Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/623/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219520
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713219520.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov
senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa Československá
obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Matala,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921,
proti odporkyni Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A., zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, o zaplatenie sumy 762,47 eur s
príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/75/14 - 186
zo dňa 04. 06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 680,01 eur spolu s úrokom vo výške 15,80 % ročne zo sumy 386, 27 eur od 09.11.2013 do
zaplatenia, spolu s úrokom s omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 565,96 eur od 09.11.2013 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Tretím
výrokom vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§
151 ods. 3 O. s. p.).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa vyplýva zo Zmluvy o úvere
č. 002521950R zo dňa 31.08.2007, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške
30 000,00 Sk (995,81 eur), pri úročení pevnou úrokovou sadzbou 15,80 % p. a. Splatnosť prvej
anuitnej splátky úveru (istina + úrok) účastníci dohodli na 20.09.2007 a poslednej splátky na 20.08.2012.
Úver bol čerpaný jednorázovo dňa 31.08.2007. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu preto
navrhovateľ v zmysle bodu 9.1. Všeobecných obchodných podmienok vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru k 20.10.2011. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo odporkyni doručené
dňa 27.10.2011 (pozn. KS súd zrejme nesprávne v odôvodnení uvádza rok 2014). Posúdením veci
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a prisúdil navrhovateľovi sumu 663,08 eur
pozostávajúcu z istiny úveru 386,27 eur (nesplatená istina pozostávajúca zo splátok úveru za obdobie
od 21.11.2010 do 20.09.2011 a istina po zosplatnení úveru, v tom je zohľadnená uhradená splátka
vo výške 55,33 eur) a z úroku 162,76 eur (za obdobie od 21.11.2010 do 20.09.2011 a po zosplatnení
úveru za obdobie od 21.09.2011 do 08.11.2013, v tom je zohľadnená zaplatená suma úroku 16,74
eur) a z úroku z omeškania za obdobie od 21.03.2011 do 08.11.2013 vo výške 114,04 eur (po
zohľadnení zaplatených 0,49 eur). Z titulu uplatnených poplatkov priznal navrhovateľovi sumu 16,93 eur
(po zohľadnení zaplatených 1,98 eur), nakoľko za odôvodnený považoval iba poplatok za správu úveru
vo výške 1,99 eur mesačne a za poistenie pre prípad smrti a invalidity vo výške 0,83 eur mesačne, a to
za obdobie apríl 2011 až september 2011 a za správu úveru aj za mesiac október 2011. V prevyšujúcej

časti poplatkov (za upomienky a výzvy spolu 80 eur a poplatkov poistného pre prípad PN vo výške 0,41
eur mesačne od apríla 2011 do septembra 2011) návrh navrhovateľa súd zamietol.

Právne vec súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o premlčaní.
Vychádzal zo záveru, že ide o spotrebiteľský úverový vzťah. Odporcom vznesenú námietku premlčania
posúdil ako nedôvodnú, pretože najstaršia (prvá) žalovaná splátka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ
v konaní domáhal, je za obdobie od 21.11.2010 do 20.11.2010 (trojročná premlčacia doba podľa §
103 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 21.11.2013), následne samostatne začali plynúť premlčacie
doby za ďalšie splátky až do vyhlásenia splatnosti úveru s tým, že po vyhlásení splatnosti úveru dňa
20.10.2011 začala plynúť premlčacia doba od 21.11.2011, a to pre nárok na zaplatenie istiny, úroku a
úroku z omeškania a na sumy splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Návrh na súd navrhovateľ
podal dňa 14.11.2013, potom jeho nárok nie je premlčaný, a to ani čiastočne.

Z nesplatenej istiny 386,27 eur súd priznal navrhovateľovi aj úrok (dohodnutý, bežný) vo výške 15,80 %
ročne od 09.11.2013 do zaplatenia, čiže odo dňa, od ktorého úroky v návrhu neboli vyčíslené, pretože
istina doposiaľ navrhovateľovi nebola uhradená. Súčasne priznal navrhovateľovi aj zákonný úrok z
omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 565,96 eur (nesplatená istina 386,27 eur + kapitalizované
úroky 162,76 eur + nezaplatené poplatky 16,93 eur) od 09.11.2013 do zaplatenia, teda odo dňa od
ktorého si navrhovateľ tento úrok v návrhu nevyčíslil, pričom odporca už bol v omeškaní, keďže jednotlivé
splátky úveru a mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už skôr. Vo zvyšku úroku z omeškania súd
návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie voči výroku I., ktorým súd návrhu navrhovateľa
čiastočne vyhovel. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, alebo aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že návrh zamietne a odporkyni
prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Dôvody zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu podľa jej názoru spočívajú v dôvodoch podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O. s. p.. Súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s . p.).

Trvá na tom, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Navrhovateľ v postavení veriteľa celú svoju
pohľadávku vyhlásil za splatnú, avšak v Oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 23.10.2011 neuviedol, na
základe nesplatenej ktorej zo splátok došlo k tomuto zosplatneniu. Z výpisu z úverového účtu
odporkyne predloženého súdu v poradí za prvú nezaplatenú splátku (0,00 eur) zo strany odporkyne
možno považovať splátku za obdobie od 21.03.2009 - 20.04.2009, ktorá bola splatná 20.04.2009, čiže
začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby treba počítať od 21.04.2009, t.j. prvý deň, kedy si mohol
navrhovateľ uplatniť svoje právo na plnenie zo splátky, ktorá nebola ako prvá v poradí uhradená v
celosti. Odhliadnuc od tohto, za prvú oneskorenú a neúplne splatenú splátku zo strany odporkyne možno
považovať už v poradí druhú splátku úveru za obdobie od 21.09.2007 - 20.10.2007, ktorá bola splatná
20.10.2007, t.j. 21.10.2007 si mohol navrhovateľ prvýkrát uplatniť právo zo splátky, ktorá bola prvou
splátkou v poradí, ktorú odporkyňa uhradila len čiastočne. Návrh navrhovateľ podal dňa 14.11.2013,
teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

Pred podpisom zmluvy o úvere v danom prípade nedošlo zo strany navrhovateľa k písomnému
oboznámeniu spotrebiteľa so zmluvnými podmienkami tak, ako to predpokladá zákon č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v ust § 3 ods. 5. Potom uzavretie zmluvy o úvere je neplatný právny úkon,
kedy by navrhovateľ voči odporkyni mohol uplatniť vydanie bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Vo
vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje za nejasné, neurčité a nesprávne tvrdenie odporkyne, že
navrhovateľ mal v Oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru uviesť, na základe ktorej splátky došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Aj keby navrhovateľ v Oznámení presne špecifikoval, na
základe ktorej splátky pristúpil k zosplatneniu celej pohľadávky, situácia pre odporkyňu ako dlžníka by
priaznivejšia nebola a následky by boli rovnaké. Potom takéto tvrdenie odporkyne nemožno posudzovať
ako zmluvnú podmienku spôsobujúcu pochybnosť spotrebiteľskej zmluvy. V ust. § 565 Občianskeho
zákonníka nie je stanovená podmienka, aby veriteľ presne špecifikoval splátku, pre ktorú žiada o
zaplatenie celej pohľadávky naraz. Navrhovateľ nepristúpil k zosplatneniu celej pohľadávky na základe

svojej ľubovôle, ako sa domnieva odporkyňa, ale tak urobil na základe čl. 9. 1. Obchodných podmienok
ČSOB pre spotrebiteľské úvery, kde je uvedené, že banka je v prípade ohrozenia včasného a úplného
splnenia záväzkov dlžníka kedykoľvek oprávnená oznámením odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť
splatnosť úveru ku dňu uvedenému v oznámení. Odporkyňa podávala žiadosť o spotrebiteľský úver a
v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Obchodných podmienok podpísala, že bola s nimi oboznámená. Zmluvu
uzatvárala slobodne, vážne a nebola k tomu navrhovateľom nútená. Navrhovateľ zdôrazňuje,
že odporkyňa do dnešného dňa neoznačila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 120 O. s. p. ).

Krajský súd, ako odvolací súd, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Podľa § 154 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uvedené ustanovenie
platí primerane aj pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O. s. p.). To znamená, že odvolací súd
preskúmava rozhodnutie prvostupňového súdu z hľadiska tých skutočností (vziať do úvahy môže iba
skutočnosti), ktoré tu boli (existovali) v čase jeho rozhodovania. K novým skutočnostiam, ktoré vznikli
po vydaní rozhodnutia treba prihliadnuť, ak by tieto nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie
správnosti rozhodnutia v čase rozhodovania súdu.

V zmysle § 205a O. s. p. zákon pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa
napáda rozhodnutie v sporovom prvostupňovom konaní, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne
nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v
základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací
súd.

Podľa ods. 1 § 212 O. s. p. odvolaciemu súdu prináleží preskúmavať rozhodnutie prvostupňového súdu
v rozsahu dôvodov odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že tak ako v prvostupňovom aj v odvolacom konaní odporkyňa zamerala svoju
obranu a spochybňuje nárok uplatnený navrhovateľom v konaní s dôrazom na premlčanie tohto nároku
v trojročnej premlčacej dobe v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 101, § 103), ktorý právny predpis z
hľadiska premlčania v danej veci pri rozhodovaní aplikoval prvostupňový súd. Pritom odporkyňa tvrdí, že
súd nesprávne stanovil počiatok plynutia premlčacej doby, čo malo vplyv na výsledok rozhodnutia súdu
- kedy súd nárok navrhovateľa považoval za nepremlčaný, hoci podľa názoru odporkyne premlčaný je.

Pokiaľ ide o právne posúdenie otázky premlčania prvostupňovým súdom odvolací súd zastáva názor,
že okresný súd správne postupoval, keď v danom prípade kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ,
aplikoval ustanovenia § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov o premlčacej dobe a správne ustálil aj počiatok plynutia premlčacej doby z dôvodov, ktoré
okresný súd podrobne vysvetlil v odôvodnení jeho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje, na tieto dôvody odkazuje a nemá zmysel, aby ich odvolací súd v tomto
rozhodnutí opakoval.

Je jednoznačné, že navrhovateľ sa v konaní domáhal iba plnenia nepremlčaného nároku, a to počnúc
od prvej žalovanej splátky za obdobie od 21.11.2010 do 20.12.2010 a nasledujúcich splátok, pričom
návrh na súd podal navrhovateľ dňa 14.11.2013, teda jednoznačne pred uplynutím 3 ročnej premlčacej
doby (§ 103 Občianskeho zákonníka) žalovaných splátok.

Pokiaľ odporkyňa v odvolaní opakovane tvrdí, že právne významným pre posúdenie veci je, aby
navrhovateľ označil konkrétnu splátku úveru, na základe nezaplatenia ktorej došlo k predčasnému
zosplatneniu úveru v zmysle Oznámenia veriteľa o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 23.10.2011,
táto skutočnosť v posudzovanom prípade je z hľadiska posúdenia premlčania v konaní uplatňovaného
nároku vzhľadom na vyššie uvedené právne irelevantná.

Z iných dôvodov odporkyňa súdom prvého stupňa priznaný nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny,
riadneho úroku a úroku z omeškania za obdobie od 21.11.2010 do 08.11.2013 (teda do spísania žaloby
- návrhu dňa 09.11.2013) a ani v rozsahu priznaného plnenia od 9.11.2013 do zaplatenia (teda úroku
a úroku z omeškania) nespochybnila.

Potom odvolací súd riadiac sa zásadou § 212 ods. 1 O. s. p. o rozsahu preskúmania rozhodnutia
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

V odvolaní odvolateľka neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť iný výsledok
rozhodnutia než k akému dospel prvostupňový súd.

Okresný súd v rámci samostatného rozhodovania o trovách prvostupňového konania (§ 151 ods. 3 O.
s. p. ) rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.