Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915010076
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6915010076.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.augusta v Banskej
Bystrici, o odvolaní obžalovaného Y. H. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.
3T/23/2015 zo dňa 10.06. 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,

sp. zn. 3T/23/2015 zo dňa 10.06.2015 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia Okresnému súdu Rimavská Sobota na nové konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota bol Y. H. uznaný vinným z prečinu

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že:

v dobe od 01.11.2014 do 19.12.2014 neoprávnene užíval byt č. XX na 8. poschodí na W. J. G. č. XXXX/
XX v V. N. bez súhlasu majiteľa bytu X. L., ktorý je majiteľom uvedeného bytu podľa listu vlastníctva č.
XXX, k.ú. Y., obec V. N., napriek tomu, že bol majiteľom X. L. vyzvaný na vypratanie bytu.

Za tento prečin bol obžalovanému Y. H. uložený podľa § 218 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na §
36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo
výmere 500 Eur. Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne

Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa
21.07.2015. Obžalovaný tvrdí, že je nevinný a pokiaľ k odovzdaniu respektíve prevzatiu vydraženého
bytu zo strany kompetentných nedošlo, nemôže ísť o neoprávnené užívanie bytu. Obžalovaný ďalej
žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho odboru,
pretože aj kvôli ich pochybeniu pri vklade do vlastníckych práv nehnuteľnosti - „nedohľadania“ zaplatenia
súdneho poplatku prišiel o byt. Vzhľadom na uvedené žiada, aby Krajský súd v Banskej Bystrici, ako

súd odvolací zrušil rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote a vec vrátil na ďalšie konanie.

Príslušný prokurátor, ani poškodený sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadrili.

Krajský súd o odvolaní obžalovaného konal na neverejnom zasadnutí.Podľa § 326 ods. 1 písm b) druhá veta Tr. poriadku, aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť súd
rozhodnutie podľa § 318, § 320, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na
verejnom zasadnutí.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom

na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie podané Y. H. bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, a je dôvodné.

Nadriadený súd úvodom pripomína, že prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo
nebytovému priestoru podľa § 218 TZ bol zavedený do Trestného zákona najmä z dôvodu, aby
nedochádzalo k protiprávnemu obsadeniu, užívaniu, vniknutiu alebo k neoprávnenému bráneniu v

užívaní domu, bytu, nebytového priestoru bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Týmto trestnoprávnym
ustanovením sa nepochybne nemienila poskytovať ochrana osôb, ktoré vedú „spor“ o vysporiadanie
vlastníckych práv k bytu. V prvom rade súd konštatuje, že porušenie vlastníckeho práva, t. j. v posudzo-
vanom prípade narúšanie práva vlastníka vec užívať, nie je, samo o sebe, trestným činom. Ochranu
vlastníckemu právu pritom primárne poskytuje civilné právo, prioritne Občiansky zákonník, ktorý upra-

vuje možnosť vlastníka obrátiť sa na civilný súd s rôznymi žalobami, napríklad so žalobou o vydanie ve-
ci, o vypratanie nehnuteľnosti, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a podobne.
Súd tieto skutočnosti uvádza preto, nakoľko trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a
najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj praxi sa už tradične vychádza zo
zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné prá-

vo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych od-
vetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp tres-
tného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny
základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skut-

kových podstát, prevažne majetkových trestných činov (tak ako je to aj v posudzovanom prípade), s ve-
domím, že princíp ultima rátio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty tres-
tného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je mož-
né využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno
reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. Princíp ultima rátio tak umožňuje or-

gánom činným v trestnom konaní a súdu odlíšiť prípady, ktoré spadajú výhradne do sféry občianskop-
rávnych, či obchodných vzťahov od trestnej činnosti. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky
trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, pokiaľ nie sú ved-
ľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestno-právnej zodpovednosti, respektíve nie sú tieto pred-
poklady celkom jasne zistené.

Uvedené právne princípy a zásady musel súd aplikovať aj na posudzovaný prípad, pričom zistil, že
obžalovaný nerešpektoval vôlu vlastníka nehnuteľnosti a z nehnuteľnosti sa nevysťahoval napriek
opakovaným výzvam na vypratanie bytu zo strany poškodeného. Poškodený uviedol, že byt č. XX na
8. K. na ulici J. G. XXXX/XX v V. N. kúpil v dražbe, nevie ho však využívať, hoci má k nemu všetky
doklady a byt nadobudol legálne.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že poškodený sa domáha ochrany svojich oprávnených práv a zá-
ujmov i prostredníctvom žaloby na vypratanie nehnuteľnosti v občianskom súdnom konaní a je toho
názoru, že všetky sporné otázky, ktoré vyplývali zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu medzi
poškodeným a obžalovaným a ktoré sa týkali porušenia tohto vzťahu by mali byť riešené práve súdmi v
civilnom konaní a súdy v trestnom konaní nemôžu a ani nie sú oprávnené nahrádzať ich činnosť, pretože

práve súdy v civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodovali všetky sporné prípady,
ktoré plynú zo súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim prípadom. V
praxi sa teda pomerne bežne vyskytuje nerešpektovanie vôle vlastníka nehnuteľnosti a osoba, ktorá sa
v nehnuteľnosti vyskytuje sa odmietne vysťahovať, pričom takéto prípady civilné právo predvída a súdy
v civilnom konaní ich riešia práve na podklade žalôb o vypratanie nehnuteľnosti. Odvolací súd si vyžiadal

od Krajského súdu v Banskej Bystrici správu o stave konania vo veci sp.zn. 12 Co/254/2015 a sp.zn.
12 Co/253/2015. Z predložených rozhodnutí vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn. 12 Co/254/2015
zo dňa 16.07.2015, rozsudok okresného súdu v konaní o vypratanie bytu zrušil a vrátil okresné súdu na
ďalšie konanie a uznesením sp. zn. 12 Co/253/2015 zo dňa 16.07.2015 potvrdil rozhodnutie okresnéhosúdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a uložil odporcovi Y. H. povinnosť zdržať sa užívania bytu č.
XX vo vchode číslo X na X pochodí bytového domu súp. č. XXXX, na ulici J. G. v V. N., vedeného na LV č.
XXX, postaveného na parc. Č. XXX/XX, Okresným úradom v Rimavskej Sobote, Katastrálny odbor pre

okres Rimavská Sobota, katastrálne územie Y. a odovzdať ho navrhovateľovi, a to až do právoplatného
skončenia vo veci samej.
Trestné právo a skutkovú podstatu prečinu podľa § 218 Tr. zák. je možné použiť len v prípadoch, ktoré
možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec
a napríklad už majú povahu ignorácie právoplatného súdneho rozhodnutia vydaného v civilnom kona-

ní, či úmyselného a bezdôvodného znemožňovania jeho realizácie, respektíve jeho sťažovania Len ta-
kémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to, že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnej-
ší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných
právnych odvetví už nie sú účinné (ide o už zmieňovanú subsidiaritu trestnej represie, tzv. princíp ul-
tima ratio).
Súd opätovne pripomína, že nie každé porušenie práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu

trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by každé porušenie práva muselo byť riešené v trestnom
konaní, čo možno považovať za absurdné. Ak by zákonodarca chcel, aby každé porušenie napríklad
vlastníckeho práva bolo riešené prostriedkami trestného práva (prostredníctvom prečinu podľa § 218
Tr. zák.), celkom určite by neupravil systém ochrany vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku a ne-
zriaďoval by civilné súdnictvo.

Podľa názoru súdu, to, že sa niekto zdržiava v nehnuteľnosti nemožno označiť za konanie, ktoré bráni
vlastníkovi, aby nehnuteľnosť užíval. Uvedené „zdržiavanie sa v nehnuteľnosti“ nemusí brániť vlastní-
kovi v užívaní nehnuteľnosti, pričom zdržiavanie sa v nehnuteľnosti nemusí byť napokon ani jej užíva-
ním (obžalovaný nemal trvalo nehnuteľnosť užívať, mal v nej len príležitostne prespávať). Odvolací súd
opätovne poznamenáva, že poškodený sa obrátil so žalobou na vypratanie nehnuteľnosti na civilný súd.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Povinnosťou prvostupňového súdu je zistiť, v akom štádiu sa
nachádzaobčianskesúdnekonanievpredmetnejveciataktiež,čidošlokvykonaniupovinnostizdržaťsa
užívania bytu uloženej na základe právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení predbežného opatrenia,
prípadne vykonať nové dokazovanie na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a vo veci opätovne

rozhodnúť.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.