Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114207105
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114207105.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcu SWAN, a. s., so sídlom Borská 6,
Bratislava, IČO 35 680 202, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému Z. H., štátnemu občanovi Y. republiky, bytom F. XXXX/
XX, W. o zaplatenie 486,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín č.k. 16C/163/2014-57 zo dňa 27. februára 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu
o zaplatenie sumy 217,89 eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 20.08.2011 do zaplatenia
p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňauložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu107,62
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,60 eur od 30.03.2011 do zaplatenia, s 9,25 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 31,60 eur od 26.04.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 31,60 eur od 25.05.2011 do zaplatenia, s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 12,82 eur od 25.06.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a

vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo
veci samej súd odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré posúdil podľa § 42 ods. 1 písm.
a), § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 52 ods. 1, 3 a 4,
§ 53 ods. 1, § 517 ods. 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 , § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 273 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a uviedol, že dospel súd k záveru,

že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca so žalovaným dňa 02.07.2009 uzatvorili podľa § 43 ods. 1
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo
poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby v súlade so Všeobecnými podmienkami, ktoré
žalovaný akceptoval. V zmluve, resp. v objednávkach bola dohodnutá cena i poplatky za poskytnuté
služby. Zmluvou o pripojení "MAX" sa žalobca zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluve
ažalovanýsazaviazalzaplatiťzatietoslužbycenuvyúčtovanúzapríslušnéobdobiefaktúramivsúlades

podmienkamiurčenýmižalobcom.Poprávnejstránkemalsúdzato,žezmluvaoposkytovanieverejných
služieb uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Faktúrami č. 1110324232 zo dňa 15.03.2011 splatnou 29.03.2011 v sume
37,60 eur, č. 1110425956 zo dňa 11.04.2011 splatnou 25.04.2011 v sume 37,60 eur, č. 1110523809
zo dňa 10.05.2011 splatnou 24.05.2011 v sume 37,60 eur, č. 1110623846 zo dňa 10.06.2011 splatnou
24.06.2011 v sume 37,60 eur predloženými súdu spolu so žalobou takto žalobca vyúčtoval žalovanému

cenu za poskytnuté plnenie vo výške 150,40 eur, ktorú žalobca dobropisom č. 1140339039 zo dňa
18.03.2014 splatným 01.04.2014 v sume 54,04 eur znížil v časti faktúr č. 1110324232, č. 1110425956,č. 1110523809, č. 1110623846, každú o 2,84 eura dobropisom č. 1110629238 zo dňa 20.06.2011
splatným 04.07.2011 v sume 18,79 eur znížil faktúru č. 1110623846 o 18,79 eura žalobca si z faktúr
1110324232, č. 1110425956, č. 1110523809, č. 1110623846 neuplatňuje poplatok za službu TV archív

3,15 eur pre každú faktúru. Žalovaný mal teda uhradiť žalobcovi z faktúry č. 1110324232 zo dňa
15.03.2011 splatnej 29.03.2011 sumu 31,60 eur, z faktúry č. 1110425956 zo dňa 11.04.2011 splatnej
25.04.2011 sumu 31,60 eur, z faktúry č. 1110523809 zo dňa 10.05.2011 splatnej 24.05.2011 sumu
31,60 eur, z faktúry č. 1110623846 zo dňa 10.06.2011 splatnej 24.06.2011 sumu 12,82 eur/fakturovaná
suma 37,60 eur po odpočítaní sumy 2,84 eur z dobropisu č. 1140339039, po odpočítaní sumy

18,79 eur z dobropisu č. 1110629238, po odpočítaní sumy 3,15 eur za neuplatňovaný poplatok TV
archív/, ktorú doteraz žalobcovi neuhradil, a preto súd žalovaného podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona
č. 610/2003 Z.z. zaviazal na jej zaplatenie a vo zvyšnej časti uplatňovanej ceny za poskytnuté služby
vo výške 3,15 eur s príslušenstvom /z faktúry č. 1110623846/ ako nedôvodnú žalobu zamietol. Zároveň
súd podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške tak ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca faktúrou č. 1110823024 zo dňa 05.08.2011 splatnou
19.08.2011 v sume 800,31 eurvyúčtoval žalovanému zmluvné pokuty, a to zmluvnú pokutu - Triple play
za obdobie od 01.07.2012 do 20.11.2012 vo výške 582,42 eur, zmluvnú pokutu za zariadenie STB HD
vo výške 134,97 eura zmluvnú pokutu za IP telef. Linksys SPA922 vo výške 82,92 eur. Dobropisom
č. 1140338877 zo dňa 14.03.2014 splatným 28.03.2014 znížil fakturovanú zmluvnú pokutu Triple play

za obdobie od 01.07.2012 do 20.11.2012 o sumu 424,42 eur. Zmluvnú pokutu účtovanú žalovanému
za Triple play uplatňoval v zmysle svojho vyjadrenia v sume 31,60 eur s tým, že táto zmluvná pokuta
predstavuje peňažnú náhradu fakturovanú pre nedodržanie dohodnutej doby viazanosti do 31.07.2012
podľa čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX. Predmetnú zmluvnú
pokutu, resp. podľa jeho vyjadrenia zo dňa 27.05.2014 peňažnú náhradu, si žalobca uplatnil v zmysle

čl. 10 bod 10.2. Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX pred tým, ako listom zo dňa
28.11.2013 odstúpil od uzavretej zmluvy z dôvodu, že žalovaný nezaplatil cenu za služby ani do 45
dní od splatnosti lehoty na úhradu faktúry. V tejto časti považoval súd podanú žalobu za nedôvodnú.
Žalobca sa peňažnej náhrady, resp. zmluvnej pokuty v uvedenej sume domáhal z dôvodu, že žalovaný
nedodržal svoj zmluvný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Vzhľadom k tomu, že

žalobca fakturoval predmetnou faktúrou zmluvnú pokutu, pričom v podaní zo dňa 27.05.2014 uviedol,
že uplatňovaná suma má predstavovať peňažnú náhradu, súd posúdil uplatňovaný nárok na zaplatenie
sumy 31,60 eur z pohľadu oboch týchto právnych inštitútov - t.j. zmluvnej pokuty i náhrady škody.
Žalobca vyúčtoval faktúrou č. 1110823024 zo dňa 05.08.2011 splatnou 19.08.2011 v sume 800,31 eur
žalovanému zmluvnú pokutu - Triple play za obdobie od 01.07.2012 do 20.11.2012 vo výške 582,42

eur, dobropisom č. 1140338877 zo dňa 14.03.2014 splatným 28.03.2014 zníženú o sumu 424,42 eur,
pričom v zmysle vyjadrenia zo dňa 27.05.2014 uplatňovanú vo výške 31,60 eur, ktorú si uplatnil v zmysle
čl. 10 bod 10.2 Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX. Súd mal za to, že žalobcom
uplatňovanú sumu 31,60 eur nie možné žalobcovi priznať ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z
dôvodu, že neboli splnené formálne náležitosti pre uzavretie platného dojednania o zmluvnej pokute. V

zmysle § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí byť dojednaná písomne a
musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia. Všeobecné obchodné podmienky v zmysle
§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky, ktoré sú všeobecne známe zmluvným
stranám, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov a sú
veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť činností pričom sa zásadne predpokladá, že pre podnikateľov,

ktorí podnikajú v danej oblasti, sú tieto podmienky všeobecne známe. Zákon predpokladá pre platnosť
všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje
žiadne vyhlásenie strán v zmluve, že všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odkazuje, sú im
známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky uvedené
v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky,

t. j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Iné podmienky
nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, lebo sa uplatňujú v užšie vymedzenom
prostredí, a preto § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vymedzuje podmienky ich záväznosti prísnejšie,
ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými
podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli

stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo, aby boli priložené k návrhu zmluvy. Vychádzajúc však
z dikcie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu
platí, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty alebo
spôsob v jej určenia. Súd mal zato, že z dojednania zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodnýchpodmienkach, ktoré mali byť účastníkom spotrebiteľskej zmluvy známe, teda aj spotrebiteľovi, nemožno
považovať, že je dohoda o zmluvnej pokute písomne uzavretá. Všeobecné obchodné podmienky
neboli žalovaným podpísané, nie je zrejmé, či sa s nimi mohol riadne oboznámiť aj vzhľadom na

veľmi drobné písmená Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX a ich ťažkú čitateľnosť,
ktoré sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy. Súd mal zato,
že nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, a preto súd
návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 31,60 eur s príslušenstvom zamietol. Žalobcovi
mala porušením zmluvnej povinnosti žalovaným vzniknúť škoda, ktorej spôsob výpočtu je uvedený vo

Všeobecných podmienkach na poskytovanie služby MAX v čl. 10 bod 10.2., pričom v tomto ustanovení
Všeobecných podmienok je uvedený výpočet zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti dodržať dobu
viazanosti žalovaným. Súd takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody posúdil podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka ako nárok na náhradu škodu spôsobenej porušením právnej povinnosti.
Uvedené zákonné ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorej predpokladom
súprotiprávnyúkon,škoda,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodouazavinenieškodcu,

ktoré sa prezumuje. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých
vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie
je daná. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu škody,
ktorej náhrady sa domáha a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného, ktorým mal
porušiť svoju právnu povinnosť a vznikom škody. Čo sa týka existencie škody, za túto žalobca považoval

zmluvnú pokutu vypočítanú tak, že celkový mesačný poplatok za služby vynásobil počtom mesiacov,
ktoré zostávali do konca dohodnutej doby viazanosti. Takýto rozdiel podľa žalobcu mal predstavovať
tzv. skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je ujma, ktorá mala nastať v
majetkovej sfére žalobcu ako poškodeného a mala predstavovať zmenšenie jeho majetkového stavu
oproti stavu pred škodovou udalosťou. Podľa názoru súdu však za skutočnú škodu nemožno považovať

rozdiel cien za služby, ktoré by žalobca od žalovaného obdržal v prípade dodržania povinnosti zotrvať
v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti /24 mesiacov/ a cien, ktoré žalovaný uhradil, resp. mal uhradiť
žalobcovi za poskytnuté služby za čas do odpojenia /23 mesiacov/. Žalobcom uplatňovaná náhrada
škody tak spočíva v poplatku za služby, ktoré žalovanému ako spotrebiteľovi neboli vôbec poskytnuté,
nakoľko z dobropisu č. 1110629238 vyplýva, že období od 16.06.2011 do 30.06.2011 bolo poskytovanie

služieb odpojené. Takýto cenový rozdiel nemôže byť majetkovou ujmou žalobcu v zmysle skutočnej
škody podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je výsledkom zmluvného konsenzu medzi
žalobcom a žalovaným. Uvedeným spôsobom uplatňovaná náhrada škody nepredstavuje ani ušlý
zisk, pretože žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu, v dôsledku ktorej nedošlo k zväčšeniu majetku
žalobcu. S tým ďalej úzko súvisí aj nedostatok ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu

- príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu - žalovaného a vznikom škody. Žalobcom
tvrdená škoda, ktorá predstavuje rozdiel v cenách poplatkov za poskytované služby za obdobie 24
mesiacov a 23 mesiacov /uplatňovaná náhrada škody spočívala v poplatku za službu za 1 mesiac/ nie
je dôsledkom protiprávneho konania žalovaného /porušenie zmluvného záväzku zotrvať v zmluvnom
vzťahu so žalobcom po dojednanú dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb/

ale je dôsledkom dojednania takéhoto poplatku, resp. zmluvnej pokuty v čl. 10 bod 10.2 Všeobecných
podmienok na poskytovanie služby MAX. O nedostatku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
škodcu - žalovaného a vznikom škody svedčí aj to, že vznik tvrdenej škody predchádza porušeniu
právnej povinnosti zo strany žalovaného. Tvrdená škoda /spočívajúca v poplatku za služby vynásobená
počtom mesiacov, ktoré zostávajú do konca dohodnutej doby viazanosti, t.j. poplatok 31,60 eur x 24

mesiacov = 758,40 eur/ mala žalobcovi vzniknúť ešte skôr ako žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti
a ktorých porušenie malo vyvolať vznik škody, pričom plynutím času mala táto škoda byť znižovaná
spôsobom, že za každý mesiac zostávajúci do konca doby viazanosti mala byť táto škoda znižovaná
o sumu mesačného poplatku za poskytnutie služieb žalobcu /v tomto prípade znížená o 23 mesiacov
x 31,60 eur= 726,80 eur; 758,40 eur- 726,80 eur= 31,60 eur/. Z uvedených dôvodov mal súd za to,

že žalobca nepreukázal v konaní predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a nie je
teda možné žalobcovi priznať sumu 31,60 eur ani z titulu náhrady škody. Ďalej žalobca v podanej
žalobe uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvných pokút za nevrátenie zariadenia - Set-Top-Box v sume
134,97 eura zariadenia IP telef. Linksys SPA922 v sume 82,92 eur. Predmetné zmluvné pokuty vyúčtoval
žalovanému v zmysle čl. 1 bod 1.18 Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX, podľa

ktorého zariadenia alebo zariadenia sú telekomunikačné zariadenia vo vlastníctve žalobcu, ktoré slúžia
na zriadenie pripojenia a poskytovanie služieb. Žalobca ďalej doplnil, že žalovaný uvedené zariadenie
po ukončení využívania služieb nevrátil, preto vyúčtoval žalovanému zmluvné pokuty určené z ceny
zariadenia.Žalovanýzaplatilpoplatokvovýške0,03eur/inštaláciaSet-TopBoxu/,ktorýžalobcaodcenyzariadenia vo výške 135,- eur odpočítal a poplatok vo výške 0,03 eur/inštalácia stolového IP telefónu
Linksys SPA922/, ktorý žalobca od ceny zariadenia vo výške 82,95 eur odpočítal. Zmluvná pokuta za
nevrátenie zariadenia Set-Top-Box Sweden telecom HD preto predstavuje sumu 134,97 eura zmluvná

pokuta za nevrátenie zariadenia stolového IP telefónu Linksys SPA922 preto predstavuje sumu 82,92
eur. Vo vzťahu k zmluvným pokutám za nevrátenie zariadenia Set-Top Box Sweden telecom HD v sume
134,97 eur a za nevrátenie zariadenia stolového IP telefónu Linksys SPA922 v sume 82,92 eur, ktoré
žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 1110823024 zo dňa 05.08.2011 splatnou 19.08.2011, súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní neosvedčil, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu písomnej

dohody o takejto zmluvnej pokute. Rovnako ani pri tejto zmluvnej pokute žalobca v konaní nepredložil
žiaden písomný prejav vôle žalovaného, ktorým by sa výslovne zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 134,97 eur pre prípad porušenia zmluvného záväzku vrátiť žalobcovi zariadenie -
Set-Top-Box a zmluvnú pokutu vo výške 82,92 eur pre prípad porušenia zmluvného záväzku vrátiť
žalobcovi zariadenie - stolový IP telefón Linksys SPA922 pri ukončení zmluvného vzťahu, ktorý by
žalovaný podpísal. Zmluvná pokuta dojednaná inak, ako v písomnej forme, je neplatná pre rozpor so

zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/ a žalobca ako veriteľ ju nemôže s úspechom uplatniť na súde.
V žiadnom ustanovení zmluvy a dokonca ani všeobecných obchodných podmienok nie je účastníkmi
zmluvného vzťahu dojednaná zmluvná pokuta za nevrátenie telekomunikačného zariadenia, pričom
ustanovenie všeobecných obchodných podmienok, na ktoré žalobca poukazuje, je ustanovením, ktoré
iba konštatuje, v koho vlastníctve je telekomunikačné zariadenie, pričom neobsahuje dohodu strán

o zmluvnej pokute, ani výšku ani spôsob jej určenia. Žalobca predmetnú zmluvnú pokutu fakturoval
žalovanému, pričom zo žiadneho zmluvného ustanovenia ani ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok nevyplýva dojednanie po takejto zmluvnej pokute v tejto konkrétnej výške. Žalobca si tak
uplatnil zmluvné pokuty, ktorých výšku odvodzoval z rozdielu predajnej ceny zariadení uvedenej v
objednávke a poplatku za inštaláciu a zapožičanie zariadení, avšak zo žiadneho ustanovenia zmluvy o

pripojení "MAX" ani z Všeobecných podmienok na poskytovanie služby MAX nevyplýva jednak výška
prípadne spôsob výpočtu uplatňovanej zmluvnej pokuty, a ani záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi v
prípade nevrátenia zariadení zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov nemožno považovať uplatnenú sumu
134,97 eura sumu 82,92 eur za zmluvnú pokutu písomne dojednanú účastníkmi zmluvného vzťahu, a
preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil

podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech. Pre výpočet náhrady
trov konania súd vychádzal zo žalovanej istiny po čiastočnom späťvzatí žaloby, t.j. zo sumy 360,26 eur.
Vo vzťahu k žalovanej istine bol úspech žalobcu 29,87 % /107,62 eur/ a úspech žalovaného 70,13
% /252,62 eur/. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalovanému právo na
čiastočnú náhradu trov konania vo výške 40,26 %. Žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto

mu súd ich náhradu nepriznal. Lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v čas odvolanie žalobca, a to proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu v časti o zaplatenie sumy 217,89 eur spolu s 9,50

% ročným úrokom z omeškania od 20.08.2011 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný s ním uzavrel
na základe objednávky služieb zmluvu o pripojení s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné podmienky na poskytovanie služby MAX spoločnosti SWAN, a.s.. Poukázal na znenie
všeobecných podmienok, z ktorých vyplýva, že spoločnosť SWAN a účastník zodpovedajú za škody
nimi spôsobené v dôsledku zavineného porušenia povinnosti uvedenej v zákone, v zmluve a vo

všeobecných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že z predloženého odovzdávajúceho protokolu je
zrejmé, že žalovanému dodal a tento prevzal zariadenie set-top-box dňa 07.07.2009. Žalovaný porušil
svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a zo všeobecných obchodných podmienok tým, že
nezaplatil za služby dodané žalobcom. Na základe tohto bol potom žalobca nútený odstúpiť od zmluvy,
čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zariadenia, ktoré od neho na využívanie služieb

prevzal. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil, zariadenia nevrátil, čím vznikla žalobcovi škoda. Pri určení
výšky škody vychádzal z ceny zariadenia uvedenej v objednávke služieb 135 eur a 82,95 eur, od čoho
odčítal jednorázový poplatok za zariadenie 0,03 eur. Služby, ktoré žalobca poskytol o zvýhodnenej
cene žalovaný využil, nezaplatil za ne dojednanú cenu, nedodržal dohodnutú dobu viazanosti a navyše
si ponechal zariadenie, ktoré si od žalobcu prenajal. Z tohto dôvodu žalobca žiadal okrem ceny za

poskytnuté služby zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu nevrátil zariadenie. Právne
ju kvalifikoval ako zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 79 O.s.p., v zmysle ktorého
nie je účastník povinný vec právne kvalifikovať a zároveň súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou. Na
základe tohto mohol súd v danom prípade posúdiť nárok žalobcu na úhradu žalovanej sumy ako nárokna náhradu škody. Žiadal preto aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu
preskúmal, zmenil ho tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu, resp. ho zruší a vráti súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 217,89 eur spolu s 9,50 % ročným

úrokom z omeškania od 20.08.2011 do zaplatenia podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v tejto časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom nadväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi107,62 eur s
príslušenstvom ako aj v časti, ktorou súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 31,60 eur spolu s 9,50 %
ročným úrokom z omeškania od 20.08.2011 do zaplatenia odvolaním napadnutý nebol, a preto v týchto
častiach je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu bol potom výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 217,89 eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
od 20.08.2011 do zaplatenia zamietnutá.

Žalobca vo svojej žalobe tento nárok určil odkazom na faktúru č. 1110823024 zo dňa 05.08.2011 splatnú

dňa 19.08.2011, ktorou žalovanému vyfaktúroval okrem iného aj zmluvné pokuty vo výške 134,97 eur /
zariad. STB HD/ a 82,92 eur /IP telef. Linksys SPA922/.

Ako správne uviedol súd prvého stupňa zmluvnú pokutu, ktorú možno dohodnúť pre prípad nesplnenia
záväzku, je potrebné obligatórne dojednať v písomnej forme /§ 544 Občianskeho zákonníka/, pričom jej

podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej výpočtu a určenie záväzku,
porušením ktorého nárok na zmluvnú pokutu vzniká. Vykonaným dokazovaním písomné dojednanie
zmluvnej pokuty medzi žalobcom a žalovaným preukázané nebolo a tento záver súdu prvého stupňa
nerozporuje ani samotný žalobca vo svojom odvolaní. Pokiaľ teda žalobca v prejednávanej veci vo
faktúre, ktorú doručil žalovanému fakturoval svoje nároky vo výške 134,97 eur a 82,92 eur ako zmluvné

pokuty, a to bez toho aby mal takéto zmluvné pokuty so žalovaným písomne dohodnuté, bola jeho žaloba
v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia týchto zmluvných pokút nedôvodná.

Podľa odvolacieho súdu neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že bolo na súde aby daný nárok na
zaplatenie 134,97 eur a 82,92 eur s príslušenstvom prípadne kvalifikoval iným spôsobom, konkrétne

ako nárok na náhradu škody.

Súd je v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný žalobou žalobcu, pričom táto viazanosť sa netýka len
žalobného petitu v žalobe ale aj toho, akým spôsobom žalobca opíše v žalobe rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých si svoje nároky vyjadrené v žalobnom petite uplatňuje. Žalobca má v zmysle § 79

ods. 1 a 101 ods. 1 O.s.p. povinnosť pravdivo opísať rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých si
uplatňuje v konaní svoje práva proti žalovanému a musí teda opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré mu
podľa neho zakladajú nárok, ktorého sa v konaní proti žalovanému domáha. Právne posúdenie tohto
nároku je potom samozrejme vecou konajúceho súdu a žalobca nie je povinný svoj uplatnený nárok v
žalobe ani neskôr právne kvalifikovať. Na druhej strane konajúci súd nie je oprávnený dopĺňať a zisťovať

žalobcom netvrdené rozhodujúce skutočnosti, ktoré by inak odôvodňovali jeho uplatnený nárok a to ani
v prípade, ak by v priebehu konania zistil, že tu existuje nárok žalobcu voči žalovanému na základe iných
skutkových okolností ako sú tie, ktoré na odôvodnenie svojho nároku uviedol žalobca.

Aplikujúc uvedené závery na predmetnú právnu vec, možno uzavrieť, že súd prvého stupňa uplatnený

nárok žalobcu o zaplatenie 134,97 eur a 82,92 eur s príslušenstvom oprávnene posudzoval ako nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Žalobca tento nárok vo svojej
žalobe určil odkazom na faktúru č. 1110823024 zo dňa 05.08.2011 splatnú dňa 19.08.2011, ktorou
žalovanému vyfaktúroval okrem iného aj zmluvné pokuty vo výške 134,97 eur /zariad. STB HD/ a82,92 eur /IP telef. Linksys SPA922/. Uvedeným spôsobom žalobca opísal skutočnosti rozhodujúce na
posúdenie svojho uplatneného nároku, konkrétne vystavenie splatnej a nezaplatenej faktúry na zmluvné
pokuty. Takto žalobcom opísané rozhodujúce skutočnosti neumožňujú konajúcemu súdu uplatnený

nárok posudzovať inak ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 544 Občianskeho zákonníka.
Na posúdenie tohto nároku ako nároku na náhradu škody, ako sa toho dožaduje vo svojom odvolaní
žalobca, by žalobca musel minimálne tvrdiť, že určité konanie žalovaného malo za následok ujmu v jeho
majetkovej sfére a preto sa od žalovaného dožaduje zaplatenie určitej sumy ako náhrady tejto ujmy.
Takéto skutkové tvrdenia však žalobca vo svojej žalobe a ani neskôr /tu by sa potom jednalo o zmenu

žaloby, ktorá by musela byť konajúcim súdom podľa § 95 O.s.p. pripustená/ netvrdil a konajúci súd preto
nebol oprávnený posúdiť tento uplatnený nárok žalobcu ako nárok na náhradu škody, pretože by tým
žalobu žalobcu prekročil.

Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o
zamietnutí žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 217,89 eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania

od 20.08.2011 do zaplatenia podľa § 212 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a má tak právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže sa však o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh a žalovaný takýto návrh nepodal,

odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .