Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36Cb/165/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204766
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713204766.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa

K. V. A., A. A. R. X XXX XX K., T. XX XXX XXX zastúpeného advokátom B.. K. M., Z. XX, XXX XX K. proti
odporcoviQ.E.K.A..P..U..,A.A.M.XXXX/XXXXXXXO.,T.XXXXXXXXzastúpenéhospoločnosťouQ.
C.B..L.O.A..P..U..,A.A.Š.X,XXXXXK.ozaplatenienájomnéhovovýške1000,-eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 1.000,- Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500,-Eur od 30.04.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 500,-Eur od 30.05.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 22.03.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.03.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 1000,-euro s príslušenstvom
a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel
dňa 23.01.2012 s odporcom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľomakoprenajímateľomaodporcomakonájomcom,predmetomktorejbolnájomnebytových

priestorov v celkovej výmere 42,99 m2 nachádzajúcich sa na prízemí a zvýšenom prízemí bytového
domu na Chorvátskej 1 v Bratislave. Dohodli sa na nájomnom vo výške 500,-eur, ktoré bol odporca
povinný platiť mesačne medzi 25. a 29. dňom v mesiaci pred začiatkom obdobia, ktorého sa platba
týkala. Súčasne si dohodli trojmesačnú výpovednú dobu. Listom zo dňa 28.03.2012 vypovedal odporca
nájom predmetného nebytového priestoru ku dňu 31.03.2012. Po doručení výpovede navrhovateľ
obratom listom zo dňa 05.04.2012 informoval odporcov, že trojmesačná výpovedná doba uplynie
30.06.2012, súčasne uviedol, že pokiaľ sa podarí nájomcovi nájsť nového nájomcu, nebude od odporcu

požadovať nájomné za obdobie kedy už nebytový priestor bude prenajatý novému nájomcovi. Odporca
ku koncu apríla 2012 nebytové priestory vypratal a odovzdal navrhovateľovi a uhradil nájomné za
mesiac apríl 2012. Navrhovateľovi sa nepodarilo získať nového nájomcu na obdobie výpovednej doby,
podmienka na základe, ktorej mal odporcovi odpustiť nájom za mesiace máj a júl 2012 sa nenaplnila a
preto je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi nájom za zvyšné mesiace vo výške 1000,-eur. Odporca
nezaplatil požadovanú sumu ani na výzvu. Úrok z omeškania žiada v zákonnej výške. V písomnom
podaní zo dňa 07.06.2013 navrhovateľ uviedol, že neexistovala dohoda o tom, že navrhovateľ odpustil

odporcovi nájom za mesiace počas plynutia výpovednej lehoty, pokiaľ odporca vyprace prenajaté
priestory. Zmluva o nájme ukončená výpoveďou jednej zo zmluvných strán zaniká uplynutím výpovednej
lehoty a vypratanie túto skutočnosť nijakým spôsobom neovplyvňuje. Predmetné priestory sa dlhodobo
využívajú na účely prenájmu podnikateľom, sú tomuto prispôsobené, odporca vedel aké priestorybudú tvoriť nájom, akú majú rozlohu a pre aký účel sú vyhovujúce. Údaj zapísaný na príslušnom liste
vlastníctva neznamená, že dojednanie účastníkov je neplatné. V písomnom podaní zo dňa 27.09.2014
navrhovateľ uviedol, že sa mu kolaudačné rozhodnutie nepodarilo zaobstarať. Súčasne má za to, že v

prípade, že by sa formálne nejednalo o nebytový priestor, došlo by medzi účastníkmi konania k platnému
uzavretiu zmluvného nájomného vzťahu, v ktorom bol dostatočne určito špecifikovaný predmet nájmu
a ktorý bol v neposlednom rade odporcovi známy z obhliadky. Na pojednávaní dňa 16.02.2015 PZN
uviedol, že pokiaľ ide o platnosť zmluvy, táto spĺňa všetky základné náležitosti, v súlade s § 41a ods. 1
obč. zák. má zmluvu za platnú, nakoľko vyjadruje vôľu zmluvných strán. Na pojednávaní dňa 17.06.2015

PZN uviedol, že nebola preukázaná dohoda o tom, že odporca nemusí zaplatiť nájomné.

V písomne včas podanom odpore zo dňa 15.05.2013 proti platobnému rozkazu zo dňa 22.04.2013
doručenému odporcovi 30.04.2013 odporca uviedol, že dohovor medzi účastníkmi konania je taký, že
keď sa odporca vysťahuje z nehnuteľností v čo najkratšom čase, navrhovateľ si nájde nového nájomcu,
nebudeododporcupožadovaťúhradunájomnéhozazvyšnémesiace.Odporcasatedavzdalužívacieho

práva k nehnuteľnosti pred uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, čím sa dobrovoľne pripravil o zisk.
Navrhovateľ mal nájomnú zmluvu s novým nájomcom uzavrieť 01.05.2012 k tomuto však nedošlo. Z LV
číslo XXXX odporca dospel k poznaniu, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako byt
číslo0,pričomzostranynavrhovateľanedisponuježiadnymdôkazom,žebybolvyňatýzbytovéhofondu,
z uvedeného dôvodu má za to, že zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi konania

je platná.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to Zmluva o nájme nebytového
priestoru, výpoveď zo dňa 28.03.2012, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 5. 4. 2012, list navrhovateľa
odporcovi zo dňa 10. 9. 2012, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX všetko v kópiách a po takto vykonanom

dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
Zo Zmluvy o nájme nebytového priestoru má súd preukázané, že dňa 23.01.2012 sa navrhovateľ
ako prenajímateľ a odporca ako nájomca dohodli na prenechaní odporcovi do užívania nebytového
priestoru č. X o výmere 42,99 m2 nachádzajúceho sa na R. X Z. K. súpisné číslo XXXXXX na prízemí a
zvýšenom prízemí domu zapísaného na LV XXXX katastrálne územie K. - A. M.. Nájomca je právnická

osoba, ktorá má záujem o nájom priestoru podľa tejto zmluvy za účelom podnikania, pričom priestor bol
prenechaný na obchodnú prevádzku. Podľa článku 5 ods. 5.1 zmluvy je zmluva dojednaná dobu neurčitú
od 01.02.2012. Podľa článku 5 ods. 5.2 zmluvy výpovedná lehota je trojmesačná a výpovedná lehota
začína plynúť od 1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení písomnej výpovede druhej
zmluvnej strane. Podľa článku 6 ods. 6.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na nájomnom vo výške 500

euro mesačne. Nájomné bude splatné mesačne vopred a to vždy medzi 25. a 29. dňom v mesiaci pred
začiatkom obdobia, ktorého sa platba týka na účet prenajímateľa.
Z výpovede zo dňa 28.03.2012 má súd preukázané vyhotovenie listiny odporcom, ktorou dáva výpoveď
z nájmu nebytového priestoru na R.Á. X K. a priestory budú vypratané a v pôvodnom stave odovzdané
31. 3. 2012.

Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 05.04.2012 má súd preukázané vyhotovenie listu, ktorým
navrhovateľ oznamuje odporcovi, že výpovedná lehota je trojmesačná s tým, že ak sa navrhovateľovi
podarí obsadiť priestory skôr, nebude trvať na trojmesačnej výpovednej lehote ale len takej, ktorá bude
reálne potrebná na nájdenie nového nájomcu.
Zlistunavrhovateľaodporcovizodňa10.09.2012másúdpreukázanéspísanielistiny,ktorounavrhovateľ

žiada zaplatenie nájmu za mesiace máj a jún 2012 spolu 1000,-eur na svoj účet.
Z výpisu z listu vlastníctva číslo 4926 má súd preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom bytu číslo 0
nachádzajúceho sa na prízemí v bytovom dome súpisné číslo XXXX postavenom na pozemku parcelné
č. XXXXX/XX.

Účastníkmi konania sú obchodná spoločnosť a družstvo zapísané do obchodného registra, teda sú
podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Vzhľadom na predmet činnosti navrhovateľa a odporcu a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku
záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti
(§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi

osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tretej časti zákona a sú upravené
ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom
type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Keďže nájom nebytových priestorov nie je upravený
v Obchodnom zákonníku ako typ zmluvy, spravuje sa právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcomustanoveniami Občianskeho zákonníka a to konkrétne ustanoveniami §§ 663 až 684 upravujúcimi
nájom a §§ 685 až 718 upravujúcimi nájom bytu, pričom vzťahy neupravené v týchto predpisoch sa
spravujú Obchodným zákonníkom a následne v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka ostatnými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Nebolo medzi účastníkmi sporné dobrovoľné uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorú
súd posúdil ako nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo odplatné prenechanie do užívania bytu, keď
bolo sporné, či predmetom nájmu je byt alebo nebytový priestor. Čo je bytom a čo nebytovým priestorom

definuje osobitný zákon a to z. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej tiež
„ZoVBaNP“). Podľa § 2 ods. 1 ZoVBaNP bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo
súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento
účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa § 2 ods. 3 ZoVBaNP nebytovým priestorom sa na
účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu
určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti

domu a spoločné zariadenia domu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodným pre posúdenie či ide o byt
alebo nebytový priestor je určenie účelu užívania stavebným úradom. Navrhovateľ nepredložil ani na
výzvu súdu listinu, z ktorej by bolo zrejmé na aké účely bolo určené užívanie predmetu nájmu, súd potom
vychádzal z údajov zapísaných do katastra nehnuteľností, ktoré sú v zmysle zákona hodnoverné (§ 70
ods. 1 z. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon)). Súd má potom za to, že predmetom Zmluvy o nájme nebytového priestoru je byt a
nie nebytový priestor, preto sa právne vzťahy navrhovateľa a odporcu nespravujú zákonom č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale § 685 až 718 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o nájme nebytového priestoru obsahuje všetky náležitosti predpísané pre zmluvu o nájme bytu

a to okrem všeobecných náležitostí aj náležitosti uvedené v § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka
t.j. označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, pričom ako dvojstranný právny úkon bol vykonaný vážne,
je dostatočne určitý a zrozumiteľný, predmet plnenia je možný teda zmluva je platná. Touto zmluvou
prenechal navrhovateľ odporcovi do užívania byt ako predmet práva (§ 118 ods. 2 Občianskeho

zákonníka) a odporca sa zaviazal za toto platiť odplatu (§ 685 Občianskeho zákonníka). Samotná
skutočnosť, že predmetom nájmu je byt a nie nebytový priestor, ako bolo uvedené v zmluve, však
nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, keď samotná Zmluva o nájme nebytového priestoru obsahovala
všetky náležitosti právneho úkonu zmluvy o nájme bytu, preto v súlade s § 41a ods. 1 Občianskeho
zákonníka súd posúdil konverziou právneho úkonu Zmluvu o nájme nebytového priestoru ako platnú

zmluvu o nájme bytu.

Odporca bol tak povinný platiť nájomné v dohodnutej výške (§ 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
pričom samotná výška nájomného nebola sporná, sporná bola len povinnosť odporcu platiť nájomné
od doby vypratania predmetného bytu t.j. za posledné dva mesiace nájmu, počas ktorých plynula

výpovedná doba. Povinnosť nájomcu platiť nájomné nie je zo zákona synallagmatickým záväzkom
(§ 560 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k povinnosť prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet
nájmu do užívania poťažne k pripravenosti prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet nájmu do
užívania (obdobne uznesenia NS ČR sp. zn. 26 Cdo 5135/2008 zo dňa 10.11.2009 a sp. zn. 26 Cdo
499/2007 zo dňa 20.11.2008). Povinnosť nájomcu platiť nájomné vzniká uzavretím nájomnej zmluvy,

pokiaľ nie je v zmluve dohodnuté inak. Obdobne právo nájomcu užívať predmet nájmu a povinnosť
prenajímateľa prenechať nájomcovi predmet nájmu do užívania vznikajú uzavretím nájomnej zmluvy
ak nie je dohodnuté inak. Zákon uvedenú podmienenosť plnenia prenajímateľa a odporcu nestanovuje.
Samotné tvrdenie odporcu, že navrhovateľ sa vzdal užívacieho práva predmetného bytu je potom bez
právneho účinku.

Nebolo sporné nezaplatenie nájomného za mesiace máj a jún 2012, keď odporca ani netvrdil a teda ani
nepreukázal zaplatenie tejto sumy. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie žalovanej sumy
vovýške1000,-eurakonájomnézamesiacemájajún2012podľaZmluvyonájmenebytovéhopriestoru.

Nebola preukázané dohoda, že keď sa odporca vysťahuje z nehnuteľností nemusí platiť nájomné,
keď navrhovateľ tvrdil dohodu, že odporca nemusí zaplatiť nájomné za mesiace máj a jún 2012, ak
navrhovateľ prenajme nebytový priestor tretej osobe. K uvedenému však nedošlo. Čo nebolo medzi
účastníkmi konania sporné, preto samotná skutočnosť vysťahovania sa odporcu z predmetného bytunespôsobilazánikprávanavrhovateľanazaplatenienájomného.Vzhľadomnazistenýskutkovýaprávny
stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať úroky z omeškania vo výške stanovenej osobitným predpisom, ktorým je vl. nar.
87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom táto bola ku dňu 30.04.2012
a 30.05.2012 vo výške 1% p.a. takže úrok z omeškania je po pripočítaní 8 percentuálnych bodov vo
výške 9 % p.a.. Súd teda uznal aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania v požadovanej výške.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento

bol v spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.