Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14C/9/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512200926
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7512200926.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: S. O.,

H.. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. Q. G. Č..XXX, zast. advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou so sídlom
v Košiciach, na Štúrovej 20 proti odporcom: X. P. O., H.. C., A.. XX.X.XXXX, A. W. Q. Q.O. G., X. O.
P., H.. C., A.. XX.X.XXXX, A. W. Q. O., X. P. C., A.. XX.X.XXXX, odporkyne v 1.-3.rade toho času na
neznámom mieste, zast. opatrovníkom Obec Veľká Ida, X. B. C., A.. X.X.XXXX, W. O., M. XX, X. F. C.,
A.. X.X.XXXX, W. Q. O.Š., U. XX, X. P. C., H.. F., A.. X.X.XXXX, W. Q. O. A. I. J..Č..X, X. Š. C., A..
XX.XX.XXXX, W. Q. O. A. I. J..Č..X Y. X. P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., F. XX, v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v O..Ú.. Q. G., zapísaná na LV Č..XXX ako parc.č. XXX-
zast.plochy a nádvoria vo výmere 320 m2 a parc.č. XXX-záhrady vo výmere 1629 m2 s rodinným domom
súp.č.XXX, ktorý je postavený na parc.č. XXX, doteraz zapísaný na mene P. O., H.. C. v 4/48-nách, pod
B2 P. P., H.. C. Q. F. 4/48-nách, pod B3 na mene P. C. Q. F. X/XX-A. Y. F. W. A. P. U. C. v podiele 9/48
patria do dedičstva po neb. C. C., A.. XX.XX.XXXX, N.. T. XX.X.XXXX.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť, ktorá je popísaná vo

výroku tohto rozsudku, patrí do dedičstva po neb. C. C., A.. XX.XX.XXXX, N.. T. XX.X.XXXX. Svoj návrh
odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti na základe závetu po neb.
C. C., O. N. Q. H. XXXX. C. C. predmetnú nehnuteľnosť užíval od narodenia a na základe dohody medzi
pôvodnými spoluvlastníkmi vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol U. C. a po ňom zdedil predmetné
nehnuteľnosti C. C..

Odporkyňa v 6.rade s podaným návrhom nesúhlasila, ostatní odporcovia s podaným návrhom súhlasili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dokladmi, ktoré predložili, výsluchom svedkov, ako aj
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu z LV č.XXX pre kat.úz. Q.Á. G. súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi parc.č.XXX vo
výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č.XXX vo výmere 1629 m2, záhrady, ako aj domu
postaveného na parc.č.XXX so súp.č.283 sú odporkyne v 1.-3.rade v podiele 4/48, ďalej U. C. v podiele

9/48 a S. O. Q. F. X/XX. T. F. U. C. X.a stali B. C., F. C. Y. Š.S. C., ktorý zomrel a jeho dedičmi sú
odporcovia v 6.-8.rade.Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že závetom zdedila po C. C. celý majetok. Bola presvedčená,
že všetko patrí jemu a až v dedičskom konaní zistila, že majetok nebol vysporiadaný. C. C. bol jej
bratrancom a bývali oproti sebe. V rodinnom dome, ktorý zdedila navrhovateľka po C. C. tento býval od

narodenia,atoajspolusosvojoumatkou.NavrhovateľkasastaralaspočiatkuomatkuC.C.apojejsmrti
sa starala o C. C. pretože tento bol slobodný. Keďže sa oňho starala až do smrti, jeho vôľa bola taká,
že všetko čo po ňom zostane, má patriť jej, pretože inak sa jej nevie poďakovať. Navrhovateľka ďalej
uviedla,žemalavedomosť,žeC.C.zdediltietonehnuteľnostiposvojomotcoviU.C..Tútoskutočnosťsa
dozvedelaodmatkyC.O.C.,ktorázomrelavroku1992atakistoajodC.C..Čosatýkaspoluvlastníckych

podielov po odporcoch v 1.-3.rade, išlo o súrodencov otca C. C. a títo sa vysťahovali na neznáme miesto,
avšak predtým odpredali svoje podiely otcovi C. C., a to Jánovi C.. S. uviedla, že v roku 1958, keď
C. C. robil rekonštrukciu, dohodol sa s bratom U.A., že podiel, ktorý mal patriť do spoluvlastníctva U.
C. ml. prenechá svojmu W. C.O. C.. O tejto skutočnosti hovorila P. C. C. navrhovateľke, ako aj to, že
sa vysporiadali takýmto spôsobom, že C. dal svojmu bratovi nejaký dobytok. Ďalej uviedla, že poznala
aj U. C. ml., ktorý chodil s manželkou na návštevu k svojej matke do tohto domu a nikdy nenamietal

užívanie predmetných nehnuteľnosti C. C.. Tento sa považoval za vlastníka predmetných nehnuteľnosti.
Vzhľadom na to, že sa oňho starala až do smrti, predmetnú nehnuteľnosť jej odkázal závetom.

Vypočutý odporca F. C. potvrdil výpoveď navrhovateľky, že táto sa starala o C. C., ktorý bol jeho krstným
otcom a že tento užíval predmetné nehnuteľnosti. Potvrdil, že jeho otec U. C. P.. sa dohodol s C.O. C.,

že dochovajú matku a že všetky tieto nehnuteľnosti pripadnú C. C..

Vypočutá odporkyňa P. C. uviedla, že je švagrinou F. C. a že má vedomosť o tom, že jej nebohý svokor U.
C.chodievalajsdokt.C.vybavovaťnakatasternejakézáležitosti,avšaknevedelauviesť,akosadohodli.
Potvrdila, že dohoda medzi nimi bola taká, že C. C. bude bývať v predmetnom dome a tento bude užívať

až do svojej smrti. Taktiež potvrdila, že U. C. sa dohodol s C. C., že vlastne tieto nehnuteľnosti prejdú
na C. C.. Uviedla, že o tejto dohode aj existovala zápisnica, avšak nevedela predložiť žiadne doklady.

Odporca P. C. súhlasil s podaným návrhom a uviedol, že jemu to je jedno, pretože C. C. v živote nevidel,
nevie o koho ide a nikdy ani v predmetnom dome nebol.

Odporca Š. C. uviedol, že jeho otec pred smrťou mu povedal, že pozemky, ktoré sú vo Q. G. bude dediť
on po svojom otcovi U. C. st. a že C. C. v tomto dome býval iba ako podnájomník. Ďalej uviedol, že
jeho otec zomrel vo februári 2005 a asi pol roka pred smrťou mu túto skutočnosť povedal. Ďalej uviedol,
že nevie z akého dôvodu jeho otec túto skutočnosť neuviedol matke, ale iba jemu. Ďalej uviedol, že

on chodieval s rodičmi do obce, ale aj za rodinou, avšak nevedel uviesť či jeho otec na predmetné
nehnuteľnosti chodil pracovať, resp. či platil za ne dane. Taktiež uviedol, že U. C. už posledné roky
nechodieval ani k matke ani k svojmu bratovi C. C., pretože bol chorý. Tvrdil, že má informácie o tom,
že pohreb hradil U. C..

Odporca F. C. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by otec odporcu Š. C. st. chodil na predmetné
nehnuteľnosti, že by tam pracoval a už vôbec nie o tom, že by U. C. zaplatil za pohreb. Rozhodne poprel,
že by podporoval matku a samotného C. C.. Uviedol, že C. C. sa o všetko staral sám, a to jednak o
svoju matku, aj o nehnuteľnosti.

Vypočutá svedkyňa Mária P. uviedla, že navrhovateľku pozná od detstva a často k nej chodievala a v
jej dome sa stretávala aj s matkou C. C. M. C., ako aj so samotným C. C.. Uviedla, že M. C. ani C. C.
nikdy nespomínali, že by mali nejakých príbuzných a vždy sa bavili o tom, že predmetné nehnuteľnosti
budú dediť O., teda navrhovateľka, ktorá sa za slobodná Q. O.. O týchto skutočnostiach hovorila M. C.-
matka C. C. ešte v čase, keď svedkyňa mala 10-12 rokov. M. C. a brat navrhovateľky boli súrodenci a

často sa navštevovali. Podľa jej vedomosti, predmetný rodinný dom patril otcovi C. C., a to neb. U. C.
st. a po ňom dedila manželka a deti. Nikto nemal pochybnosti o tom, že dom patrí M. C. a C. C.. Taktiež
uviedla, že ohľadne týchto nehnuteľnosti neboli nikdy žiadne spory.

Vypočutý svedok Y. H. uviedol, že často navštevoval C. C. a bol prítomný v čase keď spisoval závet,

že všetko prenecháva pre rodinu navrhovateľky. C. C. tvrdil, že je všetko vysporiadané a že je to jeho
majetok. Potvrdil, že si pamätá ako p. M. C. uviedla, že brat C.O. U. C. dostal dobytok, aby bol vyrovnaný
z podielu z rodinného domu, ktorý pripadne C.O. C.. Ďalej uviedol, že si nepamätá ani nikoho nestretol
z príbuzných rodiny C., ktorá by chodievala za p. C. alebo za C. C.. Potvrdil, že v čase, keď C.B. C.robil rekonštrukciu na predmetnom dome, tak uviedol, že všetko je vysporiadané, to znamená, finančne
vyrovnané a že má súhlas na rekonštrukciu domu, pretože patrí už iba jemu. Taktiež potvrdil, že žiadne
spory ohľadne rodinného domu neboli a stále bol C. C. považovaný za vlastníka predmetného domu.

Vypočutý svedok D. O. uviedol, že predmetný dom, v ktorom býval C. C. patril jemu a že ten užíval tento
dom min. 30 rokov.

Ďalší svedok C. M. uviedol, že poznal matku C. C., a to M. C. a má vedomosť o tom, že M. C. bývala v

tomto dome spolu so synom C.. Ďalej uviedol, že si myslel, že dom patrí M. C. a jej synovi C.. Taktiež
uviedol, že jeho stará matka mu hovorila, že majetok bol vysporiadaný medzi rodinou C.. Z potvrdenia
predloženého navrhovateľkou (č.l.56) súd zistil, že P. O. - odporkyňa v 1.rade, ktorá sa odsťahovala do
Poľska, obdŕžala od C. C. sumu 1 000,00 Sk z titulu vyplatenia z domu č.293, nachádzajúceho sa v
kat.úz. obce Q. G. z titulu dedičstva z vyššie uvedenej nehnuteľnosti. Bolo to dňa 17.4.1961.

Z listín, predložených navrhovateľkou (č.l.76-79) súd zistil, že testamentom v roku 1978 vdova po U.
C., vydatá za U. D., svoj podiel prenechala synovi C. C. so súhlasom mladšieho U. C., Š. a F. D..
Vyššie uvedení vyhlasujú, že voči C.O. C. nemajú žiadne požiadavky. Z vyjadrenia zo dňa 12.9.1942,
podpísanéhoU.C.,bolozistené,žetentopreddvomaprítomnýmisvedkamiprehlásil,žeodsvojejmatky,
vdovy B. C., v súčasnosti D., prevzal obchod so zmiešaným potravinárskym tovarom za 900 pengő a

takto dostal vyrovnanie po otcovi. Touto čiastkou sa znižuje jeho nárok z otcovej pozostalosti.

Splnomocnená zástupkyňa opatrovníka uviedla, že nemá námietky proti tomu, aby bolo určené
vlastnícke právo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti, pretože obec má vedomosť o tom, že
predmetné nehnuteľnosti stále patrili rodine C. a nemá vedomosť o tom, že by niekto iný okrem

rodiny C. navštevoval C.O. C., pričom ani samotný C. C. žiadnych svojich príbuzných nespomínal.
Výlučne navrhovateľka sa starala o C. C., a preto je samozrejme, že predmetné nehnuteľnosti prenechal
navrhovateľke.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Podľa odst. 3 sa do doby podľa odseku 1 započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny
záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom
a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi
nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého

právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda
predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinnosti iným subjektom. Určovacia
žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci
návrhu môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.
Navrhovateľka v predmetnom konaní preukázala naliehavý právny záujem, pretože odporcovia sú

zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci sporných nehnuteľnosti a len tak vyhovujúce súdne
rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,ženávrhnavrhovateľkybolpodanýdôvodne,apreto
návrhu vyhovel. Bolo preukázané jednak listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami odporcov a svedkov, že

predmetné nehnuteľnosti užíval C. C. v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, s touto nehnuteľnosťou
nakladal ako so svojím vlastníctvom. Všetky investície, opravy a údržbu vykonával ako výlučný vlastník.
Taktiež bolo preukázané, že medzi C. C. a jeho bratom U. C. bola dohoda, podľa ktorej Ján prenechal
svoj podiel C., čo potvrdil aj odporca F. C.. Na vydržanie sa vyžadovala dobromyseľnosť držiteľa privstupe do držby, splnenie vydržacej lehoty, nepretržitosť držby a v pochybnostiach sa malo za to, že
držba je dobromyseľná. Dobromyseľný držiteľ si mohol započítať vydržaciu dobu právnych predchodcov.

Z uvedeného je jednoznačné, že základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním je splnenie zákonom ustanovených podmienok. Vydržať vlastnícke právo môže len
oprávnený držiteľ.

Počas celej držby C. C. nikto v užívaní nebránil a jeho držba nebola nikým rušená. Bolo v konaní

preukázané,žeC.C.boldobromyseľnýdržiteľ,čobolopreukázanélistinnýmidôkazmi,akoajvýsluchom
účastníkov a výsluchom svedkov.

Súd má za to, že navrhovateľka preukázala titul, od ktorého odvodzuje oprávnenú a dobromyseľnú
držbu C. C. a aj samotní vypočutí svedkovia svojimi výpoveďami preukázali skutočnosti tvrdené
navrhovateľkou a vedeli sa vyjadriť so znalosťou veci k skutočnému stavu užívania predmetných

nehnuteľnosti, čím preukázali tvrdenia navrhovateľky.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého úspešná navrhovateľka
by mala nárok na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnila a neúspešní odporcovia na ich náhradu
nárok nemajú, preto súd vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považujezanesprávnyačohosaodvolateľ domáha. Odvolanieprotirozsudkualebouzneseniu,ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.