Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314202896
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5314202896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Ing. U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y. T. Y. XXX, štátny občan SR, proti žalovanému: C. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Y. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom I. XXXX, XXX XX Q., v konaní o určenie

neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
10CbZm 16/2014-44 zo dňa 24.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10CbZm 16/2014-44 zo dňa 24.10.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 226,66 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu
žalovaného JUDr. Ladislava Ščuryho, advokáta, so sídlom v Q..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 311,58 Eur, na
účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, podanú na Okresnom súde Čadca dňa 24.03.2014, ktorou
sa domáhal voči označenému žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o vyplňovacom práve k
blankozmenke zo dňa 06.08.2012, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a náhrady trov konania.

Podanú žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 06.08.2012 žalobca na nátlak žalovaného ako
vystaviteľ blankozmenky podpísal podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o
vyplňovacom práve k blankozmenke a žalovanému ako remitentovi vystavil blankozmenku. Podpísané
dokumenty žalobca vzhľadom na nátlak žalovaného neprečítal a nemal vôľu blankozmenku vystaviť
a uzavrieť zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaný listom zo dňa 14.03.2014 vyzval
žalobcu na zaplatenie sumy 300.000 Eur s tým, že inak dňa 24.03.2014 doplní do blankozmenky
zmenkovú sumu 300.000 Eur a uplatní súdnou cestou návrh na vydanie zmenkového platobného

rozkazu. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi nevznikol žiaden záväzkový, či iný právny vzťah a
žalovaný žalobcovi nikdy neposkytol žiadne plnenie, ku ktorému by sa mala viazať blankozmenka. V
tejto súvislosti poukázal na obsah Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 06.08.2012,
konkrétne čl. I. bod 1, čl. II. 2 a čl. V bod 1 predmetnej zmluvy, ktorú označil za zjavne neurčitú,
nezrozumiteľnú a zmätočnú, následkom čoho ide o fiktívnu zmluvu. Žalobca poukázal na nátlak
žalovaného pri podpise zmluvy a vystavení zmenky s tým, že nekonal slobodne. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení žalobca odôvodnil tým, že žalovaný zo zmluvy vyvodzuje právne
povinnosti žalobcu. Vykonáva úkony smerujúce k vymáhaniu ním tvrdených nárokov z blankozmenky
a mieni podať proti žalobcovi žalobu o vydanie zmenkového platobného rozkazu na sumu 300.000 Eurzmenkovej istiny s príslušenstvom. V dôsledku aktívneho konania žalovaného existuje a pretrváva na
strane žalobcu stav právnej neistoty, ktorý je priamym ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý
nemožnoodstrániťinýmprávnymprostriedkom.Vyriešenieotázkyplatnostizmluvyovyplňovacompráve

vedie k definitívnemu vyriešeniu existujúceho stavu, čo odôvodňuje podanie určovacej
žaloby.

Okresný súd Žilina poukázal na to, že Okresný súd Čadca dňa 17.04.2014 postúpil predmetnú právnu
vec Okresnému súdu Žilina ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa § 10 zákona č. 371/2004

Z.z. v spojení s ust. § 84, § 85 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2014 označil žalobu žalobcu za účelovú,
vykonštruovanú a zmätočnú. Účelovosť žaloby žalovaný videl v tom, že žalobca nenamieta platnosť
zmenky, ktorá je titulom na plnenie, ale namieta právny úkon, ktorým účastníci upravili podmienky
vypĺňania neúplnej zmenky. Z tohto dôvodu žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 06.08.2012 podľa § 80 písm. c) O.s.p.,
pretože aj v prípade vyhovenia takejto žalobe sa právne postavenie žalobcu nezlepší.

K procesnému postupu okresný súd uviedol, že pojednávanie konané dňa 24.10.2014 sa uskutočnilo v
neprítomnosti žalobcu, za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ust. § 101 ods. 2

O.s.p.. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie vykázané náhradným spôsobom - uložením zásielky
na doručovacej pošte.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Zm 12/2014 okresný súd zistil, že žalovaný v
právnom postavení žalobcu si v predmetnom konaní uplatnil voči žalobcovi v právnom postavení

žalovaného vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 300.000 Eur spolu s 6%-ným úrokom z omeškania od 01.04.2014 do zaplatenia a trovy
konania na základe vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 06.08.2012 na sumu 300.000 Eur s
dátumom splatnosti 31.03.2014. Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podaný návrh, Okresný
súd Žilina uznesením č.k. 38Zm 12/2014-24 zo dňa 11.06.2014 zastavil konanie, ktoré rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.07.2014.

Okresný súd poukázal na ust. § 80 písm. c) O.s.p., z ktorého vyplýva, že neplatnosti právneho úkonu
sa môže dotknutý subjekt dovolať určovacou žalobou, avšak len za podmienky, že existuje naliehavý
právny záujem žalobcu na tomto určení, pričom túto skutočnosť musí žalobca v žalobe tvrdiť a v konaní

preukázať. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Naliehavý
právny záujem na určení však môže byť daný aj v prípade, kedy by bolo možné žalovať na plnenie, ak
sa určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov, a ak sa tak prípadne

predíde ďalším sporom o plnenie, alebo ak žalobou na plnenie nemožno riešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu alebo práva. Žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má
požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je
právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak táto predbežná otázka nerieši, alebo nemôže riešiť celý
obsahalebodosahspornéhoprávnehovzťahualebopráva.Stavohrozeniaprávažalobcualeboneistota

v jeho právnom postavení sa v takom prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka,
z ktorej ešte bez ďalšieho nevyplýva právny vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov, ale
až určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Teda aj skutočnosť, že žalovaný subjekt
uplatňuje voči žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sám o sebe naliehavý právny záujem
na určení požadovanom žalobcom, že je neplatná zmluva, od ktorej sa tvrdený nárok odvíja, alebo s

ktorým uplatňovaný nárok súvisí.

Okresný súd uviedol, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti
dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, pričom existenciu naliehavého právneho záujmu žalobca
odôvodňuje konaním žalovaného, ktorý z napadnutej zmluvy vyvodzuje právne povinnosti a vykonáva

úkony k vymáhaniu tvrdených nárokov z blankozmenky. V tejto súvislosti považoval za
potrebné zdôrazniť, že zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z
hľadiska platnosti musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva
proti osobe, ktorá sa na zmenku podpísala. Teda úplná a platná zmenka postačuje na uplatneniezmenkových postihových práv bez ďalšieho, a teda ani okolnosť, či k jej vystaveniu došlo na základe
neplatného právneho úkonu, nezbavuje majiteľa zmenky práva uplatniť si z takejto zmenky svoje nároky.
Predpokladom pre vznik zmenky, ktorá bola pri vydaní neúplná, je dohoda medzi podpisovateľom a

osobou, ktorej bola vydaná blankozmenka. Formu takejto dohody zákon nepredpisuje, pričom jej obsah
je určujúci pre výkon doplňovacieho práva. Ak by z dohody obsah vyplňovacieho práva nevyplýval,
musí byť zmenka doplnená v rámci oprávnenia jej majiteľa a ak k vydaniu blankozmenky došlo bez
takejto dohody, blankozmenka musí byť vyplnená spôsobom, ktorý zodpovedá zvykom v zmenkovom
styku, a preto jej majiteľ nesmie doplniť chýbajúce údaje do zmenky spôsobom, ktorý by neodôvodnene

a mimoriadne zhoršil právne postavenie podpisovateľa. Momentom doplnenia blankozmenky zaniká
vyplňovacie právo a vzniká formálne platná zmenka. V tomto štádiu majiteľ zmenky môže uplatňovať
zo zmenky svoje zmenkové práva podľa zákona a v prípade, ak zmenka bola doplnená v rozpore s
dohodou, prípadne bez toho, že by medzi účastníkmi existoval akýkoľvek kauzálny vzťah, alebo tento
medzi účastníkmi zanikol, môže sa zmenkový dlžník brániť voči majiteľovi zmenky námietkami podľa
ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Základ námietky spočíva v hmotnoprávnej obrane osoby,

ktorá sa na zmenke podpísala, a ktorá je zo zmenky žalovaná. Táto osoba uplatňuje zmenkové námietky
proti majiteľovi zmenky, ktorý sa domáha zmenkového plnenia. Pre obsah námietok žalovaného je
rozhodujúci základný pomer medzi dlžníkom a majiteľom zmenky. V rámci námietok sa dlžník môže
brániť tvrdením, že právny úkon, ktorý je podkladom zmenkového pomeru, je neplatný, či už z dôvodov
materiálnych alebo formálnych. Zákonná úprava podľa § 10 zákona zmenkového a šekového priznáva

právnu záväznosť zmenkovému prejavu (podpisu na zmenke) a dáva majiteľovi zmenky právo doplniť
zmenku. Teda aj v prípade, ak došlo k doplneniu zmenky v rozpore s dohodou, prípadne bez existencie
platnej dohody, uvedená skutočnosť zakladá právo osoby zmenkovo zaviazanej namietať doplnenie
v rozpore s dohodou, avšak táto okolnosť nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Teda aj v prípade, ak
by okresný súd dospel k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve, ktorej neplatnosti sa žalobca v

konaní dovoláva, je neplatná, rozhodnutie súdu nevytvára prekážku podmienky konania pre uplatnenie
zmenkovýchnárokovzinakplatnejzmenky.Aksúsplnenépredpokladyurčenézákonomprezachovanie
práv proti postihovým dlžníkom, môže majiteľ vykonať postih voči zmenkovo zaviazanej osobe, a to
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 48 zákona zmenkového a šekového. Posúdenie platnosti dohody o
vyplňovacom práve nemá ani povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu platnosti zmenky, a

preto právna neistota žalobcu v jeho právnom postavení sa určením neplatnosti dohody o vyplňovacom
práve neodstráni. V prípade, ak sú voči žalobcovi uplatňované zo zmenky zmenkové nároky,
žalobca disponuje právnymi prostriedkami, akými môže odstrániť priame ohrozenie jeho právneho
postavenia, a to v podobe podania námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu v zákonom
stanovenej trojdňovej lehote. Teda aj samotná skutočnosť, že žalovaný ako zmenkový veriteľ uplatňuje

voči žalobcovi postihové nároky z formálne platnej zmenky, nezakladá naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, pretože konanie a rozhodnutie o tejto otázke nemá
žiaden vplyv na konanie o zmenkových nárokoch. Okresný súd dospel k záveru, že na strane žalobcu
neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, čo je základným predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému
účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi náhradu trov
konania titulom trov právneho zastúpenia, za úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa
05.06.2014, vyjadrenie k žalobe zo dňa 19.06.2014 a účasť na pojednávaní dňa 24.10.2014, t.j. 3 úkony

právnej služby á 1.032,17 Eur + 20% DPH, spolu 3.715,81 Eur, náhradu cestovných výdavkov za cestu
na pojednávanie dňa 24.10.2014 na trase Čadca - Žilina a späť vo výške 25,87 Eur pri zohľadnení dĺžky
vykonanej trasy 66 km, preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 9,5 l/100 km, priemernej
cene pohonných hmôt 1,333 Eur/l a použití sumy základnej náhrady za 1km jazdy 0,20 Eur, náhradu
za stratu času cestou na pojednávanie dňa 24.10.2014 za 4 polhodiny na trase Čadca - Žilina a späť v

sume 64,32 Eur (4 x 13,40 Eur + 20 % DPH). Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 3.806 Eur.

Okresný súd preskúmal vyčíslené a špecifikované trovy konania, pričom odlišne od žalovaného
postupoval pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorý postup podľa názoru okresného súdu bol odôvodnený

charakterom podaného návrhu na začatie konania, predmetom ktorého bolo posúdenie právneho úkonu
- zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke, a to bez ohľadu na výšku zmenkovej
sumy, ku ktorej sa posudzovaný právny úkon viaže. Okresný súd uviedol, že právny zástupca poskytoval
žalovanému pomoc vo veci určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy, ktorej hodnotu nie je možnévyjadriť v peniazoch. Účelom jednotlivých úkonov právnej služby zo strany žalovaného nebola obrana
proti povinnosti zaplatiť určitú sumu na základe konkrétnej zmenky, preto jej výška je pre určenie tarifnej
hodnoty bezvýznamná (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2010,

sp. zn. 5 M Cdo 9/2010). Okresný súd tak priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia
použitímzákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonvovýške61,87Eur,t.j.222,73Eurzauplatnené
tri úkony vrátane DPH. Náhradu cestovných výdavkov priznal žalovanému iba vo výške 20,44 Eur,
nakoľko žalovaný pri výpočte použil základnú náhradu za 1 km jazdy 0,20 Eur, napriek skutočnosti, že
podľa ust. § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008

Z.z. predstavuje uvedená náhrada pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 Eur za 1 km jazdy. V
ostatnom trovy právneho zastúpenia boli žalovaným uplatnené a vyčíslené v súlade s ust. §
137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 311,58 Eur je žalobca povinný zaplatiť žalovanému v súlade s ust. § 149
ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalovaného, v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a), f), d) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Žalobca ďalej namietal, že
odôvodnenie rozsudku je vnútorne rozporné, priamo obviňujúce žalobcu a obraňujúce postavenie a
záujmy žalovaného. Podľa žalobcu okresný súd vyslovil skutkové závery na základe špekulácie, v úzkej
symbióze s tvrdeniami žalovaného, a v zjavnom rozpore s obsahom jednotlivých dôkazov. Okresný

súd žalobu z vecného hľadiska vôbec neposudzoval. Ťažiskový názor, že v danej veci absentuje
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o vyplňovacom práve k
blankozmenkezodňa06.08.2012,ažesažalobcamábrániťvýlučneažvrámcipodanýchnámietokproti
zmenkovému platobnému rozkazu, je nesprávny. Podľa ustálenej súdnej praxe podmienkou dôvodnosti,
a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý
musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia,
tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia jeho

právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti podľa žalobcu je potrebné ujasniť, či a ako sa následne
požadované určenie mohlo dotknúť právnych pomerov účastníkov. Okresný súd nesprávne posúdil
právny inštitút blankozmenky a jej hmotnoprávnu závislosť na platnosti dohody o vyplňovacom práve.
Žalobca poukázal na to, že blankozmenka nie je zmenkou, ale budúcou zmenkou, keďže až po riadnom
doplnení chýbajúcich údajov sa z nej stane plnohodnotná zmenka. Pokiaľ je zmluva o vyplňovacom

práve neplatná, tak veriteľ nie je oprávnený blankozmenku vyplniť a z vyplnenej blankozmenky
vyvodzovať práva. Žalovaný zo zmluvy aktívne vyvodzuje právne povinnosti a blankozmenku uplatnil
na súde, pričom súd doposiaľ nevydal zmenkový platobný rozkaz. V dôsledku tohto aktívneho konania
žalovaného objektívne existuje a pretrváva stav právnej neistoty žalobcu, ktorý je priamym ohrozením
jeho právneho postavenia a toto postavenie nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia R 75/2003, 3/1998 uverejnené v časopise ZSP. Podľa
žalobcu okresný súd vyslovil, že nemôže namietať prakticky nič a nemôže podať žalobu o neplatnosť.
Podľa okresného súdu žalobca nemôže účinne určovacou žalobou namietať platnosť dohody, ktoré
tvrdenie nemá oporu v zákone. Žalobca uviedol, že pre platnosť dohody o vyplnení blankozmenky je
vždy rozhodujúca existencia a platnosť primárneho právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Ide o

zmenku, ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí a ktorá zabezpečuje konkrétny záväzok. Medzi
žalobcom a žalovaným nikdy nebol žiaden záväzkový či iný právny vzťah. So žalovaným
žalobca nikdy neuzavrel žiadnu ústnu ani písomnú obchodnú, či inú zmluvu. Žalovaný pre žalobcu nikdy
neposkytol žiadne plnenie. Podľa čl. I. bod 1. zmluvy blankozmenka mala slúžiť na krytie súčasných
a budúcich pohľadávok žalovaného plynúcich z ústnej zmluvy, na základe ktorej mu mal žalovaný

poskytovaťporadenstvo.Žalovanývšakžalobcovinikdyžiadneporadenstvoneposkytol,nikdynevystavil
žiadnu faktúru ani urgenciu na zaplatenie, ani žalobcu nekontaktoval s tým, že by mu mal poskytovať
poradenstvo. Pokiaľ by žalovaný žalobcovi poskytol poradenstvo v sume 300.000 Eur, je logické, že by o
tom museli existovať i dôkazy. Podľa žalobcu samotná zmluva o vyplňovacom práve k blankozmenke je
neurčitá, nezrozumiteľná a jej ustanovenia si vzájomne odporujú, a to znenie čl. I. bod 1. zmluvy, znenie

čl.II.bod2,čl.V.bod1zmluvy.Neurčitosť,nezrozumiteľnosťazmätočnosťzmluvymázanásledokto,že
ide o fiktívnu zmluvu a medzi účastníkmi nikdy neexistoval žiaden právny vzťah. V neposlednom rade pri
podpise zmluvy a vystavení zmenky, žalobca vzhľadom na nátlak žalovaného tieto dokumenty nečítal aani nemal vôľu žiadnu blankozmenku vystaviť a uzavrieť zmluvu o vyplňovacom práve k blankozmenke.
Konanie žalovaného bolo nárazové a ultimatívne a nedalo sa proti nemu odporovať.

Žalobca ďalej namietal, že okresný súd si nesplnil povinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď
vôbec neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné
a ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Okresný súd si tak svoju základnú povinnosť
vo vzťahu k účastníkom konania nesplnil, čím porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo žalobca
považoval za hrubú procesnú vadu. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 24.10.2014 nezúčastnil, nakoľko

o ňom nemal žiadnu vedomosť, predvolanie mu nebolo doručené. O tom, že okresný súd vykonal
pojednávanie, sa dozvedel z doručeného rozsudku. Žalobca pritom podal žalobu a nemal dôvod
na neúčasť na pojednávaní alebo nepreberanie poštových zásielok. Sám žalobca navrhol vykonanie
výsluchu oboch účastníkov a z tohto dôvodu mal okresný súd pojednávanie dňa 24.10.2014 odročiť.
Žalobca ďalej namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že okresný súd nevykonal žalobcom navrhnutý
dôkaz, a to výsluch účastníkov napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu bolo dôvodné. Tento dôkaz

žalobca navrhol i v žalobe. Okresný súd však nijako nevysvetlil, prečo výsluch účastníkov napriek
návrhu nevykonal. V tejto súvislosti pripomenul, že v občianskom súdnom konaní súd dbá na to, aby sa
skutkový stav veci zistil čo najúplnejšie a účastníci konania mali možnosť vykonať dôkazy podporujúce
alebo preukazujúce ich tvrdenia. Odmietnutie vykonania dôkazu je možné iba v prípade, že ide o
preukazovanie irelevantnej skutočnosti alebo skutočnosti, ktorá je už nepochybne v konaní preukázaná,

resp. je nesporná. Žalobca ďalej v kontexte celého odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na
zákonnú požiadavku odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcu z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
zmenil.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu,
a to proti výroku o náhrade trov konania. Žalovaný uviedol, že účastník, ktorý mal plný úspech vo veci,
má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania, a to aj trov právneho zastúpenia.
Poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní vyčíslených trov konania, tieto
podrobne preskúmal, avšak postupoval odlišne pri určení základnej tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby, a to podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. S odkazom na ust. § 10
ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení od 1.7.2013 žalovaný uviedol, že právny režim, podľa ktorého
okresný súd vypočítal základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, čo odôvodnil
i judikátom Najvyššieho súdu SR, bol platný len do 31.12.2008. Sám zákonodarca novelizoval ust.
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z dôvodu, aby pri určovacích súdnych sporoch o vlastníctvo

nedochádzalo k neúmernému zvyšovaniu sporovej agendy, a preto neúspech v konaní sankcionoval
zvýšením tarifnej sadzby za 1 úkon právnej pomoci, ktorý je vypočítaný z hodnoty veci, o ktorú sa vedie
súdny spor. V danom prípade je hodnotou veci zmenka vo výške 300.000 Eur. Žalovaný poukázal na
to, že vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám osebe
intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka

konania citeľne dotknúť. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania pred
všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého
súdneho rozhodovania. Podľa žalovaného v rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci ohľadom trov konania, keď mu nebola priznaná náhrada trov konania za všetky úkony
potrebne vynaložené na hájenie práv žalovaného, čo má za následok nezákonný rozsudok. Žalovaný

poukázal na ust. § 201, § 204 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. d) a f), § 142 ods. 1, § 137 O.s.p.,
§ 18 písm. a) vyhlášky č. 240/1990 Zb., § 10 ods. 2, § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Navrhol
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. a priznať mu plnú náhradu
trov konania tak, ako boli uplatnené.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Podľa žalovaného by si mal žalobca predovšetkým ujasniť, čo je titulom na plnenie. V jeho prípade je
titulom na plnenie blankozmenka a nie zmluva o vyplňovacom práve k blankozmenke. Pokiaľ žalobca
vedel, že už bola blankozmenka v čase ním podaného návrhu vyplnená, tak musel vedieť, že nemôže
mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke.

Takoutozákladnoupremisousažalobcavšaknezaoberal.Pokiaľžalobcavosvojomodvolanísaopierao
viaceré časti odbornej právnickej literatúry, tak považoval za potrebné uviesť, že žalobca podal návrh na
určenie neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke, pričom určenie súdom jej neplatnosti
nemá žiadny vplyv na uplatňovanie práva žalovaného z blankozmenky, z čoho je evidentné, že žalobcanemá naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Žalovaný ako majiteľ blankozmenky
má právo vymáhať plnenie zo zmenky v zmysle § 175 ods. 1 O.s.p. od žalobcu a nie zo zmluvy o
vyplňovacom práve k blankozmenke, ako to žalobca obšírne opísal v odvolaní. Pokiaľ žalobca uviedol,

že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko mu predvolanie nebolo doručené, tak pri
doručovaní písomností do vlastných rúk, platí v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. fikcia náhradného doručenia,
ktorú okresný súd v predmetnom konaní aplikoval. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod
neprevzatia predvolania, čím si odňal možnosť konať pred súdom vlastným zavinením. Z týchto záverov
považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Navrhol napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdiť ako

vecne správny a vo výroku o náhrade trov konania zmeniť v zmysle jeho podaného odvolania. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako

vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13CoZm/6/2015-74 zo dňa 21.07.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.09.2015,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v

spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v

medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 14.12.2014
(č.l. 51 - 55 spisu) a odvolacích dôvodov žalovaného, uvedených v písomne podanom odvolaní zo dňa
8.12.2014 (č.l. 56 - 59 spisu) a z nich len tých, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností oproti
tvrdeniam a skutočnostiam, ktoré boli uvádzané pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd v súvislosti s doručeným podaním žalobcu zo dňa 22.09.2015, označeným ako „Doplnenie
odvolania...“, v rámci ktorého predložil nový dôkaz, a to Čestné vyhlásenie Ing. Simeona Stančíka zo
dňa 22.09.2015 (č.l. 76 - 77 spisu), a podaním rovnako označeným ako „Doplnenie odvolania...“ zo dňa
28.09.2015 osobne podaným Krajskému súdu v Žiline dňa 29.09.2015 spolu s predloženým dôkazom
(č.l.79-82spisu),zvýrazňujenielenvyššiecitovanéust.§212ods.1O.s.p.,aleiust.§205ods.3O.s.p.,

podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Z predmetného citovaného ustanovenia vyplýva, že uplynutím lehoty
na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale
aj dopĺňať dôvody odvolania. Odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok okresného súdu bol žalobcovi
doručený podľa doručenky na č.l. 50 spisu dňa 1.12.2015, v rámci ktorého vyplývalo vykonané poučenie,

podľa ktorého ....,,Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline“. V danom prípade žalobca v
zákonnej lehote podal odvolanie obsahujúce všetky predpísané náležitosti, a preto nebolo možné za
rešpektovania ust. § 205 ods. 3 O.s.p. prihliadať na ním uvádzané skutočnosti a poskytnuté dôkazy v
podaniach zo dňa 22.09.2015 a 28.09.2015, t.j. až po uplynutí odvolacej lehoty a tieto vyhodnocovať.

Krajský súd preto v tejto súvislosti opätovne zvýrazňuje ust. § 213 ods. 1 O.s.p. a viazanosť skutkovým
stavom zisteným súdom prvého stupňa.

Prejednaním veci podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. len v rámci a na základe dôvodov, ktoré žalobca a
žalovaný vymedzili v podaných odvolaniach, za konštatovania uzavretého skutkového stavu v zmysle

ust. § 213 ods. 1 O.s.p. krajský súd zhodnotil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne ich právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie
vecnej správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, a to tak odvolaním žalobcu, ako i
žalovaného a stotožnenia sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom,krajský súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na vyhodnotenie skutkového stavu, jeho právne
zhodnotenie a podrobné odôvodnenie rozsudku okresného súdu.

Krajský súd len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k
jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu i žalovaného uvádza nasledovné.

K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia práva účastníka na súdne konanie, na spravodlivý súdny
proces vo vzťahu k tvrdenému nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého

rozsudku, odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 135 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že predovšetkým Nálezy Ústavného
súdu SR riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia
a striktnému dodržiavaniu ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo 16.

marca 2005, podľa ktorého ....„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom
konaní podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je
rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Podľa uznesenia ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie je podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.z. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ
rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces.“ Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 ...
„všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmikonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
beztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Pretoodôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia

postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces.“

V danom prípade okresný súd vychádzajúc z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. jasným a zrozumiteľným
spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu zákonného predpokladu určovacej žaloby, a to

naliehavého právneho záujmu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, neplatnosti dohody o vyplňovacom práve. Okresný súd zrozumiteľným a jasným
spôsobom vyložil ust. § 80 písm. c) O.s.p. vo vzťahu k žalobcom podanej určovacej žalobe. Krajský súd
preto konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by
došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

Pre posúdenie odvolacieho dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, ak bolo okresným súdom
rozhodované na pojednávaní konanom dňa 24.10.2014 v neprítomnosti žalobcu, so záverom doručenia
predvolania spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania
pred okresným súdom. Zistil, že konanie na okresnom súde začalo doručením žaloby žalobcu zo dňa

22. marca 2014 na Okresný súd Čadca dňa 24.03.2014, v ktorom sa domáhal určenia, že Zmluva
o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 06.08.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná. Okresný súd Čadca podaním zo dňa 17. apríla 2014 podľa ust. § 104a ods. 1, 2 O.s.p. postúpil
vec Okresnému súdu Žilina na konanie a rozhodnutie ako súdu vecne a miestne príslušnému podľa ust.
§ 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR v znení neskorších predpisov v spojení s

ust. § 84, § 85 O.s.p.. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 10CbZm 16/2014-22 zo dňa 30.05.2014 uložil
žalovanému povinnosť vyjadriť sa písomne v lehote 15 dní k žalobe doručovanej spolu s uznesením
a špecifikoval, aké skutočnosti má žalovaný uviesť vo svojom písomnom vyjadrení. Žalovaný podaním
zo dňa 19.6.2014 (č.l. 24 - 25 spisu) uskutočnil písomné vyjadrenie k žalobe. Zároveň okresný súddňa 22.07.2014 pripojil spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Zm/12/2014. Okresný súd vytýčil termín
pojednávania na deň 24.10.2014 o 09,30 hod., obsahom ktorého predvolania bolo aj poučenie na č.l.
32 spisu, v ktorom bolo o.i. uvedené, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy“, ako aj poučenie podľa ust. § 120 ods.1, 4 O.s.p.. Predvolanie na nariadený termín
pojednávania bolo žalobcovi doručované na adresu, ktorú žalobca uviedol v žalobe, a to Y. T. Y. XXX,
XXX XX Y. T. Y.. Z obsahu obálky na č.l. 33 spisu bolo zrejmé, že prvý pokus o doručenie bol vykonaný

dňa 25.08.2014, kedy žalobca nebol doručovateľom zastihnutý. Po opakovanom neúspešnom pokuse
o doručenie bola dňa 26.08.2014 zásielka uložená na pošte, žalobca si ju nevyzdvihol, a preto ak sa
zásielka ako nedoručená vrátila okresnému súdu dňa 19.09.2014, tento deň okresný súd považoval za
deň doručenia, aj keď sa žalobca o ňom nedozvedel (podľa znenia ust. § 47 ods. 2 O.s.p. k dátumu
doručovania zásielky). Z ust. § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná konštrukcia, ktorá umožňuje náhradné
doručenie a vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava

v mieste doručenia a má z tohto dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom
doručeníprevziaťalebovyzdvihnúť.Žalobcavpodanomodvolanínetvrdil,žebysavmiestedoručovania
nezdržiaval a ani neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý si doručovanú zásielku nemohol prevziať
alebo vyzdvihnúť. Krajský súd zvýrazňuje, že ust. § 47 ods. 2 O.s.p., upravujúce náhradné doručenie,
striktne nevyžaduje, aby adresát bol v mieste doručenia sústavne. Stačí, aby sa v čase doručenia

v mieste doručenia zdržiaval aspoň po určitý čas, teda stačí, že adresát má možnosť oboznámiť sa
s oznámením doručovateľa, urobeným podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., že zásielku mu príde doručiť
znova v deň a v hodinu uvedenú v oznámení. Žalobca v podanom odvolaní netvrdil, že nemal možnosť
oboznámiť sa s oznámením predmetného doručovateľa. Pokiaľ žalobca takýto relevantný odvolací
dôvod neuviedol, potom okresný súd správne procesne postupoval, keď v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p.

považoval predvolanie žalobcovi za riadne doručené a svojim postupom, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku, neporušil vykonaním pojednávania dňa 24.10.2014 v neprítomnosti žalobcu ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p., a tým nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom. Vyslovený záver je v
zhode s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, uznesenie sp. zn. 3Cdo 212/2004 pod Rc 19/2008. Na
doplnenie, aplikácia ust. § 47 ods. 2 O.s.p. okresným súdom bola namieste aj vzhľadom k tomu, že

žalobca nemá postavenie podnikateľa.

K námietke žalobcu, že okresný súd vo veci nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch účastníkov, a tým
nedostatočne zistil skutkový stav, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný
v zmysle rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom. Okresný súd vykonal dokazovanie

aj podstatným obsahom pripojeného spisu sp. zn. 38Zm 12/2014, vyjadrením právneho zástupcu
žalovaného a výsluchom žalovaného, ktoré dôkazné prostriedky dali dostatočný skutkový základ pre
posúdenie určovacej žaloby žalobcu, z ktorého bolo možné spoľahlivo vyvodiť jeho nedôvodnosť,
a preto k úplnosti skutkových zistení sa nevyžadovalo, aby bolo doplnené dokazovanie výsluchom
žalobcu. Rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním žalobcu v rovine dokazovania a zisteného

skutkového stavu bolo vecne správne, a to s poukazom aj Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým
navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť
k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé
súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by
záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený,

chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci“. Zároveň poukazuje i na uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn.
3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konanianajavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia
dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne
z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (R 42/93)“. Krajský súd dodáva, že na úplné posúdenie sporovej právnej veci sa nevyžadovalo
doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, v ktorej súvislosti sa poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa
26. marca 1992, sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...„Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom

nie je postupom, ktorý súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“, ako aj na rozsudok NS SR
sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„Hoci súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup
nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“.

Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto správne postupoval okresný súd, ak uplatnenú

žalobu žalobcu a obranu žalovaného posudzoval v zmysle skutkových zistení na základe vykonaného
dokazovania, a to listinnými dôkazmi v spojení s vyjadrením samotného žalovaného.

Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 118
ods. 2 O.s.p., tak krajský súd poukazuje na to, že zmyslom ust. § 118 ods. 2 O.s.p. je v sporovom

konanístanoviťokruhspornýchskutočností,ktorébudúpredmetomdokazovania,určeniedôkazov,ktoré
účastníci navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné ustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu
a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, avšak toto
ustanovenie, pri jeho nedodržaní, nemá právny dôsledok, resp. následok, ktorý by bránil konajúcemu
súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže primárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh

konania v rovine aj vykonávaného alebo nevykonávaného dokazovania. Ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nemá
zákonné postavenie poučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho
postupu, prípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. § 118
ods. 2 O.s.p. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe tohto
zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to výlučne v dispozícii

súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude dokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie
krajským súdom má oporu aj v ust. § 118 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ďalší priebeh pojednávania určuje
predseda senátu alebo samosudca. Z uvedeného preto predmetná námietka žalobcu bola zhodnotená
ako nedôvodná.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvého stupňa prijal nesprávny právny záver o
absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, ako základného procesného predpokladu určovacej
žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože mal za to, že jeho naliehavý právny záujem je daný,
krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu v

prípade odvolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, je preskúmať, či okresný
súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, a či ho správne interpretoval.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu vo veci samej bolo relevantné, že žalobca sa podanou žalobou
zo dňa 22. marca 2014 podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. domáhal určenia, že Zmluva o vyplňovacom práve

k blankozmenke zo dňa 06. augusta 2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

Podľa ust. § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom
prípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľaust.§80písm.c)O.s.p.jeexistencianaliehavéhoprávneho
záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť

daný v čase vyhlásenia rozsudku. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je
naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie
bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následné požadované určenie

môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (t.j. či môže založiť právne významný následok v týchto
pomeroch). Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu
účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu
medzi nimi.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu,
ale o to, čoho (akého) určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v

jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
primárneposúdenie,čipodanáurčovaciažalobajeprocesneprípustnýmnástrojomochranyjehoprávaa
či snáď spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné konanie. Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je

samostatnýmaprvoradýmdôvodomprezamietnutiežaloby.Určovaciažalobajespravidlaopodstatnená
vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie
je) právny vzťah alebo právo.

V danom prípade sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o vyplňovacom práve
k blankozmenke zo dňa 06. augusta 2012 žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorej zákonným
predpokladom je preukázanie práve naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je
aj podľa ustálenej judikatúry daný najmä vtedy, ak bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým.

Z obsahu žaloby žalobca procesnú prípustnosť svojej žaloby na požadovanom určení neplatnosti tohto
právneho úkonu vyvodzoval z toho, že žalovaný vykonal všetky úkony k vymáhaniu ním tvrdených
nárokov z blankozmenky a mieni podať proti žalobcovi žalobu o vydanie zmenkového platobného
rozkazu na sumu 300.000 Eur zmenkovej istiny s príslušenstvom. V dôsledku aktívneho konania

žalovaného existuje a pretrváva stav právnej neistoty, ktorý je právnym ohrozením právneho postavenia
žalobcu a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Práve vyriešenie otázky by neslúžilo k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov, ale k definitívnemu vyriešeniu existujúceho neúnosného stavu, z
ktorého dôvodu je určovacia žaloba na mieste.

V konaní bolo preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 06. augusta 2012 Zmluvu o vyplňovacom práve k
blankozmenke. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Zm/12/2014 bolo zrejmé,
že Ing. Ľubomír Faktor (v tomto spore žalovaný) na základe tejto uzavretej zmluvy vyplnil zmenku, ktorá
sa nachádza na č.l. 7 spisu, a to dňa 24.03.2014 podľa čl. IV. zmluvy. Predmetné súdne konanie však v
dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku zo žaloby bolo právoplatne zastavené.

Okresný súd dôsledne aplikujúc ust. § 80 písm. c) O.s.p. primárne skúmal a dokazoval existenciu
naliehavého právneho záujmu žalobcu ako zákonného predpokladu úspešného uplatnenia určovacej
žaloby a dospel k správnemu právnemu záveru o jeho nepreukázaní.

V zhode s prvostupňovým súdom i odvolací súd primárne konštatuje, že žalobca k naliehavému
právnemu záujmu netvrdil žiadne relevantné skutočnosti svedčiace o jeho stave právnej neistoty,
naopak, už tvrdil stav porušenia jeho práva, teda vyplnenie blankozmenky z uzavretej zmluvy a
domáhanie sa zmenkových nárokov žalovaným voči žalobcovi. V tejto súvislosti považuje za potrebnéodvolací súd, v zhode s prvostupňovým súdom, uviesť, že v danom prípade žalobca podal žalobu za
situácie, kedy zo strany žalovaného už došlo k vyplneniu blankozmenky, ktorá okolnosť vyplývala z
pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Zm/12/2014. Momentom tohto doplnenia zaniklo

vyplňovacie právo a vznikla formálne platná zmenka. Tak ako správne uviedol prvostupňový súd,
zmenka predstavuje cenný papier ako nesporný a abstraktný záväzok, ktorý z hľadiska platnosti
musí obsahovať náležitosti stanovené zákonom, a to k momentu uplatnenia práva proti osobe, ktorá
zmenku podpísala. Z formálne platnej zmenky môže majiteľ zmenky uplatňovať svoje zmenkové práva v
zmysle zákona a zmenkový dlžník sa môže voči majiteľovi zmenky brániť námietkami v zmysle zákona

zmenkového a šekového.

Odvolací súd zdôrazňuje, že určovacia žaloba má charakter preventívny a slúži na eliminovanie stavu
ohrozenia práva, resp. neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.
Naliehavý právny záujem na určení je daný aj vtedy, ak je síce možné k zodpovedajúcej náprave dospieť
aj inak, ale prostredníctvom určovacej žaloby možno dosiahnuť úpravu, ktorá odvráti prípadné budúce

spory medzi účastníkmi.

Na určenie neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke už nemá žalobca naliehavý
právny záujem. Žalovaný už vyplňovacie oprávnenie udelené mu zmluvou o vyplňovacom práve k
blankozmenke využil a do blankozmenky chýbajúce údaje doplnil. Vyplňovacie právo teda jeho výkonom

zaniklo. V tomto štádiu, teda po vyplnení blankozmenky sa dlžník môže brániť proti povinnosti zmenku
zaplatiť už len námietkami podľa čl. I, § 10 alebo § 17 zmenkového zákona. Určením neplatnosti dohody
o vyplňovacom práve, by sa vzťahy medzi účastníkmi definitívne nevyriešili, pretože žalovaný by bol
naďalej oprávnený domáhať sa plnenia zo zmenky. Dodáva odvolací súd, že žalobcom požadované
určenie nemôže posilniť či upevniť jeho právne postavenie a nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov

účastníkov.

V súvislosti so závermi prvostupňového i odvolacieho súdu sa poukazuje i na názor vyslovený v
Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 4808/2008 zo dňa 19. januára 2011, podľa ktorého ...„I.
Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy

vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s

predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha“.

Krajskýsúdvzhľadomnaodvolacídôvodnesprávnehoprávnehoposúdeniavecikonštatuje,žezostrany

prvostupňového súdu bol dostatočne zistený skutkový stav a tento bol okresným súdom správne právne
posúdený, pričom okresný súd na zistený skutkový stav použil i správny právny predpis a tento správne
interpretoval.

Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že nevyhovením jeho žalobe, t.j. z titulu jeho

neúspešnosti malo dôjsť k formalistickému postupu zo strany okresného súdu a z titulu vyvolaného
odvolacieho konania, tým pádom aj krajského súdu k uplatneným právam žalobcu na súde. Nemožno
súhlasiť ani s odvolacím argumentom žalobcu, že mu bola odopretá možnosť domáhať sa svojho práva
na súde, pretože podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane
ustanovízákon.Právezust.§80písm.c)O.s.p.pripodaníurčovacíchžalôbvyplýva,žezákonstanovuje

právne predpoklady úspešnosti určovacej žaloby, a to 1/ účastníci majú vecnú legitimáciu, 2/ ak na
požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Ak niektorý z uvedených zákonných predpokladov
pre úspešnosť určovacej žaloby nie je splnený, tak nemôže byť žalobca s takouto určovacou žalobou
v súdnom konaní úspešný. Ak podmienky súdnej ochrany v rovine podania určovacej žaloby ustanovil
zákon, a to ust. § 80 písm. c) O.s.p. a u nich nebolo konštatované, že sú splnené, tak potom žalobca

nemohol byť úspešný v rámci podanej žaloby. Jeho neúspešnosť nemožno stotožňovať s odňatím
možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Za konštantnej judikatúry Ústavného
súdu SR k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR by došlo
vtedy, ak by bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať o podanej žalobe alebo v prípade
opravných prostriedkov, ak by všeobecný súd odmietol opravný prostriedok alebo ak by ho meritórne
nepreskúmal a nerozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím. K uvedenej situácii

v predmetnej odvolacej právnej veci nedošlo. Okresný súd prejednal žalobu žalobcu a vo vyvolanom
odvolacom konaní krajský súd meritórne posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu. Právo na
súdnu ochranu nie je spojené s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli
v zmysle právneho názoru účastníka súdneho konania (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04).

Z vyššie uvedených záverov, preto pokiaľ okresný súd žalobu žalobcu z dôvodu nesplnenia zákonného
predpokladu pre úspešnosť určovacej žaloby, a to nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods. 1,
2 O.s.p..

Vo vzťahu k odvolaním žalovaného napadnutému výroku o náhrade trov prvostupňového konania,

nosným dôvodom ktorého bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu, že okresný
súd posúdil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia na strane žalovaného podľa ust. § 11 ods. 1
písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., krajský súd považuje za nevyhnutné citovať zodpovedajúcu právnu
úpravu.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) tejto vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Bolo zrejmé, že predmetom konania a žaloby podanej žalobcom bolo určenie neplatnosti zmluvy o
vyplňovacom práve. Predmetom konania tak bol určovací výrok podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Citovaná
právna úprava podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), rozlišuje situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom
prebieha súdne konanie, oceniteľný, vyjadriteľný v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak

nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Podľa ust. § 9 ods. 1 vyhlášky sa zákonná sadzba tarifnej odmeny
stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva. Vo všeobecnosti potom možno
vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu,
peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnú hodnotu. Ak je predmetom
konania určenie neplatnosti právneho úkonu, tak je potrebné skúmať, či takýto predmet konania je alebo

niejemožnéoceniťpeniazmiavzávislostiodtohostanoviťvýškutarifnejodmenyadvokáta.Priposúdení
tejto otázky je dôležité aj to, či výsledkom konania na základe takto podanej žaloby žalobcu sa má
alebo nemá priamo priznať právo, ktorého hodnota je oceniteľná peniazmi. K tejto otázke krajský súd
uvádza, že v prípade rozhodnutia o určení neplatnosti zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke,
teda vzťahu zo zmluvy, výsledkom takéhoto konania nebude ani pre jednu procesnú stranu priznanie

práva, ktorého hodnota by bola peniazmi vyjadriteľná. Ak sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia
neplatnosti zmluvy, tak potom predmetom konania bolo rozhodnutie o platnosti či neplatnosti právneho
úkonu, teda určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Predmetom konania nebolo plnenie,
na ktoré by či už žalobca alebo žalovaný mal nárok podľa uzatvorenej zmluvy, v konaní sa neurčovala
hodnota takéhoto plnenia, a preto cena plnenia, na ktorú poukazoval žalovaný v podanom odvolaní,

a to, že v tomto prípade je hodnotou veci zmenka vo výške 300. 000 Eur, bola pre určenie tarifnej
odmeny advokáta právne irelevantná. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu, ide o taký predmet
konania, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch (§ 11 ods. 1 vyhlášky), a preto je potrebné
prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že za základ sadzby tarifnej odmeny treba považovať 1/13
výpočtového základu. Krajský súd v tejto súvislosti podporne a primerane poukazuje i na judikatúru

súdov SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 9/2009, podľa ktorého ...„V preskúmavanej veci
podal navrhovateľ návrh na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu navrhovateľom
požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. Návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu
sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právnehoúkonu; podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota
ktorého je vyjadriteľná v peniazoch“. Rovnako Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 30/2011
konštatoval odôvodnenosť právneho záveru Najvyššieho súdu SR, ktorý vychádzal z toho, že posúdenie

platnosti, resp. neplatnosti preskúmavaného právneho úkonu je skutočnosť objektívne neoceniteľná
peniazmi.

Z tohto záveru bol preto postup prvostupňového súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov
prvostupňového konania, a to trov právneho zastúpenia pri určovaní výšky tarifnej odmeny aplikoval ust.

§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vecne správny. Je potrebné uviesť, že žalovaný ostatný
spôsob výpočtu a výšku trov právneho zastúpenia v rovine náhrad v podanom odvolaní nenamietal,
preto v tomto smere, za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 219 O.s.p. krajský súd
poukazuje na výšku vyčíslených trov právneho zastúpenia a náhrad v rozhodnutí okresného súdu, na
ktorý výpočet, pokiaľ nebol napadnutý odvolaním žalovaného, v podrobnostiach odôvodnenia rozsudku
okresného súdu odkazuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1,
§ 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom
vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.1.2015 a v podaní zo dňa 30.09.2015 uplatnil návrhom náhradu trov
odvolacieho konania. Krajský súd podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri rozhodovaní o trovách odvolacieho

konania aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Priznaná náhrada trov konania
spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v rozsahu uplatnenom v
podaní zo dňa 21.1.2015 a zo dňa 30.09.2015, za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 21.1.2015 1 x 64,53 Eur, za úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa
30.09.2015 (za účasti substitučného právneho zástupcu) 1 x 1 z 64,53 Eur = 32,26 Eur, režijný paušál 2

x 8,39 Eur = 16,78 Eur + 20 % DPH = 22,71 Eur, súčtom 136,28 Eur, náhrada za stratu času účasťou na
vyhlásení rozsudku Krajským súdom v Žiline dňa 30.09.2015 Čadca - Žilina a späť, 4 polhodiny x 13,98
Eur = 55,92 Eur + 20% DPH = 11,18 Eur, spolu 67,10 Eur. Ďalej bola priznaná náhrada cestovného
za použitia osobného motorového vozidla MITSHUBISHI PAJERO, evidenčné číslo CA 617 AX, podľa
zákonač.283/2002Z.z.základnánáhrada0,183Eurx66kmČadca-Žilinaaspäť=12,08Eur+náhrada

za pohonné hmoty 1,168 Eur / 1 l x 9,5 l / 100 km x 66 km = 7,32 Eur, spolu 19,40 Eur + 20 % DPH 3,88
Eur = 23,28 Eur. Súčtom dôvodné a odvolacím súdom priznané trovy odvolacieho konania, a to trovy
právneho zastúpenia v sume 226,66 Eur, ktoré je povinný žalobca nahradiť žalovanému v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného, za aplikácie ust. § 149 ods.
1 O.s.p.. Len na doplnenie uvádza krajský súd, že rovnaký princíp pri určovaní tarifnej odmeny právneho

zástupcu žalovaného zachoval i pri rozhodovaní o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Odvolací
súd zvýrazňuje, že žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, spočívajúca v náhrade súdneho
poplatku za podané odvolanie v sume 99,50 Eur, pretože žalovaný podaným odvolaním napadol len
výrok o náhrade trov prvostupňového konania, vo vzťahu ku ktorému na zaplatenie súdneho poplatku
z odvolania ani nebol vyzvaný okresným súdom a ani z obsahu spisu nevyplývalo jeho zaplatenie. Vo

vzťahu k uplatnenej odmene za úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 8.12.2014, je potrebné uviesť,
že žalovaný vo vzťahu k ním podanému odvolaniu voči výroku o náhrade trov prvostupňového konania
nebol úspešný, a preto mu náhrada za tento úkon nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.