Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225295
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114225295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľky G. X.,

bytom G., štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou
so sídlom Legionárska 618, Trenčín, proti odporcovi F. X., bytom O. XXX/XX, G., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil odporcovi prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne odo
dňa začatia súdneho konania, a to vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám. Svoj návrh odôvodnila tým,

že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/80/2013-30
zo dňa 18.09.2013. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a bol jej
priznaný invalidný dôchodok vo výške 143,90 eur mesačne. Okrem toho pracuje na základe dohody o
pracovnej činnosti. Jej
hrubý príjem predstavuje 2,10 eur/hodina, pričom pracuje 10 hodín týždenne. Navrhovateľka ďalej
uviedla, že žije sama v prenajatom 1-izbovom byte, kde hradí nájomné vo výške 230 eur mesačne. V

súčasnosti má dlh na nájomnom vo výške 900 eur, preto jej prenajímateľ dal výpoveď. K jej ďalším
výdavkom patrí strava vo výške 120 eur mesačne, lieky vo výške 5 eur mesačne a oblečenie a drogéria
30 eur mesačne. Domnieva sa, že príjem odporcu mu umožňuje prispievať na jej výživu. Jeho príjem
predstavuje sumu 800 eur mesačne a jeho tvrdenia o výške príjmu sú účelové. Domnieva sa, že
odporca pracuje oveľa viac, ako uvádza. S odporcom sa snažila na požadovanom príspevku dohodnúť.
V období mesiaca marec a apríl 2014 jej prispieval sumou 200 eur mesačne, v máji 2014 sumou 120
eur mesačne. Poznamenala, že v dôsledku poberania invalidného dôchodku sa nachádza v stave,

kedy nie je schopná sama sa živiť. Zdôraznila, že nemá finančné prostriedky na všetky svoje potreby.
Potrebovala by antibiotiká a lieky od bolesti, ale na tie už nemá peniaze. Aj na stravu si mnohokrát
požičiava. V prípade potreby si dobíja kredit na telefón vo výške 10 eur; toto však nie je pravidelne.
Chcela si zabezpečiť viac programov na televízor, preto si objednala P., za ktorý by mala platiť 13 eur
mesačne, ale pre nedostatok finančných prostriedkov toto neplatí. S odporcom má veľa dlhov, ktoré by
mali spoločne splácať. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. K otázke príčin rozvratu manželstva uviedla, že
s odporcom si nerozumeli. Potvrdila svoju mimomanželskú známosť, ktorá však nebola príčinou rozvratu

ich manželstva.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou bolo rozvedené na základe
jeho žiadosti, nakoľko navrhovateľka už počas manželstva žila so svojim priateľom a často nebývaladoma. Okrem toho mala problémy s hráčskou vášňou a alkoholom. Neprispievala na domácnosť a často
za ňu musel splácať ňou požičané peniaze, čo zasahovalo do domáceho rozpočtu. Poznamenal, že
navrhovateľku v apríli 2014 sťahoval k priateľovi a odtiaľ asi o dva týždne k jej rodičom a odtiaľ o mesiac

jej hľadal byt. Našiel jej byt za nájomné vo výške 130 eur mesačne, ale navrhovateľka nebola spokojná
s lokalitou, preto ju presťahoval do bytu za nájomné vo výške 230 eur mesačne. Všetky tieto činnosti
prebiehali pod stálym tlakom a vyhrážkami navrhovateľky. Odporca ďalej uviedol, že začiatkom roka bol
dlhodobo práceneschopný, na základe čoho zmenil zamestnanie. Zmenu mu však lekár neodporučil,
urobil tak z vlastnej vôle. Pôvodne vykonával prácu lakýrnika, v ktorej dosahoval príjem od 600 eur

do 900 eur. Túto činnosť už v súčasnosti nevykonáva ani len brigádnicky. Do júla 2014 bol SZČO,
následne bol asi mesiac nezamestnaný a potom nastúpil do zamestnania na štvrtinový úväzok, kde
dosahoval príjem 90 eur mesačne. V súčasnosti takisto pracuje na štvrtinový pracovný úväzok a jeho
mzdapredstavujesumu80eurmesačne.Zozdravotnýchdôvodovnemôževiacpracovať.Odporcaďalej
uviedol,žebývaupriateľky,ktorájestarobnádôchodkyňaapoberádôchodokvsumeokolo400eur.Ona
mu pomáha, aby prežil, dáva jej všetky zarobené peniaze. Spoločne bývajú v záhradnej chatke, ktorá je

vjejosobnomvlastníctve.Vyživovaciupovinnosťnemážiadnu,mádlhynazdravotnompoistení,ktorésa
snaží postupne splácať. K jeho výdavkom patrí strava, pričom však nevie, koľko mesačne minie. Na lieky
minie 10 - 15 eur štvrťročne. Majetok vyššej hodnoty nevlastní. K príčinám rozvratu manželstva uviedol,
že navrhovateľka mala mimomanželskú známosť, avšak túto považuje za vyvrcholenie ich vzájomných
nezhôd. On počas manželstva mimomanželskú známosť nemal. Potvrdil, že navrhovateľke dal peniaze

na nájomné, ale ona tieto minula a nájomné nezaplatila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením rozsudku tunajšieho súdu č. k.
12C/80//2013-30 zo dňa 18.09.2013, dohody o pracovnej činnosti zo dňa

27.10.2014, potvrdenie o príjme navrhovateľky, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku zo dňa 14.02.2011, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa
04.12.2014, nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2015, dokladov o úhrade telefónneho kreditu a Magio TV,
pracovnej zmluvy odporcu zo dňa 22.10.2014, daňového priznania za rok 2014, potvrdenia ÚPSVaR zo

dňa 16.03.2015 a mzdového listu odporcu a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/80/2013-30 zo dňa 18.09.2013 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené.

Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 14.02.2011 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok,
ktorý v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2014 poberá vo výške 143,90 eur.

Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 27.10.2014 vyplýva, že navrhovateľka pracuje ako pomocná sila
v obsluhe s dĺžkou pracovného času 10 hodín týždenne za odmenu 2,10 eur/hodina brutto. Z potvrdenia

o príjme zo dňa 25.06.2015 je zrejmé, že priemerný zárobok navrhovateľky za obdobie od 10/2014 do
5/2015 predstavuje sumu 67 eur.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.06.2015 vyplýva, že navrhovateľka je nájomníčkou 1-izbového bytu, za
užívanie ktorého bolo dojednané nájomné vo výške 230 eur mesačne.

Z dokladov o úhrade je zrejmé, že navrhovateľka uhradila kredit na telefón vo výške 10 eur a TV v
celkovej výške 59,94 eur.

Z daňového priznania za rok 2014 vyplýva, že základ dane odporcu predstavuje sumu 2.438,86 eur.

Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 16.03.2015 je zrejmé, že odporca bol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v období od 08.09.2014 do 22.10.2014.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že odporca sa zamestnal ako robotník - dokončovacie

práce, pričom pracovný čas bol dojednaný na štvrtinový pracovný úväzok. Pracovná zmluva bola
dojednaná na dobu určitú do 31.05.2015, pričom mesačná mzda bola dojednaná vo výške 90 eur.Zo mzdového listu odporcu je zrejmé, že jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie od 1/2015 do
5/2015 predstavuje sumu 68 eur.

Podľa § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné

nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Zákon o rodine s cieľom ochrany rozvedeného manžela zakotvuje medzi druhmi vyživovacích povinností
aj príspevok na výživu rozvedeného manžela. Rozvedenému manželovi môže vzniknúť nárok na tento

príspevok od svojho bývalého manžela len vtedy, ak už bolo manželstvo právoplatne rozvedené, jeden z
manželovniejeschopnýsámsaživiť,avšaksúčasnemožnosti,schopnostiamajetkovépomerydruhého
manžela sú dostatočné pre platenie tohto príspevku. Ďalšou podmienkou je, že sa bývalí manželia sami
naplatenípríspevkunedohodliazároveňbyuloženietejtopovinnostinebolovrozporesdobrýmimravmi.
Pri posudzovaní tohto nároku súd musí skúmať aj príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva. V danom

prípade má súd za to, že neboli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre priznanie tohto
príspevku navrhovateľke. Manželstvo účastníkov bolo na návrh odporcu právoplatne rozvedené dňom
24.10.2013 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12C/80/2013-30 zo dňa 18.09.2013. Ako uviedli zhodne
obaja účastníci, dôvodom rozvratu manželstva boli ich pretrvávajúce vzájomné nezhody, čo v konečnom
dôsledku vyústilo do mimomanželskej známosti navrhovateľky. Mimomanželskú známosť navrhovateľky

však ani jeden z účastníkov nepovažoval za hlavnú príčinu rozvratu ich manželstva. Súd preto ustálil, že
príčinou rozvratu manželstva boli vzájomné nezhody účastníkov, nie však nevera navrhovateľky. V tejto
súvislosti potom možno konštatovať, že na strane navrhovateľky nie je daný dôvod, o ktorom by bolo
dôvodné povedať, že je takej intenzity, že uloženie povinnosti odporcovi platiť príspevok na rozvedenú
manželku (navrhovateľku) by bol v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalšou podmienkou je tá skutočnosť, že bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. V danom prípade
navrhovateľka v konaní preukázala, že skutočne nie je schopná sama sa živiť, keď od roku 2011 bola
uznaná za invalidnú a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 143,90 eur. V rámci možností
svojho zdravotného stavu vykonáva tiež práce na základe dohody o pracovnej činnosti, kde jej priemerný

zárobokpredstavujesumu67eurmesačne.Následnesasúdzaoberalskúmanímodôvodnenýchpotrieb
navrhovateľky a majetkových pomerov a možností a schopností odporcu. Na tomto mieste súd zistil, že
navrhovateľka poberá invalidný dôchodok vo výške 143,90 eur a k tomu poberá aj príjem z pracovnej
činnosti vo výške 67 eur mesačne. Jej odôvodnené výdavky (bývanie, lieky a strava) predstavujú
sumu 355 eur, čo je suma podstatne prevyšujúca jej príjmy, pričom na iné rovnako dôležité potreby

(napr. hygienické potreby, ošatenie a pod.) jej už príjem nepostačuje. Majetok vyššej hodnoty, ktorý by
navrhovateľka mohla prípadne použiť na uspokojovanie svojich základných životných potrieb, nevlastní.
Čo sa týka majetkových pomerov odporcu, mal súd za preukázané, že odporca je zamestnaný na
štvrtinový pracovný úväzok a dosahuje priemerný príjem 68 eur mesačne. Iný príjem nemá. Svoje
odôvodnené výdavky bližšie nešpecifikoval. Vzhľadom na vývoj cien základných komodít nevyhnutných

pre uspokojenie základných potrieb však možno ustáliť, že príjem odporcu nepostačuje ani na
uspokojenie jeho základných potrieb. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že majetkové
pomery odporcu mu neumožňujú prispievať na výživu rozvedenej manželky, a preto pri nesplnení
tejto podmienky súd návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľka sa v konaní bránila tvrdeniami, žeodporca si naďalej popri práci privyrába, čím zvyšuje svoj príjem. Toto však súdu nijak nepreukázala,
preto súd tieto jej tvrdenia vyhodnotil ako účelové. Rovnako tak ako účelové vyhodnotil súd aj tvrdenia
navrhovateľky, že odporca sa vzdal svojho výhodnejšieho zamestnania preto, aby jej nemusel prispievať

na výživu. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporca prestal vykonávať svoju prácu
oveľa skôr, ako navrhovateľka podala návrh na určenie príspevku na rozvedenú manželku.

S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mal plný úspech vo veci odporca. Náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu
súd túto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.