Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/394/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201857
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712201857.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu P. U., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v P. na ul. E. č. XXXX/XX, právne zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v
Poprade na Nám. sv. Egídia č. 3006/116, proti žalovanej C. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P. na ul.
D. Z. č. XXX/X, právne zast. AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom v Poprade na ul. Zdravotníckej č. 4373/6,
o zaplatenie sumy 29.400,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 01.06.2015 č.k. 12C 33/2012-460 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
vo výške 553,84 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť AK JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom v Poprade
na ul. Zdravotníckej č. 4373/6 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 6.368,08 Eur a z iných trov
vo výške 78,20 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je žalobcom
tvrdené nevrátenie finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej z ústne uzatvorenej zmluvy o
pôžičke. Zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka je možné platne uzavrieť
písomnealeajústne.Základnýmináležitosťamizmluvyopôžičkesúoznačeniezmluvnýchstrán,určenie
predmetu pôžičky, reálne odovzdanie predmetu pôžičky do užívania druhej strane a povinnosť dlžníka
vrátiť veci rovnakého druhu, najčastejšie sumu peňazí. Splatnosť pôžičky môže byť účastníkmi zmluvy
dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená rozhodnutím súdu. Ak nebola splatnosť

dohodnutá, je dlžník povinný dlh splniť podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca poskytol v žalobe uvedené sumy finančných
prostriedkov žalovanej. Hodnoverným spôsobom však nepreukázal, aby medzi ním a žalovanou došlo k
uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Jediným dôkazom svedčiacim
o tom, že zmluva o pôžičke v ústnej forme bola uzatvorená je okrem tvrdenia žalobcu výpoveď svedka
C. Y.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zjavný nesúlad výpovede svedka o mieste a priebehu

uzavretiazmluvysoskoršouvýpoveďousamotnéhožalobcu.Vzhľadomktomutorozporusprihliadnutím
na dlhoročný blízky priateľský vzťah žalobcu a svedka sa toto svedectvo považovalo za nehodnoverné a
na jeho základe nie je teda možné ustáliť, že zmluva o pôžičke uzatvorená bola. Aby mohol byť účastník
v konaní úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno. Za situácie, keď uzavretie ústnej zmluvy medziúčastníkmi vyplývalo iba z tvrdenia žalobcu a svedka C. Y., je potrebné mať za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, t.j. uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností nad všetky pochybnosti.
Dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu. Žalobca pri prevádzaní finančných

čiastok žalovanej uviedol konštantný symbol 0968, čo znamená ostatné prevody medzi účtami toho
istého klienta. Žalovaná pri prevode súm financií na účet žalobcu uviedla síce symbol 0858, teda
prechodne poskytnuté pôžičky, no sama tieto údaje nepokladala za dôvod preukázania uzatvorenej
pôžičky. Iba z tejto skutočnosti bez ďalšieho nemožno vyvodzovať záver, že sumy poskytnuté žalobcom
boli pôžičkou. Fakt, že za trvania manželstva došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov neznamená úplnú nezávislosť manželov vo vzťahu k ich financiám a starostlivosti o spoločnú
domácnosť a deti. Zákon o rodine obsahuje osobitnú úpravu práv a povinností manželov vo vzťahu
k starostlivosti o rodinu. V čase, keď mal žalobca poskytnúť žalovanej pôžičku, manželstvo trvalo a
účastníci žili v spoločnej domácnosti, čo obaja potvrdili, teda obaja boli povinní sa starať o uspokojovanie
potrieb rodiny, a to podľa svojich možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že žalovaná nemala
stále zamestnanie na plný úväzok, len nestály príjem z predaja kozmetických produktov a neskôr príjem

z práce na dohodu, jej základným príjmom bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky, lepšie možnosti
pre starostlivosť o domácnosť z finančného hľadiska mal žalobca. Z uvedeného dôvodu je omnoho
pravdepodobnejšie tvrdenie žalovanej, že sa jednalo o príspevky na chod domácnosti. Na tom nemení
ničanifakt,žetietosumyboliposkytovanévnepravidelnejvýške,keďževpriemerenamesiacsajednalo
o sumu primeranú k uspokojeniu potrieb domácnosti. Svedkyňa L.. C. X. vo svojej výpovedi nepotvrdila,

aby žalovaná jej v konaní o rozvod manželstva uviedla, že na chod domácnosti žalobca prispieval práve
sumou 500,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

Zároveň zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vypočutím najstaršej dcéry účastníkov

konania, pretože doposiaľ vykonané dôkazy s prihliadnutím k hospodárnosti konania boli postačujúce
pre rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto sa rozhodlo v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žalobe žalobcu bolo v plnom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vo veci nebola
vypočutá jeho najstaršia dcéra, ktorej výpoveď by vedela riadne objasniť a preukázať skutkový stav
veci, najmä existenciu pôžičky uzatvorenej medzi ním a žalovanou. Odmietnutím vykonania tejto
svedeckej výpovede súd prvého stupňa nielenže neúplne zistil skutkový stav veci, ale zároveň zasiahol

do ústavných práv žalobcu. Ako žalobca jednoznačne preukázal poukázanie finančných prostriedkov
žalovanej, pričom má za to, že preukázal i titul poskytnutia týchto prostriedkov. Naopak žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno svojej procesnej obrany, nakoľko nedokázala hodnoverne preukázať iný
účel poskytnutia finančných prostriedkov ako žalobcom preukazovanou pôžičkou. Konajúci súd sa
obmedzil len na konštatovanie, že procesná obrana žalovanej sa mu javí ako pravdepodobnejšia verzia

skutkového stavu. Toto odôvodnenie považuje nielen za nedostatočné zistenie skutkového stavu, ale ide
aj o arbitrárne, teda svojvoľné rozhodnutie súdu, čo zakladá priamu nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Vychádzajúc z tohto ustanovenia, cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza

zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje

informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonajúvšetkynavrhnutédôkazy,prípadnevýnimočneajiné
než navrhnuté dôkazy a súd aj napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby ním poukazované finančné
prostriedky boli žalovanej poskytnuté z titulu pôžičky uzatvorenej medzi účastníkmi. V čase poskytovania
peňažných prostriedkov síce žalobca so žalovanou mal zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak

obaja účastníci i naďalej žili v spoločnej domácnosti. Zákon o rodine pritom v ust. § 19 ods. 1 ukladá
povinnosť obom manželom starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Je nepochybné, že v období, keď dochádzalo
k poskytovaniu peňažných prostriedkov lepšie finančné možnosti pre starostlivosť o domácnosť mal
žalobca.

Najpodstatnejším dôkazom spochybňujúcim poskytnutie pôžičky je samotné správanie sa žalobcu pri
poukazovaní jednotlivých finančných čiastok prostredníctvom peňažného ústavu. Ani v jednom prípade
žalobca neuviedol konštantný symbol 0858 označujúci prechodne poskytnuté pôžičky, ale konštantný
symbol 0968 znamenajúci ostatné prevody medzi účtami toho istého klienta. Záver o neunesení

dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k tvrdeniu o uzavretí pôžičky so žalovanou má teda oporu vo
vykonanom dokazovaní.

Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom najstaršej dcéry účastníkov
konania je potrebné dodať, že nevykonanie tohto dôkazu bolo dostatočným spôsobom odôvodnené.

Navyše žalobca tento dôkaz navrhol na poslednom pojednávaní konanom dňa 01.06.2015, teda po
viac ako troch rokoch od začatia konania s odôvodnením, že vykonanie tohto dôkazu nenavrhol skôr
len preto, lebo nepredpokladal, že žalovaná jeho tvrdenia bude spochybňovať. Žalovaná pritom už vo
svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.05.2012 výslovne spochybnila nárok žalobcu čo do dôvodu
aj výšky. Tento svoj postoj počas celého konania nezmenila. Postoj žalovanej k premetu sporu bol teda

žalobcovi dobre známy, a preto návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v deň vyhlásenia rozsudku
nemožno hodnotiť inak, ako účelový s cieľom dosiahnuť predlženie sporu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov vo výške 553,84 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny
právneho zástupcu žalovanej za spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31.07.2015 vo výške 453,14
Eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za jeden

úkon právnej služby vykonaný v r. 2015 vo výške 8,39 Eur a zo sumy 92,31 Eur tvoriacej 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.