Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208489
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814208489.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Vajnorská 100/A, IČO: 45869464, právne zastúpeného verita s.r.o., Karpatská 18, Bratislava proti
povinnej Y. E., bytom U. T. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX Y. s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/923/2014-12 zo dňa 8. októbra 2014,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IDA12100131
zo dňa 27.01.2012, pričom vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere zo dňa 13.7.2006

medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a v
bode 9.2 obchodných podmienok pre úver sa dohodli, že spory zo zmluvy budú riešené dohodou a
v prípade nedosiahnutia dohody v rozhodcovskom konaní. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka v tejto spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je
neplatná. K tomuto záveru dospel na základe toho, že spotrebiteľ bol podľa nej nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu, doložka bola pripravená vopred bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. V konečnom
dôsledku bola spotrebiteľovi odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje zákon a smernica Rady 93/13/EHS.
Svoje záveru súd prvého stupňa podporil citáciou § 41, §44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, smernice
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, poukázal aj na rozhodnutie
Súdneho dvora (ES) C-243/08, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá nebola individuálne dojednaná a priznáva právo na riešenie všetkých sporov zo zmluvy súdu v
obvode sídla dodávateľa, spĺňa podmienky pre jej kvalifikovanie ako nekalej. Tým viac je podľa súdu
prvého stupňa nekalou podmienka zverujúca túto právomoc rozhodcovskému súdu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje,
aby príslušný súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom.Súdprekročilzákonnélimityskúmaniaexekučnéhotituluzverenémumu§44ods.2Exekučného
poriadku a § 45 ZoRK, pretože skúmal aj iné ako zákonom určené listiny, zmluvu o úvere i rozhodcovskú

doložku. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemáoprávnenie posudzovať materiálnu správnosť exekučného titulu, skúmať rozhodcovské konanie alebo
rozhodcovskú zmluvu, zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Exekučný súd
vykonával nové dokazovanie a oprávnenému nedal možnosť vyjadriť sa vykonaným dôkazom a novo

vytvorenému skutkovému stavu. Právny predchodca oprávneného postupoval v zmysle § 93b zákona
o bankách a ponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie
Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ, neprimerané zvýhodňovanie povinného pred
exekučným súdom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Odvolací súd s stotožnil s náležitým odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.)
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súladnosť so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V prípade zistenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, ktorého následkom
je materiálna nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Táto skutočnosť v spojení s dôslednou
ochranou práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu odôvodňuje postup

exekučného súdu, ktorým neudelí poverenie súdnemu exekútorovi.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

K argumentu oprávneného, že exekučný súd nemôže skúmať okrem listín uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku iné listiny, lebo tým prekračuje zákonné vymedzenie svojho oprávnenia, odvolací
súd dodáva, že skúmanie právomoci ktoréhokoľvek subjektu vydať rozhodnutie, ktoré má byť vykonané
v rámci exekúcie, je fundamentálnou právnou skutočnosťou, ktorú musí mať exekučný súd vždy

vyriešenú. Exekučný súd nemôže pripustiť vykonávanie exekúcie na podklade rozhodnutia akéhokoľvek
subjektu, nemôže neprihliadať na to, že pre vydanie exekučného titulu, síce konkrétnym zákonom
predvídaným subjektom, neboli splnené zákonom vyžadované podmienky. Exekučný poriadok v § 41
presne vymedzuje rozhodnutia ktorých subjektov môžu byť exekučným titulom. Vo všeobecnosti možno
povedať, že ide o subjekty verejnej moci (súdy aj orgány verejnej správy), tiež im na roveň postavené

subjekty cudzích štátov, a tiež rozhodcovské súdy. Zatiaľ čo orgány verejnej moci sú subjekty zriadené a
tiež konkrétne pomenované zákonom, rozhodcovské súdy nie, tie vznikajú na základe zákona zákonom
predpísanou procedúrou. Zatiaľ čo prv menované subjekty majú zákonom priznanú a zo zákona
zistiteľnú kompetenciu v konkrétnych veciach, pre určenie kompetencie (právomoci) rozhodcovského
súduvkonkrétnejvecisa(opäťnazákladezákona)vyžadujeďalšiaprávnaskutočnosť,atoujeuzavretie

rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Preto zatiaľ čo pri zisťovaní právomoci (a jej neprítomnosti) iných subjektov vydať exekučný titul je
možnosť exekučného súdu z hore uvedených dôvodov prirodzene výrazne (a pre zrýchlenie konania)
obmedzená, ale jednoduchšia (zrejme by nebol problém odhaliť nedostatok právomoci Okresného súdu

v Hanušovciach nad Topľou vydať rozsudok, ktorý by mal byť exekučným titulom), zisťovanie právomoci
rozhodcovského súdu pokrýva zásadne a logicky širšie spektrum právne významných okolností. Medzi
ne patrí úplne prirodzene zistenie zákonom vyžadovanej právnej skutočnosti podmieňujúcej založenie
právomoci rozhodcovského súdu, ktorou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky). A práve z tohtodôvodu argumenty oprávneného o nemožnosti skúmať napr. zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté všeobecné
obchodné (alebo inak pomenované) podmienky, do ktorých je úplne neprehľadne zakomponovaná napr.
aj rozhodcovská doložka, je nesprávny.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
súčasť obchodných podmienok pre úver v bode 9.2., ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa
13.7.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka a.s.) a povinnou nebola
platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Podľa nej sa spory

zo zmluvy mali riešiť dohodou, a ak sa dohoda nedosiahne, pred rozhodcovským súdom so sídlom
v Bratislave. V konaní takto nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v
rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu.

Nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy medzi bankou a povinnou
sa postupovalo zákonným spôsobom, v súlade s ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Podľa § 93b ods. 1 zákona o bankách, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a podľa
odseku 2) návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk
povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku

1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z
obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Toto znenie vyjadruje povinnosť bánk ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv
spôsobom, ktorý vyžaduje individuálne informovanie a poučovanie spotrebiteľa o tomto možnom

spôsobe riešenia sporov.

Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené, a teda ich spravidla nemožno meniť
individuálnym dojednaním nepochybne nasvedčujú tomu, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť
a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne, resp. rozhodcovskú doložku neuzavrieť.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo

do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju

bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
8.12.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi

(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly§53ods.1,prerozpors§53ods.2Občianskehozákonníka,vzneníaktuálnomvčaseuzavretia
zmluvy o úvere, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
neplatné.

Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je
možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré
neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom
zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to

právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul i okolnosti mu predchádzajúce a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Odvolací súd preto vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky a na absenciu právomoci
rozhodcovského súdu vo veci konať nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími
námietkami oprávneného.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 44 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné