Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/152/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509200973
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7509200973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu z JUDr. G. U. a sudcov JUDr. F. M.

a JUDr. Ľ. E. v právnej veci navrhovateliek v 1. rade B. B., nar. XX.K. XXXX, bytom Č., E.P. V.. Č.. XX, v
2. rade Z. H., nar. XX. A. XXXX, bytom E., A. V.. Č.. X, zastúpených JUDr. M. D., advokátkou so sídlom
v E., S. V.. Č.. XX, proti odporcom v 1. rade P. M., nar. X.K. XXXX, bytom Č., S.X. V.. Č.. XX, v 2. rade
Z. M., rod. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Č., S. V.. Č.. XX, obom zastúpeným JUDr. Z. Š., advokátom
so sídlom v E., B. V.. Č.. XX v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporcov proti rozsudku
Okresného súdu Košice -okolie, č.k. 15C 18/2009-231 zo dňa 12. januára 2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľkám proti odporcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky sa pôvodným návrhom domáhali, aby odporcovia v 1. a 2. rade boli povinní na vlastné
náklady odstrániť na pozemku parcele č. XXXX/XX prístrešok o rozlohe X,X W. X,XX m2, oplotenie,
betónové stĺpy a pletivo a na pozemku parcely č. KN C XXXX/XX hospodársku murovanú budovu o
rozlohe X,XX W. X,XX m s pevným základom zakreslenú na geometrickom pláne č. 19/2008 zo dňa
24.januára 2008 zapísaných katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice -okolie pre obec Č.,
kat.úz. Č. na F. Č.. XXXX a XXXX zakreslených na geometrickom pláne č. XX/XXXX z pozemku

navrhovateliek do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Počas konania súd prvého stupňa pripustil zmenu
návrhu v znení: odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a
to parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcelu č. XXXX/XX zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č. XXXX - parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, na LV č. XXXX, parcelu č. XXXX/XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXmX
a na LV č. XXXX parc. č. XXXX/XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelu č. XXXX/
XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, v kat. území Č.; hospodársku budovu postavenú na parcele č.

XXXX/XX o výmere XX m2, zapísanú na LV č. XXXX bez súpisného čísla súd prikáže do vlastníctva
navrhovateliek v 1. a 2. rade a zároveň navrhovateľky v 1. a 2. rade zaviaže spoločne a nerozdielne
vyplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu za stavbu určenú znaleckým posudkom v sume 1.070,- eur
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť vypratať
nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX a to parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXXX m2 a parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č.
XXXX parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č. XXXX parcelu č.XXXX/XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 292 m2, a na LV č. XXXX parcelu č. XXXX/XXX -
zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcelu č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere XXX
m2 v katastrálnom území Č. a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Hospodársku budovu postavenú

na parcele č. XXXX/XX o výmere XX m2 zapísanú na LV č. XXXX prikázal do vlastníctva navrhovateliek
v 1. a 2. rade a uložil navrhovateľkám v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom
v 1. a 2. rade náhradu v sume 1.070 eur všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcomv1.a2.radeuložilpovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťtrovykonaniavovýške1.625,77
eur na účet právnej zástupkyne navrhovateliek v 1. a 2. rade JUDr. M. D. do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste
samom, znaleckým posudkom, listami vlastníctva, zmluvou o prevode vlastníctva bytu, dotazom na
poľnohospodárske družstvo Č., znaleckým posudkom, geometrickým plánom mal preukázané, že obe
navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníčkami okrem iných parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX na
LV XXXX, parcely č. XXXX/XX na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX na LV XXXX a na LV č. XXXX

parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX všetko v katastrálnom území Č.. Podiely na vyššie citovaných
nehnuteľnostiach zapísaných na vyznačených listoch vlastníctva nadobudli jednak osvedčeniami o
vyrovnaní dedičských podielov N - XXX/XX - XX/XX a N XXX/XX-XX/XX a taktiež aj titulom daru V
XXX/XX a V XXX/XX zo dňa 3. júna 2008. Odporcovia sú spoluvlastníkmi hospodárskej budovy bez
súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX. Odporcovia sa stali

bezpodielovými spoluvlastníkmi hospodárskej budovy na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo
dňa 29.10.2004 a k tomuto pozemku nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe
tejto zmluvy sa stali vlastníkmi bytu č. 2 na prízemí bytového domu číslo súpisné XXX na S. ulici v
Č. a zároveň aj vlastníkmi k hospodárskej stavbe bytu č. 2, bez súpisného čísla postavenej na parcele
č. XXXX/XX. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania súd prvého stupňa zistil, že parcely, ktoré sú

predmetom tohto konania boli v užívaní bývalého JRD N. U. Č., ktoré tieto pozemky užívalo a podľa
navrhovateľov boli vnesené do družstva ešte ich právnymi predchodcami. Z vyžiadanej dokumentácie
z Poľnohospodárskeho družstva Č., súd prvého stupňa zistil, že rozhodnutím Okresného Národného
výboru, odboru výstavby v Košiciach zo dňa 15.05.1968 bolo vydané rozhodnutie o započatí výstavby
bytových jednotiek, kde stavebníkom bolo Okresného výstavbové bytové družstvo Košice s tým, že z

parcely č. (XXXX/X sa vyčlení pozemok siahajúci pozdĺžne od záhrad až po sieť elektrického vysokého
napätia na severnej strane - parciel č. XXXX/X, č. XXXX/X a XXXX/X, pričom šírka pozemku mala
byť 60 metrová). Zastavovací plán bolo potrebné predložiť na schválenie odboru výstavby. Následne
Okresnýnárodnývýbordňa06.01.1969rozhodolnazákladežiadostiOkresnéhovýstavbovéhobytového
družstva ako investora o povolenie a prípustnosti stavby pre štvrtú bytovú jednotku k OVBD v Č.. Neskôr

bol tento obytný dom zaradený do evidencie základných prostriedkov v PDP Č.. Z oboznámenia sa
záznamu predloženého právnym zástupcom odporcov zo dňa 02.10.1975 pri príležitosti komisionálneho
výberu staveniska pre byt 2 x 6 bytových jednotiek pre JRD Č., súd prvého stupňa zistil, že predmetom
prejednania boli okrem bytoviek aj hospodárske časti a záhradky k bytovkám, ktoré JRD doporučilo
riešiť v areáli bývalej hydinárne. Zároveň bolo konštatované, že pre záhradkárske a hospodárske

účely je možné využiť terajšie hospodárske budovy, ktorých dispozičné riešenie dovoľuje reálnu deľbu
pre jednotlivých užívateľov. So započatím výstavby bytových jednotiek sa začalo niekedy v roku
1975 Okresným výstavbovým bytovým družstvom a je zrejmé, že hospodárske budovy postavené
na pozemku navrhovateliek už v tom období existovali a boli zriadené bývalým JRD. V konaní bolo
nepochybné, že tieto hospodárske budovy postavené na parcele č. XXXX/XX boli zriadené bez súhlasu

vtedajšieho vlastníka tejto parcely a to organizáciou - družstvom. Tiež vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že odporcovia vstúpili do užívateľských práv k bytom, ako aj k rozsahu užívania
nehnuteľností hospodárskej budovy. Odporcovia potvrdili, že z hospodárskej budovy si vytvorili tzv. letnú
kuchynku a užívali aj časť záhrady, ktorá bola oplotená oceľovými rúrami, takto odporcovia užívajú tieto
nehnuteľnosti spoločne s hospodárskou budovou cca 20 rokov. Na ohliadke miesta samom súd prvého

stupňa zároveň výpoveďou súčasného predsedu družstva, ktorý sa na miesto ohliadky dostavil, zistil,
že súčasní vlastníci bytov boli oboznámení s tým, že získavajú vlastníctvo k hospodárskej budove,
avšak na pozemku, ktorý nie je vysporiadaný. Podľa nového geometrického plánu č. X/XXXX, ktorý
bol úradne overený správou Katastra Košice -okolie dňa 04.mája 2010 pod číslom XX/XXXX je zrejmé,že bytové jednotka je postavená na parcele č. XXXX/XX. Parcelu č. XXXX/XX odporcovia užívajú ako
dvor a na ktorej majú uložené hnuteľné veci (autá a iné veci), pričom pod bytovou jednotkou majú
garáž, ku ktorej je prístup zo susediacej parcely č. XXXX/XX, ktorá je tiež vo vlastníctve navrhovateliek

a je zapísaná na LV č. XXXX. Parcelu č. XXXX/XX taktiež užívajú odporcovia a nachádzajú sa na nej
žumpy. Obidve tieto parcely sú zapísané na LV č. XXXX . Medzi týmito parcelami je evidovaná parcela
č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX na ktorej majú odporcovia lavičku pred hospodárskou budovou
postavenou na parcele č. XXXX/XX zapísanej na LV č. 1876. Na parcelách č. XXXX/XX zapísanej na
LV č. XXXX, na parcele č. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX odporcovia majú uložené hnuteľné veci

(oplotenia, kuríny, prístrešok, psiu búdu, chliev) a parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XXX zapísané na LV č.
2003 užívajú odporcovia ako záhrady. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že
hospodárska budova bola postavená na parcele č. XXXX/XX socialistickou organizáciou. Táto stavba
bola realizovaná bez súhlasu vlastníkov, postavená na cudzom pozemku od začiatku neoprávnene.
Užívateľom tohto pozemku bolo poľnohospodárske družstvo, ktoré tento pozemok bolo oprávnené
užívaťnainýúčel(poľnohospodársky,keďžeišlooornúpôdu,niekpostaveniupredmetnejhospodárskej

budovy). Stavba bola postavená bez stavebného povolania a bez kolaudačného rozhodnutia a tento
zásah do vlastníckeho práva navrhovateliek pretrváva až doposiaľ. Súd prvého stupňa majúc za to, že
postavenie tejto stavby realizované socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bolo od počiatku
neoprávnené vykonal vyporiadanie podľa ust. § 135 c ods. 2 Občianskeho zákonníka . Vychádzajúc z
právneho stavu platného v dobe zriadenia tejto stavby (z ustanovenia § 489 OZ v platnom znení do

31.12.1982) mal za to, že i tzv. súkromné vlastníctvo bolo chránené proti neoprávneným zásahom a
preto je potrebné, aby súdy poskytli ochranu vlastníckeho práva navrhovateľkám v súčasnom období.
Stavbu zriadila socialistická organizácia bez toho, aby v tejto dobe mala zriadenie stavby na cudzom
pozemkuriadnyprávnytitul.Novelaobčianskehozákonníkaprevedenázákonomč.509/91Zb.nahradila
v súlade s odstránením preferencie tzv. socialistického spoločenského vlastníctva pôvodné ustanovenie

§ 221 Občianskeho zákonníka ustanovením § 135c/ Občianskeho zákonníka. Citujúc nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. P. XXX/XX, s ktorým sa súd prvého stotožnil „ Ak bola zriadená stavba tzv. socialistickou
organizáciou na cudzom pozemku po prvom apríli 1964 od počiatku neoprávnene, je treba vykonať
jej vysporiadanie podľa § 135 c/ Občianskeho zákonníka, i keď išlo o stavbu zriadenú pred prvým
januárom 1992“. Na pozemku vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateliek okolo roku 1968

až 1970 bola postavená hospodárska budova t. č. na parcele č. XXXX/XX o výmere XX m2. Právny
predchodcovia navrhovateliek - vtedajší vlastníci pozemku, nikdy na postavenie tejto hospodárskej
stavby súhlas nedali. Táto stavba bola postavená právnym predchodcom odporcov (družstvom, ktoré
tieto pozemky užíval ako ornú pôdu) na cudzom pozemku, bola vybudovaná bez stavebného povolenia
a touto hospodárskou budovou sú podstatne znehodnocované pozemky navrhovateliek. Pretože žaloba

bola podaná v súlade s ust. § 135c/ Občianskeho zákonníka a ochrana podľa § 135c/ OZ sa môže
poskytnúť vo forme odstránenia stavby, prikázania stavby do vlastníctva navrhovateliek alebo zriadením
vecného bremena, súd prvého stupňa dospel k záveru, že odstránenie stavby, ako bolo pôvodne
navrhované nie je hospodárne a podľa znaleckého posudku nejde o vysokú náhradu, ktorá prichádza
do úvahy. Odporcovia ako bolo pred súdom preukázané, nie sú ochotní platiť finančnú náhradu za

zriadenie vecného bremena a tiež navrhovateľky by boli obmedzované pri výkone svojho vlastníckeho
práva susediacich parciel (parcely č. XXXX/XX , XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) v
prípade zachovania rozdielnych vlastníckych vzťahov pozemku a stavby. Súd prvého stupňa vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že prikázanie stavby hospodárskej budovy postavenej na parcele č.
XXXX/XX o výmere XX m2 do vlastníctva navrhovateliek za náhradu podľa vypracovaného znaleckého

posudku je spravodlivé, správne, hospodárne a účelné, preto rozhodol tak, že stavbu prikázal do
vlastníctva navrhovateliek za náhradu. Pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností, v konaní mal súd prvého
stupňa za preukázané, že odporcovia na pozemkoch k parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX zapísaných na
LV č. XXXX, parcele č. XXXX/XX, na LV č. XXXX - parcela č. XXXX/XXX, na LV č. XXXX parcela č.
XXXX/XXX a XXXX/XXX, na LV č. XXXX majú umiestnené hnuteľné veci a tieto pozemky neoprávnene

užívajú, preto súd rozhodol, že sú povinní predmetné nehnuteľnosti vypratať. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 123 , 135c Občianskeho zákonníka a čl. 1 ods. 1 a 20 ods. 3 Ústavy SR.

Výrok o trovách konania zdôvodnil ust. § 141 ods. 2 O.s.p. (správne 142 ods. 1 O.s.p.) a priznal
úspešným navrhovateľkám náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia právnou
zástupkyňou navrhovateliek vo výške 1426,27 eur, zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur
a zálohy na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100 eur.Protitomutorozsudkupodalivčasodvolanieodporcovia.Navrhlizrušiťrozsudokavecvrátiťsúduprvého

stupňanaďalšiekonanie,alternatívnezmeniťrozsudokažalobuzamietnuťapriznaťžalovanýmnáhradu
trov prvostupňového i odvolacieho konania. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňové
rozhodnutie je potrebné potvrdiť, žiadali s poukazom na § 238 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania.
Uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 1 písm. a, b, d, a f/ O.s.p.. V dôvodoch odvolania
poukázali na to, že odporcovia v konaní uviedli viaceré dôvody, pre ktoré navrhujú žalobu zamietnuť

a to najmä: 1/ že vzťah stavby (hospodárskej budovy vedenej v údajoch katastra nehnuteľností v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a k pozemku navrhovateliek pod touto stavbou, ako aj k
priľahlému pozemku majú vysporiadaný s poukazom na zákonné vecné bremeno v zmysle § 23 zák.
č. 182/93 Z. z.. Konajúci súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, pokiaľ ide o aplikáciu § 23 zák. č.
182/93 Z. z., ktorý zákonným spôsobom rieši právny vzťah stavby odporcov na cudzom pozemku (vo
vlastníctve navrhovateliek). Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako si súd zákonné vecné bremeno

v prospech odporcov vyložil a ako ho aplikoval na prejednávaný prípad.

2./ Odporcovia opakovane argumentovali, že pozemok navrhovateliek užívalo v čase vzniku stavby
1968/1969 aj následne JRD N. U. (socialistická organizácia). Toto tvrdenie, že pozemok užívalo družstvo

nebolo nikým spochybňované, samotné navrhovateľky ho opakovane uvádzali aj samé. Na základe toho
mali odporcovia za preukázané, že v čase vzniku stavby mal jej vlastník (JRD) zákonné oprávnenie na
predmetnom pozemku zriadiť stavbu a to aj bez súhlasu vlastníka pozemku, resp. aj proti jeho vôli a toto
právo je vyjadrené vo vtedy právnom predpise (v čase vzniku kauzálnej stavby) v zákone č. 49/59 Zb. o
jednotných roľníckych družstvách, § 24 ods. 3: právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať

pozemok v rovnakom rozsahu v akom by náležalo vlastníkovi; citujúc ustanovenie § 24 ods. 3 zákona
č. 49/59 Zb. odvolatelia akcentovali na to, že družstvo malo právo v rozhodnom období prevádzať na
pozemku aj stavby. Konajúci súd podľa odvolateľov iba stroho konštatuje, že stavba postavená JRD
bola od počiatku neoprávnená, pričom vôbec nebral do úvahy vtedy platný právny stav zákon č. 49/1959
Zb. teda, že jednotné roľnícke družstvo bolo zo zákona oprávnené zriaďovať stavby na pozemkoch,

ktoré obhospodarovalo. Pokiaľ navrhovateľky argumentovali tým, že daný pozemok bola orná pôda,
táto skutočnosť nič nemení na tom, že JRD malo právo zastavať aj takýto pozemok. Koniec koncov
Jednotné roľnícke družstvo malo právo aj meniť podstatu pozemku t.j. zmeniť spôsob jeho využitia podľa
vlastných potrieb a potrieb svojich členov.

3./ Odporcovia opakovanie argumentovali, že v posudzovanom prípade sa prejednáva vzťah k 40 -
ročnej stavbe, ktorú odporcovia nerealizovali. Pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku uvádza,
že táto stavba bola postavená bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, nie je odporcom
známe, ako dospel súd prvého stupňa k tomuto záveru. Odporcovia namietali, že im nemôže byť na

ťarchu ako skutočnosť, že po viac ako 40 rokov od ukončenia stavby nevedia predložiť rozhodnutie o
prípustnosti stavby, nakoľko túto stavbu nerealizovali. V danej dobe (1968 - 1969) sa ani nevydávalo
stavebné povolenie, ako to nesprávne konštatuje konajúci súd. Avšak nešlo o nepovolenú stavbu. Ak by
stavba(bytovýdom)aknemupatriacahospodárskastavbaodporcov)bolinepovolené,určitebynemohli
byť tieto stavby vnesené do popisných údajov katastra nehnuteľnosti a zapísané na liste vlastníctva.

Bez ohľadu na to, že od zriadenia stavby uplynula doba 40 rokov, stavbu nerealizovali odporcovia,
pri posudzovaní neoprávnenosti stavby nie je rozhodujúce, či ide o stavbu povolenú, či nepovolenú
stavebným úradom, súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil daný stav v neprospech odporcov.

4./Odporcovia opakovane argumentovali, že užívacie právo k pozemku navrhovateliek nadobudli v
súlade so zákonom č. 182/1993 Zb. resp. aj ako dôsledok zákona č. 49/1959 Zb.. Dobrá viera musí
byť chránená a nie je možné v záujme právnej istoty pripustiť výklad, ktorý by napriek 10-ročiam vracal
právne vzťahy do dávnej minulosti. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako si súd tento argument
„právna istota“ vyložil a ako ho aplikoval, resp. prečo ho neaplikoval na prejednávaný prípad.

5./ Odporcovia argumentovali aj tým, že s ohľadom na judikatúru súdov je nutné skúmať dôvody, prečo
vlastník pozemku (právny predchodca navrhovateliek ) nezakročil voči samotnej realizácii stavby. Vprípade, že sa vlastník pozemku domáha odstránenia stavby až po jej ukončení, resp. po 40 rokoch,
namietali odporcovia rozpor konania navrhovateliek s dobrými mravmi. Odporcovia v konaní poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002: „ V prípade, že vlastník pozemku od

počiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho dôvodu sa na stavebnom úrade alebo na súde
nedomáhal zastavenia stavebných prác a bráni sa až po dokončení stavby, je treba zvážiť, či toto
konanie nie je šikanou a či by rozhodnutie o odstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi.“
V konaní odporcovia poukázali aj na to, že vlastník pozemku sa aj pred rokom 1989 mohol domáhať
voči socialistickej organizácii (ak bol toho názoru, že stavba je neoprávnená) náhrady vzniknutej škody.

Vlastníkpozemku(predchodcanavrhovateliek)všaktakútožalobunepodal.Znapadnutéhorozhodnutia
tiež nevyplýva, ako si súd argument ( ochrana dobrých mravov a stanovisko Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo 432/2002 „vyložil“ a ako ho aplikoval resp. prečo neaplikoval na prejednávaný prípad.

6./Odporcovia v konaní argumentovali aj tým, že s ohľadom na dlhoročné pokojné užívanie pozemku

právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby vydržali. Konajúci súd nezaujal k tomuto
argumentu žalovaných tiež žiadne stanovisko.

7./ Odporcovia argumentovali aj tým, že majú právo užívať pozemok navrhovateliek aj v rámci oplotenej

záhradky ako príslušenstvo domu s poukazom na ust. § 23 zákona č. 482/1993 Z.z. v rámci zákonného
práva užívať pozemok „oplotenú záhradu“ ako príslušenstvo domu § 2 ods. 6. Súd prvého stupňa
nezaujal žiadne stanovisko ani k tomuto argumentu žalovaných.

8./ Odporcovia namietali svoju pasívnu legitimáciu vo vzťahu k vyprataniu parciel č. XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XXX a XXXX/XXX. Zo žalobcami predloženého geometrického plánu č. X/XXXX nie je zrejmý
skutkový stav faktického užívania pozemkov. Tvrdenie súdu, že na príslušných parcelách sa nachádzajú
veci odporcov považujú za ničím nepodložené a nepreukázané. Rovnako tvrdenie súdu, že na parcele
č. XXXX/XX sú žumpy odporcov, nie je ničím podložené, navyše odporcovia v 1. a 2. rade na uvedenej

parcele nestavali žiadnu žumpu, ani oni dvaja nie sú vlastníkmi (výlučnými, resp. v rámci BSM) žiadnej
žumpy. Nie je preto zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa vyvodil, že odporcovia sú v namietanom
rozsahu pasívne legitimovaní. Tiež namietali, že znalec neohodnocoval prístavbu odporcov postavenú
v hospodárskej budove ani oplotenie záhrady, ktoré realizovalo JRD a malo byť preto predmetom
ohodnotenia.

Hoci odporcovia namietajú všetky výroky rozsudku, poukázali aj na nedostatky rozhodnutia v časti
týkajúcej sa trov konania. Keďže náhrada trov sa v zmysle § 142 má priznať navrhovateľovi len za úkony
potrebné na účelné uplatňovanie práva, namietali, že dňa 30. januára 2009 nemohlo dôjsť k príprave a
prevzatiu veci právnym zástupcom navrhovateliek a dňa 30. januára 2009 nebola podaná žaloba voči

odporcom. Úkon úpravu petitu zo dňa 8. apríla 2010 nepovažujú odporcovia za účelný, lebo potrebu
úpravy petitu nevyvolali nové úkony odporcov, ktoré by sa boli objavili po podaní návrhu. Formulácia
upraveného petitu mohla byť obsahom samotnej žaloby resp. ak jej potrebu vyvolali okolnosti na strane
navrhovateliek ( nimi vyhotovený geometrický plán) potom nie je dôvod, aby odporcovia znášali náklady
na takýto úkon. Rovnako nesprávne súd prvého stupňa za všetky úkony priznal paušálne náhradu trov

navýšenú až o 20% DPH, keď daň zdaniteľného plnenia jednotlivých úkonov spadá až na posledný úkon
(pojednávanie zo dňa 12. januára 2011) do obdobia, kedy DPH bolo na úrovni 19%.

Odporcovia v odvolaní poukázali na to, že súd dospel k absolútne nesprávnemu záveru, že stavba je
neoprávnená, ak bola postavená na cudzom pozemku, teda na pozemku iného ako vlastníka stavby.

Uvedený záver súdu je nesprávny, pretože žiadna stavba sa nepovažuje za neoprávnenú len z toho
dôvodu (ako tvrdí konajúci súd), že vlastník stavby a vlastník pozemku nie je ten istý subjekt. Aj stavba
na cudzom pozemku môže byť oprávnená. Pokiaľ súd konštatuje, aká dôležitá je (najmä po roku 1989)
ochranavlastníckehopráva,alesámsvojímrozhodnutímjednoznačnepreferujevlastníkapozemkupred
legitímnymaplnoprávnymvlastníkomstavby,akokebyjehovlastníctvomalomenšieústavnézárukyako

vlastníctvo k pozemku. Odporcovia v dôvodoch odvolania poukázali na to, že v posudzovanom prípade
boli porušené práva odporcov na spravodlivý súdny proces, zároveň citujúc uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 31. marca 2009, sp. zm. 1Cdo 82/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. mája
2010, 6 Cdo 91/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. apríla 2010, sp. zn. 3 MCdo 4/2009,rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa30.marca2010,sp.zn.2CDo296/2008,akoajnálezyústavného
súdu Českej republiky zo dňa 2. júna 2010, sp. zn. 1ÚS 2232/07 a 3 ÚS 139/2005 zo dňa 20.10.2005.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali odporcovia v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) dospel k názoru, že sa na vec vzťahujú aj ustanovenia §§ 2 ods. 6, 13 a 23
zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré neboli súdom prvého stupňa
aplikované a tieto ustanovenia sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, preto v zmysle § 213 ods. 2
O.s.p. vyzval účastníkov konania uznesením č.k. 3Co 152/2011 -262 zo dňa 06. septembra 2011, aby

sa k možnému použitiu týchto ustanovení vyjadrili.

Odporcovia k doručenému uzneseniu sa vyjadrili, že na nutnosť aplikácie predmetných ustanovení
zákona č. 182/93 Z.z. upozorňovali už v priebehu prvostupňového konania a v tejto súvislosti preto
odkazujú na predchádzajúce písomné podania, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.

Navrhovateľky podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach 28.09.2001 označenom ako vyjadrenie
navrhovateliek k odvolaniu odporcov sa zároveň vyjadrili aj k možnému použitiu ustanovení § 2
ods. 6, § 13 a 23 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Odvolanie
odporcu považujú navrhovateľky za nedôvodné a to z týchto dôvodov: Z vykonaného dokazovania bolo

jednoznačne preukázané a zistené, že navrhovateľky sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a že odporcovia užívajú predmetné nehnuteľnosti - pozemky
bez právneho dôvodu a že stavba - hospodárska budova zriadená na parcele č. 1242/38 o výmere 23 m2
kat. úz. Čečejovce je neoprávnená stavba, pretože od počiatku bola zriadená neoprávnene Okresným
výstavbovým družstvom Košice, t.j. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku po 1. apríli 1964.

Citujúc právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 606/2004 zo dňa 16.02.2005 „pokiaľ
bola zriadená stavba tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku po 1.apríli 1964 od počiatku
neoprávnene, je treba vykonať jej vysporiadanie podľa § 135c Občianskeho zákonníka, aj keď išlo o
stavbuzriadenúpred1.januárom1992akcentovalinato,že neoprávnenoustavboujenespornestavba,
ktorej chýba občiansko právne oprávnenie aj napriek tomu, že by bolo vydané stavebné povolenie.

V tomto konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetná hospodárska budova bola postavená
na cudzom pozemku, teda od počiatku neoprávnene a predmetom žaloby bolo jednak vypratanie
nehnuteľností a odstránenie neoprávnenej stavby postavenej na parcele č. XXXX/XX o výmere 23
m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Č.. Pokiaľ odporcovia namietajú nepreskúmateľnosť rozsudku a
jeho nepresvedčivosť, navrhovateľky zdôraznili, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníkov konania, avšak z
odôvodnenia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však vyplýva, že sa
zaoberá všetkými podstatnými skutočnosťami, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a navrhovateľky
považujú napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené a nestotožňujú sa s námietkami odporcov

týkajúcich sa zmätočnosti, predčasnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o
dôvodyodvolaniatýkajúcesadôvodnostižalobynavypratanienehnuteľnosti,vkonaníbolojednoznačne
preukázané spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností navrhovateľkami, že tieto nehnuteľnosti odporcovia
užívajú bez právneho dôvodu, že na týchto pozemkoch majú umiestnené hnuteľné veci (lavičku,
záhradný stôl, prístrešok, oplotenie a kuríny, psiu búdu, chliev, drevo, súdy , tehly, rúry, staré oplotenia)

tiež ich užívajú ako záhradku a záhradu. Súd prvého stupňa preto správne v tejto časti žalobe vyhovel,
keďže žaloba na vypratanie nehnuteľnosti - pozemkov je pre vlastníka pozemku nástrojom ochrany
vlastníckeho práva, ktorý mu poskytuje ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku
umiestnené hnuteľné veci, prípadne tento pozemok užíva. Konkrétne na parcele č. XXXX/XX zasahuje
oplotenie a prístrešok, ktorý zasahuje aj do parcely č. XXXX/XX. Oplotenie zasahuje aj do parcely

XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX a tieto parcely odporcovia užívajú ako záhradku. Prístrešok
zasahuje aj do parcely č. XXXX/XX. Na parcele č. XXXX/XX majú odporcovia uložené hnuteľné veci -
záhradnú lavičku, stôl a iné drobné hnuteľné veci, čo je zrejmé aj z tejto dokumentácie na prvej strane
znaleckého posudku, spolu s priloženými fotografiami. Nie je dôvodná ani námietka odporcov, že znalec
neohodnocoval prístavbu - prístrešok k hospodárskej budove. Hospodárska budova je zriadená na

parcele č.XXXX/XX, jedná sa o stavbu. Predmetný prístrešok, ktorý je zriadený na parcele č. XXXX/
XX, je to stavba, ktorá nie je pevne spojená so zemou, dá sa jednoducho odstrániť, tento prístrešok
nie je súčasťou hospodárskej budovy, bol dodatočne pristavený, je ľahko, samostatne demontovateľný
a jeho odstránením sa ani nemôže porušiť charakter hospodárskej budovy. Z týchto dôvodov nebolprávny dôvod, aby bol prístrešok, ktorý je jednoduchou stavbou a stojí na parcele XXXX/XX, ako aj
oplotenie záhrady predmetom ohodnotenia. V tejto súvislosti navrhovatelia dali do pozornosti súdu, že
predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, bol len prevod vlastníctva bytu č. 2 na prízemí domu č.s.

XXX Paňovská 10, postavený na parcele č. XXXX/XX a vlastníctvo k hospodárskej budove na parcele
č. XXXX/XX a prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti XXXX/XX XXX-in uvedených v článku 3 tejto zmluvy, pričom predmetom zmluvy nebol
žiadny prístrešok, žiadne oplotenie, ani iné drobné stavby, ktoré sa na predmetných nehnuteľnostiach
nachádzajú. Správne je rozhodnutie súdu, že hospodárska budova postavená na parcele č. XXXX/

XX a prikazuje do vlastníctva navrhovateliek v 1.a 2. rade a zároveň navrhovateľky sú povinné zaplatiť
odporcom náhradu v sume 1.070,-eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní bolo preukázané,
že predmetná hospodárska budova bola od počiatku neoprávnene zriadená na pozemku navrhovateliek
(v tom čase ich právnych predchodcov), niekedy v rokoch 1968 -1969 socialistickou organizáciou -
Okresným výstavbovým bytovým družstvom Košice a nie odporcami, preto považujú navrhovatelia
za spravodlivé, že súd túto stavbu prikázal do vlastníctva navrhovateliek za náhradu a nerozhodol o

jej odstránení. V tomto prípade bral do úvahy, že odporca predmetnú hospodársku budovu odkúpili.
Predmetné nehnuteľnosti - pozemky, však nikdy neboli právnym predchodcom navrhovateliek - otcom
Jánom Ignáthom vnesené do družstva, v tom čase JRD Víťazný február Čečejovce a preto v čase
vzniku stavby jej vlastník (OVBD resp. JRD) nemalo zákonné oprávnenie na predmetnom pozemku
zriadiť túto stavbu bez súhlasu vlastníka pozemku, ako to uvádzajú vo svojom vyjadrení odporcovia,

pričom poukazujú na ust. § 24 ods. 3 zák. č. 49/59 Zb. o jednotných roľníckych družstvách. V tomto
prípadenešloozdruženépozemky,resp.pozemkyvnesenédodružstva,pretojetátonámietkaodporcov
nedôvodná. Otec navrhovateliek ako ich právny predchodca tieto pozemky nikdy nevniesol do družstva,
ani nebol členom družstva. Družstvo mohlo zriaďovať stavby len na pozemkoch vnesených do družstva,
tieto nehnuteľnosti do družstva vnesené neboli a táto stavba je od počiatku neoprávnená. Predmetná

stavba teda bola zriadená právnym predchodcom odporcov (socialistickou organizáciou) na cudzom
pozemku, ktorý v minulosti nebol ani vlastníkom, ani ich nemal vo svojej správe. V danom prípade je
potrebné vychádzať zo skutočností, že navrhovateľky a ich právni predchodcovia boli obmedzovaní proti
svojej vôli a bez ich vedomia sa rozhodlo o zriadení stavby a je potrebné prihliadnuť aj k okolnostiam, za
ktorých bola neoprávnená stavba zriadená. Nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia vidia navrhovateľky

len v tom, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 4 v siedmom odseku nesprávne
konštatoval, že zo zhodných výpovedí účastníkov konania zistil, že parcely, ktoré sú predmetom
tohto súdneho konania boli v užívaní bývalého JRD N. U. Č., ktoré tieto pozemky užívalo, podľa
navrhovateľov boli vnesené do družstva ešte ich právnymi predchodcami. Naopak v rámci súdneho
konania navrhovateľky jednoznačne tvrdili, že „ich otec nikdy nevniesol tieto pozemky do družstva bol

proti tomu, aby ich užívalo družstvo a aby sa zriadili stavby na týchto pozemkoch. Je však pravdou,
že dali navrhovateľky do nájmu tieto pozemky ako ornú pôdu, družstvu avšak až od roku 2003 keď sa
stali podielovými spoluvlastníčkami týchto pozemkov. O tom, že otec navrhovateliek, ako ich právny
predchodca nevniesol tieto pozemky do družstva predložili potvrdenie právneho nástupcu JRD Víťazný
február Čečejovce a to Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Čečejovce z 19.09.2011. Pokiaľ

predmetnú stavbu - hospodársku budovu ako príslušenstvo k prevádzanému bytu č. X, postavenú
na parcele č. XXXX/XX odporcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa zákona č. 182/1993 Z.z. z 29.10.2004
od predávajúceho Poľnohospodárske družstvo podielnikov Čečejovce a na základe tejto zmluvy bolo
kupujúcim zriadené aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku parcele č. XXXX/XX, druh

zastavanej plochy, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateliek v zmysle § 23 zákona č. 182/93
Z.z., navrhovateľky sú toho názoru, že v tejto časti je predmetná zmluva o prevode vlastníctva bytu
neplatná, pretože hospodárska budova nemôže byť príslušenstvom bytu v zmysle § 121 ods. 1,2 OZ, ani
príslušenstvom domu v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/93 Z.z. a preto zriadenie práva zodpovedajúce
vecnému bremenu k pozemku parcele č. XXXX/XX o výmere XX m2 v spoluvlastníctve navrhovateliek,

v zmysle § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. je nezákonné, a to s poukazom na ust. § 121 ods. 2 OZ a
§ 2 ods. 6, § 13 a § 23 zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona hospodárska
budova postavená na parcele číslo XXXX/XX o výmere XX m2 bez súpisného čísla nie je príslušenstvom
domu a nemôže byť ani príslušenstvom bytu v zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa
§ 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené

na to, aby sa užívali s bytom. Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na
spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len
príslušenstvo) sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístreškya oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (§ 2 ods. 6 zákona 182/1993
Z.z..

Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia zákona číslo 182/1993 Z.z. a ustanovenia Občianskeho
zákonníka predmetná hospodárska budova nespĺňa zákonné podmienky príslušenstva bytu ani
príslušenstva k domu. Predmetná stavba bola postavená ako hospodárska budova, tak je popísaná v
katastrinehnuteľnostívLVXXXXamalaslúžiťaslúžiakoprípravakrmivanachovdomácichzvieratanie

ako príslušenstvo k bytu (domu). Aj v znaleckom posudku č. 81/2010 je označená, že sa jedná o drobnú
stavbu, ktorá je využívaná na chov domáceho zvieratstvá a nie je predpoklad iného využitia. Aj z týchto
dôvodov nemôže ísť o príslušenstvo bytu (domu). Podľa ust. § 13 ods. 1 citovaného zákona č. 182/1993
Z.z. „S vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
právo k pozemku.“ V zmysle tohto ustanovenia spoluvlastníctvo nemôže prejsť ani byť prevedené

samostatne na osobu odlišnú od vlastníka na základe akejkoľvek skutočnosti. Spoločné časti domu a
spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak sa nedohodnú vlastníci inak (§ 19 ods. 1 druhá veta zákona
č. 182/1993 Z.z.). Podľa druhej vety § 19 ods. 1 citovaného zákona s prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku,
prípadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. V danom
prípade sa tak podľa navrhovateliek nestalo. Aj keď v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ak
vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností, dom, v ktorom odporcovia nadobudli do bezpodielového

spoluvlastníctva - byt č. X je postavený na parcele č. XXXX/XX, a preto zriadenie vecného bremena k
parcele č. XXXX/XX, na ktorej je postavená hospodárska budova, je nezákonné a to z toho dôvodu, že
hospodárska budova nie je príslušenstvom bytu ani domu, a preto nemohlo byť zriadené vecné bremeno
k parcele č. XXXX/XX.

Pokiaľ odporcovia namietali, že dňa 30. januára 2009 nemohlo dôjsť k príprave a prevzatiu a podaniu
žaloby, v tomto prípade došlo k písacej chybe pri vyúčtovaní trov konania a k následne jej nesprávnemu
opísaniu, keďže k príprave a prevzatiu právneho zastúpenia, ako aj k podaniu žaloby došlo dňa 26.

januára 2009. Ide len o zrejmé chyby v písaní a je nesporné, že tieto úkony právnej služby realizované
boli. Taktiež správne súd priznal 20 % DPH a nie 19 % DPH, pretože dňom zdaniteľného plnenia
bolo posledné pojednávanie, t.j. 12. januára 2011, bez ohľadu, kedy boli vykonané predchádzajúce
jednotlivé právne úkony. Taktiež sa nestotožňujú navrhovateľky s námietkou, že súd nemal priznať
odmenu za úkon, ktorým sa upravoval petit žalobného návrhu. Vzhľadom ku skutočnosti, že počas

súdneho konania došlo k zmene parciel, ktoré boli predmetom konania, bolo potrebné aj upraviť petit
konania. Navrhovateľky vo vyjadrení sa k odvolaniu zároveň poukázali na to, že odporcovia už pri kúpe
bytu vedeli, že predmetom zmluvy o prevode nie sú pozemky, že tieto je potrebné vysporiadať, ak
majú záujem ich naďalej užívať. Napriek viacerým osobným výzvam zo strany navrhovateliek, aby si
predmetné pozemky odkúpili, resp. platili nájom za ich užívanie, toto odmietali, čím boli navrhovateľky

nútené podať tento návrh na vyporiadanie neoprávnenej stavby a neoprávneného užívania pozemkov,
pretože konaním odporcov sú navrhovateľky obmedzované pri výkone svojho vlastníckeho práva.
Odporcovia bránia navrhovateľkám vstupu na tieto pozemky, bránia im tieto pozemky oplotiť, užívať.
Pretoajztýchtodôvodovpovažujúnavrhovateľkyzasprávne,žeodporcoviabolizaviazanínazaplatenie
trov konania. Navrhovateľky boli nútené podať žalobu o vypratanie týchto pozemkov. Navrhovateľky

majú za to, že súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a odvolanie odporcov
považujú za nedôvodné. Z týchto dôvodov navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili trovy
odvolacieho konania, vrátane 20 % DPH. K vyjadreniu pripojili potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva
podielnikov Č., S. XXX/X, IČO: XX 692 915 o tom, že nebohý A. P., zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy
bytomČ.č.XXXnevniesoldodružstvažiadennehnuteľnýmajetok.Totopotvrdeniesavydávanažiadosť

dcéry nebohého a má slúžiť ako hodnoverný doklad.Odvolací súd doručil písomné vyjadrenia za účastníkov k uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
3Co/152/2011-262 zo dňa 06. septembra 2011.

Následne odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok v
súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody odporcov nie sú dané. Pokiaľ odporcovia
v odvolaní namietajú, že v konaní pred súdom prvého stupňa argumentovali, že s ohľadom na
dlhoročné pokojné užívanie pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva stavby vydržali,
odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že vo vyjadrení sa odporcov k žalobe zo dňa 30.

júna 2010, doručenej Okresnému súdu Košice - okolie 07. júla 2010 (na č.l. 116 spisu) odporcovia
uvádzajú: Nikdy sme netvrdili, že sme nadobudli vlastnícke právo k predmetným pozemkov titulom
vydržania. Z našich podaní vyplýva, že z opatrnosti sme poukázali aj na ten fakt, že predmetné
pozemky sme „užívali dobromyseľne“, dostali sme ich (resp. naši právni predchodcovia) do užívania
od JRD N. U.. Dobromyseľnosť ako takú sme spájali nie s právom vlastniť predmetný pozemok, ale

s právom užívať predmetný pozemok ako vecné bremeno. Právny poriadok totiž pripúšťa možnosť
vydržať okrem vlastníckeho práva aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ako vyplýva z našich
podaní, my odporcovia tvrdíme, že užívame pozemok navrhovateľov práve z titulu zákonného práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z.z.. Z tohto podania odporcov
teda jednoznačne vyplýva, že tvrdia, že užívajú pozemok navrhovateľov z titulu zákonného práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 23 zákona č. 182/1993 Z.z..

Podľa ust. § 23 zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu alebo nebytového
priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na

ktorom je dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí
previesť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Podľa ods. 5 citovaného
ustanovenia, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú
určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne k tomuto bytu, pritom nie sú stavebnou súčasťou domu
(ďalej len príslušenstvo) sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia,

prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k tomu (ďalej len priľahlý
pozemok).

Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je

nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva
a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Spoluvlastníci spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva
podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č.l. 22 spisu) predmetom prevodu vlastníctva z predávajúceho
Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Č. a kupujúcimi P. M. a Z. M. je prevod: a/ vlastníctva bytu č.
2 na prízemí bytového domu číslo súpisné XXX S. XX v Č. (ďalej len byt) a b/ vlastníctva k hospodárskej
prístavbe k bytu č. 2 bez súpisného čísla, stojacej na parcele č. XXXX/XX. Podľa čl. 5 tejto zmluvy

nadobudnutím vlastníctva bytu vzniká kupujúcemu k pozemkom v zmysle čl. 1 ods. 2 tejto zmluvy k
parcelám č. XXXX/XX, zastavané plochy a XXXX/XX zastavané plochy, právo zodpovedajúce vecnému
bremenu.Odhliadnúc od skutočnosti, že zákon o vlastníctve bytov č. XXX/XXXX Z.z. nepozná pojem hospodárskej
prístavby k bytu, ktorý navyše z hľadiska právnej terminológie je neznámym pojmom aj v Stavebnom

zákone, či k vykonávacím predpisom k Stavebnému zákonu, táto v skutočnosti hospodárska budova
nemôže byť príslušenstvom domu a už vonkoncom nie bytu a preto nadobudnutím vlastníctva k bytu
č. 2 nemohol vzniknúť odporcom k pozemku (parcele, na ktorej je táto hospodárska budova postavená)
zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu).

Súd prvého stupňa pochybil ak v dôvodoch rozsudku uviedol, že podľa navrhovateliek v boli vnesené
tieto pozemky do družstva ešte ich právnymi predchodcami, keďže na pojednávaní dňa 16.6.2000
navrhovateľka v 1. rade uviedla len to, že „od roku 2003 mali podpísanú nájomnú zmluvu o využívaní
ornej pôdy. Naopak, z výpovede navrhovateľky v 1. rade vyplýva, že keď začalo družstvo stavať bytovku
(1968 -1969) jej otec ako vlastník predmetných nehnuteľností nesúhlasil s tým, aby sa tieto postavili,

avšak v tom období bola taká doba, že jeho nesúhlas nebol braný do úvahy.

Z týchto dôvodov vyhodnotenie dokazovania súdom prvého stupňa, že išlo o neoprávnenú stavbu
postavenú právnym predchodcom odporcov je správny. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľov

nevniesolpozemkydodružstva,nešloozdruženépozemkyadružstvonemalooprávnenietietopozemky
zastavať. Pokiaľ právny predchodca navrhovateliek pozemky do družstva nevniesol a nebol členom
družstva, nesporne ide o neoprávnenú stavbu a so závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o aplikáciu
ust. § 135c Občianskeho zákonníka sa odvolací súd stotožňuje.

Vecne správny je aj výrok o trovách prvostupňového konania.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa po doplnení aj aplikácie ustanovení zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období

(29.10.2004) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní boli úspešné navrhovateľky. Pretože trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní nevyčíslili do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, náhrada trov odvolacieho konania
im nebola priznaná § 151 ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.