Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223620
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512223620.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej

ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.12.2014, č.k.
12C/158/2012-92 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2.3.2015, č.k. 12C/158/2012-129,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. 12.2014, č.k. 12C/158/2012-92 s a p
o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 2. 3.2015, č.k. 12C/158/2012-129 s a p

o t v r d z u j e.

Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 2. 12.2014, č.k. 12C/158/2012-92 súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľanauloženiepovinnostiodporcovizaplatiťmusumu 6121,97 eur titulommajetkovej
škody a sumu 1 224,39 eur titulom nemajetkovej ujmy (pôvodne sp.zn. 12C/158/2012), návrh

navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 3 673,13 eur titulom majetkovej škody
a sumu 734,63 eur titulom nemajetkovej ujmy (pôvodne sp.zn. 12C/175/2012), návrh navrhovateľa na
uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 125 eur titulom majetkovej škody a sumu 540,29 eur
titulom nemajetkovej ujmy (pôvodne sp.zn. 12C/180/2012) uplatnené podľa ust. zák. č. 514/2003 Z.z.
a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil § 9 ods.1,2, 4, § 17 ods.1,2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci , § 44 ods. 2, § 45 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v platnom znení, keď z vykonaného dokazovania zistil, že v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa)
proti povinnému J. U. (sp.zn. 37Er/168/2011) doručil dňa 20.1.2011 súdny exekútor exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa
14.2.2011, v exekučnej veci oprávneného (navrhovateľa) proti povinnému J. S. (sp.zn. 37Er/3131/2011)
doručil dňa 16.6.2011 súdny exekútor exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa 13.7.2011, v exekučnej veci oprávneného
(navrhovateľa, sp.zn. 37Er/5037/2009) doručil dňa 23.11.2009 súdny exekútor exekučnému súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej exekučný súd rozhodol dňa 25.6.2010.Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v prejednávaných veciach nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, či už existenciu nesprávneho
úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi úradným postupom a vznikom škody.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu,
je nutné považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s
pravidlami stanovenými právnymi normami správne vydané v stanovenej lehote, za predpokladu, že
poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Zároveň poukázal na
skutočnosť, ktorá mu je známa z rozhodovacej činnosti, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším
počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom. V tejto súvislosti
poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu judikatúru tvrdí, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Prvostupňový súd zároveň poukázal na nečinnosť navrhovateľa v súvislosti
so získaním poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý v prejednávaných prípadoch nevyužil možnosť
podať riadny opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá.
Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že uvedený nárok môže vzniknúť iba

fyzickej osobe a zároveň v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom došlo k
neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa (čo navrhovateľ ani netvrdil a takýto zásah je
pojmovo vylúčený v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom).
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „ O.s.p.“)
prihliadajúc na to, že súd nezistil z obsahu spisu žiadne trovy, ktoré by mali plne úspešnému odporcovi

vzniknúť.
Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (dôvodiac ustanovením
§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. l písm. f), g), h), § 205 ods. 2
písm. c), d), e), f) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom;

rozhodoval vylúčený sudca; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Odvolateľ poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. uviedol, že riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd prvého stupňa preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej účasti právneho

zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol v neprítomnosti jeho
a jeho právneho zástupcu, odňal mu možnosť konať pred súdom.
Odvolateľ poukázal na obsah jeho žaloby, v ktorej súd prvého stupňa upozornil na skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že sa krajský súd s dôvodmi na

vylúčenie sudcu nestotožnil neznamená, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného z dôvodov (okrem tých, ktoré označil v žalobe), pričom
rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných
krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach (napr. vo veci vedenej na Krajskom súde v
Trnave pod sp. zn. 11NcC 46/2012 zo dňa 17. 10. 2012, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu

Dunajská Streda z rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie Okresnému súdu Galanta).
Navrhovateľ v odvolaní poukázal ďalej na to, že nakoľko podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával a
rozhodoval vylúčený sudca. Konečné vydanie rozhodnutia vo veci samej súdom neprichádzalo do úvahy

aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie . Súd prvého stupňa sa
dopustil viacero omylov, keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované úseky tomu nenasvedčujú. Na splnenie zákonnej lehoty, resp. nakonanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je
dôležité skúmať nie len samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy
poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi.

Podľa názoru odvolateľa v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo
potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise; za
stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje
stanoviská k skutkovým, právnym, otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym
úradnýmpostupomavýškouspôsobenejškody.Súdprvéhostupňavykonaldokazovanie,ktoréhoobsah

a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca
vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Majú právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré súd
získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo
žiadnej z nich.
Pokiaľ ide o návrh na náhradu majetkovej škody, súd prvého stupňa podľa názoru odporcu ignoroval

všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode vzniknutej titulom udržiavania a správy informačného
systému a súvisiacich výdajov (na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje). V tejto časti mal rozhodnutie
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a mal za to, že je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V
konaní hodlal prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,

a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods.4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej , aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. V rozhodnutí súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.2

Ústavy Slovenskej republiky , ako aj práv na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie
v zákonom stanovenom čase. Súd prvého stupňa sám zistil, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne
udržateľné ospravedlňujúce dôvody .

Odvolateľ napokon poukázal na to, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému
súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd na základe
Ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo
veci samej o tomto návrhu rozhodnúť. Súčasne namietal, že súd prvého stupňa mal postupovať podľa

§ 153b O.s.p., keď odporca nereagoval na výzvu súdu a nepredložil vyjadrenie k žalobnému návrhu
v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p.
Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
orgánom štátu , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí
aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods.1,2
O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z., v ktorom

dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
podstatný význam.K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je v
danom prípade ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na
súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa
27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 6 121,97 eur z titulu majetkovej škody a 1 224,39 eur z titulu nemajetkovej ujmy
vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože tento v zákonnej

lehote nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku navrhovateľa proti povinnému J. U. (č.k. 12C/158/2012), podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 673,13 eur z titulu majetkovej škody a 734,63 eur z titulu
nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože

tento v zákonnej lehote nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa proti povinnému J. S. (č.k. 12C/175/2012), podaním
doručeným prvostupňovému súdu dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125 eur z titulu majetkovej škody a 540,29 eur z titulu
nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože

tento v zákonnej lehote nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom
konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa (č.k. 12C/180/2012). V podaní navrhovateľ zároveň
žiadal o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava
V z prejednávania a rozhodovania veci s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava V, ktorý by bol inak
oprávnený vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O.s.p., zapríčinil svojim

nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa, a preto
nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.

V posudzovanej veci (sp.zn. 12C/158/2012) rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
16.10.2012, č.k. 2NcC/79/2012-20 o tom, že H.. H. W. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 12C/158/2012 a ostatní vo výroku uvedení sudcovia
Okresného súdu Bratislava V (vrátane zákonnej sudkyne) v danej veci nie sú vylúčení z jej prejednania
a rozhodovania. Zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľa na postup v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p.

V posudzovanej veci (sp.zn. 12C/175/2012) rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa

19.10.2012, č.k. 14NcC/89/2012-22 o tom, že JUDr. Viera Sandtnerová nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 12C/175/2012.

V posudzovanej veci (sp.zn. 12C/180/2012) rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
16.10.2012, č.k. 2NcC/78/2012-20 o tom, že H.. H. W. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 12C/180/2012 a ostatní vo výroku uvedení sudcovia
Okresného súdu Bratislava V (vrátane zákonnej sudkyne) v danej veci nie sú vylúčení z jej prejednania
a rozhodovania. Zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľa na postup v zmysle § 12 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 27.2.2013, č.k. 12C/158/2012-44 spojil na spoločné

konanie veci vedené pred jeho súdom pod sp.zn. 12C/158/2012, 12C/175/2012 a 12C/180/2012 na
spoločné konanie s tým, že budú vedené pod sp.zn. 12C/158/2012.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa stanovil v danej veci termín pojednávania na
deň 2.12.2014 o 10,30 hod.. Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa

doručenédňa20.11.2014(viďdoručenkanač.l.84). Navrhovateľ e-mailovýmpodanímbezzaručeného
elektronického podpisu doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.11.2014 (č. l.86) požiadal o zrušenie
pojednávania z dôvodu, že mu nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu o vylúčení resp. nevylúčení
sudcov Okresného súdu Bratislava I a v prípade, že Krajský súd rozhodne, že títo sudcovia nie súvylúčení z prejednania veci, má záujem proti tomuto uzneseniu sa brániť všetkými možnými zákonnými
prostriedkami, predovšetkým podaním sťažnosti na Ústavný súd SR. V e-mailovom podaní
bez zaručeného elektronického podpisu zo dňa 7.2.2014 požiadal navrhovateľ o prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Zo
zápisnice z pojednávania nariadeného súdom prvého stupňa na deň 2.12.2014 vyplýva, že
súd prvého stupňa pojednával v neprítomnosti účastníkov a vo veci na tomto pojednávaní aj rozhodol.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že ak sa riadne predvolaný navrhovateľ na
pojednávanie nariadené na deň 2.12.2014 nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého
dôvodu , súd prvého stupňa postupoval správne, keď v uvedený deň pojednával v neprítomnosti
navrhovateľa a rozhodol s prihliadnutím na obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. Tento postup
súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a súd prvého stupňa ním neodňal navrhovateľovi možnosť

konať pred súdom.

Odvolací súd ďalej udáva, že súd prvého stupňa poskytol navrhovateľovi dostatočný časový priestor
predložiť,navrhnúťdôkazy,oboznámiťsasdôkazminachádzajúcimisa vspise,napojednávanie
oboch účastníkov riadne a včas predvolal; sám navrhovateľ z vlastného rozhodnutia

tento priestor nevyužil. Navrhovateľ nemôže svoju vlastnú pasivitu dávať na vrub súdu a v konečnom
dôsledku ju využiť vo svoj prospech. V danej veci súd prvého stupňa poskytol účastníkom (aj právnemu
zástupcovi navrhovateľa) reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy. Ak túto možnosť
bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných) nevyužili, takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v
odvolacom konaní zohľadniť v ich prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ

v návrhu a i v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody ohľadne spôsobených prieťahov v
exekučnom konaní, neuvádzal však konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybňoval vecnú a právnu
správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý svoj zamietajúci výrok právne a skutkovo
odvodzoval od postupu exekučného súdu v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava V pod
sp.zn. 37Er/168/2011, sp.zn. 37Er/3131/2011, 37Er/5037/2009.

Právne bezvýznamným je aj tvrdenie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať
pred súdom, nakoľko v ďalšom priebehu konania chcel predložiť dôkazy o výške vzniknutej majetkovej
škody,atoznaleckýposudok,ktoréhovypracovaniezabezpečil,nakoľkopovinnosťouúčastníkakonania
jepodľa§120ods.1O.s.p.označiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Navrhovateľsitútopovinnosť

nesplnil, keď znalecký posudok do skončenia dokazovania v priebehu prvostupňového konania (a
napokon ani v odvolacom konaní) súdu nepredložil. Súd prvého stupňa preto správne o veci
rozhodol len na základe listinných dokladov predložených do momentu jeho rozhodnutia účastníkmi
konania s poukazom na nedostatočné preukázanie vzniku a výšky škody (ako paušálneho vyčíslenia
nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky, ktoré malo byť podložené predmetným znaleckým

posudkom). Za odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom a za vadu v procesnom postupe
súdu nie je možné posúdiť ani navrhovateľom namietanú okolnosť, že súd prvého stupňa rozhodol o
jeho návrhu na prerušenie konania (do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd) súčasne s rozhodnutím o veci samej, pretože toto tvrdenie nemá oporu v stave

zistenom z obsahu súdneho spisu, keď prvostupňový súd nerozhodoval o jeho návrhu na prerušenie
konania, nakoľko na neho neprihliadal s poukazom na § 42 ods. 1 O.s.p.; podľa názoru odvolacieho
súdu tak postupoval správne aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2011,
č.k. 1Ndc/6/2011.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudsképráva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyzodňa17.6.2009,sp.zn.5MCdo8/2008).Právonaspravodlivýsúdnyproces

je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby

bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je k námietkam navrhovateľa o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa možné konštatovať, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie uvedeným požiadavkám vyhovuje a námietky navrhovateľa sú
nedôvodné a nepodložené.
V danom konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáha náhrady škody a

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Štát (Slovenská republika) zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci (okrem
orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy) a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom (§ 2, § 3 ods. l citovaného
zákona). Podľa citovaného zákonného ustanovenia teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh orgánov verejnej moci uvedených v ustanovení § 2 citovaného zákona o. i. aj nesprávnym
úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia, nezákonným rozhodnutím (nezákonne vydaným). Tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Je jednou z foriem objektívnej

zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie); štát však zodpovedá len vtedy, ak sú súčasne splnené
aj ďalšie podmienky zodpovednosti, a to existencia škody, nemajetkovej ujmy, nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci, nezákonné rozhodnutie, príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom, nezákonným rozhodnutím. Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok,
štát zodpovednosť nenesie. Je nespornou skutočnosťou, že povinnosti možno ukladať len na základe

zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (čl. 13 ods. l písm. a/ Ústavy
Slovenskej republiky), rovnako podľa čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd každý je oprávnený
konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu, ktorý nerozhodol o žiadostiach súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky navrhovateľa v zákonom
stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom ku dňu
začatia exekučných konaní) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,

že v prípade rozhodnutia, ktorým súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie (z dôvodu zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom) nie je v zákone stanovená
lehota. V preskúmavanej veci nie je preto možné konštatovať (zhodne s názorom súdu
prvého stupňa), že došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že exekučný súd o

žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote
(vo všetkých prípadoch exekučných konaní súvisiacich s prejednávanou vecou, súd zamietol žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).

Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu stotožňuje i so záverom súdu prvého stupňa o tom,

že v posudzovanom prípade navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody a ani príčinnú
súvislosť medzi tvrdenou majetkovou škodou a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.
Nie je opodstatnený jeho názor, že súd prvého stupňa ignoroval jeho tvrdenia týkajúce sa majetkovej
škody. V tomto ohľade poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvého stupňauviedol, že navrhovateľ neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojho nároku (t.j. ani
tie, ktoré mali preukázať vznik a výšku škody) do skončenia dokazovania. Odvolací súd dodáva, že ak
navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnej konkrétnej

exekučnej veci vznikla škoda, mal ju vyčísliť a i preukázať v konkrétnej výške. Nie je možné vychádzať z
jeho ničím neoverených a nepreukázaných tvrdení - navrhovateľ totiž výšku škody vyčíslil paušálne bez
viazanosti na konkrétny nesprávny úradný postup exekučného súdu v danej veci. Výška škody tvrdená
navrhovateľom nie je preukázateľná a overiteľná z dôvodu, že navrhovateľ škodu nevyčíslil
na podklade preukázateľného zníženia jeho majetku, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu, ale ju vyčíslil paušálne.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uvádzal, že situácia vyvolaná
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však tieto svoje
tvrdenia nekonkretizoval a ničím nepreukázal. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že neexistencia účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov jeho
riadiacich orgánov a u jeho vlastníkov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo, treba poukázať na to, že sám navrhovateľ nevyužil zákonné možnosti - vydanie rozhodnutia
neurgoval a ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Okrem toho, v rámci odškodnenia právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania by nemali byť odškodnené aj

fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, pretože im nevzniká ujma priamo a chýba
tu príčinná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011).

Za odňatie možnosti navrhovateľa konať pred súdom a za vadu v procesnom postupe súdu nie je
možné posúdiť ani navrhovateľom namietanú okolnosť, že súd prvého stupňa v danej veci nerozhodol

rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky (odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.3.2013).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa (vrátane správneho výroku o
trovách konania pred súdom prvého stupňa) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správny

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

Okresný súd Bratislava I v uznesení zo dňa 2.3.2015, č.k. 12C/158/2012-129 uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v sume 20 eur, do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
Namietol, že spoplatnenie podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa týka iba návrhu, nie však
odvolania a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2007, sp. zn.
4 Cdo 39/2007. V odvolaní napokon uviedol, že dané konanie sa začalo pred 1.10.2012, a preto v
zmysle § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. treba vec posúdiť podľa tohto zákona v znení platnom do 30.09.2012.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)

sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci

samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí
prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v

prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov). Poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je

poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá citovaného zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012, za podanie návrhu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume 20 eur.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1. 10. 2012, z úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa

stanú splatnými po 30. 9. 2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb., bola do Sadzobníka
vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zák. č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade navrhovateľ povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.

Berúc do úvahy hore citované ustanovenia, navrhovateľ by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci
bolo odvolacie konanie začaté po 1. 10. 2012, preto navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť poplatok
za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania;
výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z

návrhu na začatie konania (po 1. 10. 2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť
zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o
náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je pri posudzovaní poplatkovej
povinnosti navrhovateľa bez právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1. 10. 2012
oslobodené od súdnych poplatkov (zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo zo zákona č.
71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/). Odvolateľovi ďalej dáva do pozornosti Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 k otázke

vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo
konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016.
Podľa zjednocujúceho stanoviska k vyššie nastolenej otázke (majúcej podstatný právny význam priposúdení odvolania navrhovateľa v danej veci), ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30.
septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava
účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo do 30. septembra

2012.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 2.3.2015, č.k.
12C/158/2012-129 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.