), pretože bolo vypracované v súlade s uvádzanými právnymi predpismi (pričom
dôvod uloženia náhradovej povinnosti povinnému nijako bližšie nešpecifikoval).

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho zrušiť (a zrejme i vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom by sa v exekúcii pokračovalo) a to v podstate s námietkou
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, nakoľko trojročná prekluzívna lehota
stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 na vymáhanie pohľadávky
by uplynula dňa 7.12.2010, v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty však novelizáciou zákona o
priestupkochvykonanejzákonomč.298/2008 Z.z.účinnýmod1.9.2008došlokvypusteniuustanovenia

o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia
§ 88 ods. 1. V novele zákona o priestupkoch neexistujú prechodné ustanovenia účinné pre prípady od
1.9.2008, ktoré by upravovali prípad, keď exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008 a trojročná
prekluzívnalehotanavymáhaniebyuplynulapo1.9.2008.Vrozhodnomobdobí,t.jkudňu7.12.2010už
nemožno aplikovať právnu normu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení platnom do
31.8.2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novelizácia

ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2008 je
príkladom nepriamej retroaktivity. V súvislosti so samotnou lehotou na výkon rozhodnutia poukázalana ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 zákona o správnom konaní č. 71/1967
Zb. Čo sa týka lehoty na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, táto je upravená v ustanovení § 71
ods. 3 zákona o správnom konaní tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov

po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade teda už nie je potrebné,
aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch
rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.

Povinný odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204
ods. 1 O. s. p.) oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 O. s. p., § 37 ods. 1 E. p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 6 E. p.), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej
je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.
s. p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11Er/1220/2008 je

vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 16,59 eur s príslušenstvom na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste z 22. novembra 2007
č. AA2737015. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej zastavil exekúciu.

Odvolacísúdopakovanevobdobnýchveciachkonštatoval,žeúpravuvzákoneopriestupkochanivčase
zakotvenia tam možnosti vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok len v lehote troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na zaplatenie nebolo možno vykladať v smere zániku takto vymáhaného práva
po uplynutí príslušnej lehoty, t. j. nemohlo ísť o lehotu prekluzívnu, ale premlčaciu. Je to tak nielen z
dôvodu, že okolnosti riadneho vedenia exekúcie, plynutia času a aj prostriedkov oprávnenej spôsobilých

napraviť stav prípadnej nečinnosti exekútora či exekučného súdu sú okolnosťami na vôli oprávneného
nezávislými, ale predovšetkým preto, že systematickým a logickým výkladom rozhodnej právnej úpravy
treba dospieť k tomu, že za zásadu práva treba považovať aj to, že k zániku práva jeho neuplatnením v
určenom čase môže dôjsť len v prípadoch uvedených v zákone (§ 583 O. z., teda Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), pričom v súlade s ustálenými

závermi právnej teórie i súdnej praxe tu musí ísť o uvedenie zániku práva výslovné (opak by totiž
odporoval záujmu na istote o právach a povinnostiach a v právnych vzťahoch všeobecne). Len na
takýto zánik práva potom i súd prihliada ex offo (má teda povinnosť tak urobiť i bez námietky dlžníka);
v ostatných prípadoch však márne uplynutie lehoty môže mať za následok nanajvýš premlčanie práva
a transformáciu príslušného práva do polohy naturálnej obligácie (čiže práva, ktoré síce možno splniť

dobrovoľne, pretože toto nezaniklo, nemožno ho však už úspešne vymôcť).

V prejednávanej veci však evidentne nešlo ani o taký prípad (a nemohlo tak dôjsť ani k premlčaniu
práva oprávnenej), pretože uloženie povinnému pokuty blokom č. AA2737015 na pokutu nezaplatenú na
mieste (vydaným Obvodným oddelením PZ Kolárovo) 22. novembra 2007 spojené s uplynutím

lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti do 7. decembra 2007 malo za následok len nutnosť podania
návrhu na vykonanie exekúcie najneskôr 7. decembra 2010 a táto podmienka bola v prejednávanej veci
zjavne splnená dôjdením návrhu exekútorovi ešte 29. októbra 2008 (tu por. č. l. 2 a 3 spisu), pričom
záveru o takejto včasnosti návrhu evidentne zodpovedalo i udelenie súdom prvého stupňa exekútorovi
poverenia na vykonanie exekúcie (ku ktorému došlo 13. novembra 2008, tu por. aj č. l. 4 spisu).

Okrem toho však súd prvého stupňa opomenul, že i pri snahe polemizovať s názorom o dostatočnosti
podania návrhu (na vykonanie exekúcie) v lehote ustanovenej zákonom na vykonanie rozhodnutia z
použiteľných záverov rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach možno vyvodiť nanajvýš nutnosť
nariadenia a nie aj uskutočnenia výkonu rozhodnutia (v zákonom ustanovenej lehote), že v exekučných

konaniach podľa E. p. je skoršiemu nariaďovaniu výkonu postavené na roveň vydanie (udelenie)
poverenia na vykonanie exekúcie a že pri dôjdení príslušnej žiadosti exekútora súdu v prejednávanej
veci ešte 13. novembra 2008 a zákonnej povinnosti súdu vydať poverenie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti (§ 44 ods. 2 E. p.) aj lehota slúžiaca tzv. exekučnému súdu na splnenie povinnosti udeliťpoverenie (samozrejme pri splnení všetkých zákonných podmienok pre taký postup) uplynula ešte pred
uplynutím trojročnej lehoty uvádzanej v odôvodnení napadnutého uznesenia súdom prvého stupňa.

Vychádzajúc z uvedeného tak názor súdu prvého stupňa o následkoch spojených s plynutím lehôt
nebol udržateľným. Ak došlo k odstráneniu lehoty zo zákona pred jej uplynutím bez toho, aby bolo v
zákone výslovne ustanovené aj to, že skôr ustanovené lehoty dobehnú podľa skorších predpisov, treba
to považovať za výraz nezáujmu zákonodarcu zachovať skôr predpokladané obmedzenie uplatnenia
určitého práva tým, že toto možno (úspešne) uplatniť len v určenej lehote (s ktorou nová právna úprava

už nepočíta). Za stavu, keď súd prvého stupňa žiaden iný dôvod nasvedčujúci potrebe rozhodnutia
práve ním zvoleným spôsobom (teda zastavením už prebiehajúcej exekúcie) neponúkol, odvolaciemu
súdu neostávalo iné, než s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa naložiť spôsobom uvedeným
vo výroku tohto jeho uznesenia (uznesenia odvolacieho súdu).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec neposúdil

právne správne.

Podľa § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný, prípadne opätovne vyhodnotiť existenciu podmienok pre pokračovanie
v exekúcii a podľa výsledku zvoliť ďalší postup.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.