Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 30P/114/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112209270
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112209270.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: K. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa
rodičov: matka H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. republika, Z., B. S. O. XXX/XX a otec S. S., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom O. republika, S. XXXXX, P. H. Businco 7, prechodne bytom S. XXXXX, P. O.
X/A, o úpravu práv a povinností rodičov, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého K. do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške 60,- eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.03.2012.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2012 do 30.09.2015 vo výške 2 580,- eur je otec p o v
i n n ý zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletým K..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.03.2012 domáhala, aby súd zveril
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné na maloleté dieťa vo výške 300,- EUR
mesačne s účinnosťou od 03/2012 a styk otca s maloletým dieťaťom upravil výhradne za prítomnosti
matky.
Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa neboli manželia, ale žili v spoločnej
domácnosti od 12/2003 v O.. Po narodení maloletého dieťaťa sa otec krátke obdobie snažil vykonávať
úlohu otca, ale finančne ich nezabezpečoval. Bol nezamestnaný a trikrát bol vo výkone trestu. Postupne
sa stupňovali problémy, maloleté dieťa potrebovalo stabilné prostredie, preto sa matka rozhodla vrátiť
na Slovensko v 07/2011. Okrem toho sa dozvedela, že otec maloletého dieťaťa má inú priateľku a v
10/2011 sa im narodilo dieťa. Otec nemá skutočný záujem o maloleté dieťa, neprispieva finančne na jeho
potreby a nepodieľa sa na výchove. Za celé obdobie mu raz poslal balík, čo považuje za nezodpovedné
zo strany otca dieťaťa. Bez pomoci rodičov by bola finančná situácia matky neúnosná.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov súd zistil, že matka spolu so synom
býva v spoločnej domácnosti pri rodičoch. Od júla 2011 žije matka s dieťaťom na Slovensku. Dovtedy

bývala pri otcovi dieťaťa v O.. Matka chce, aby dieťa udržiavalo kontakt s príbuznými v O., preto s
dieťaťom navštevuje jeho otca v O.. Otec na dieťa finančne vôbec neprispieva. Finančne vypomáhajú
matke s dieťaťom jej rodičia.

Z potvrdenia ÚPSVaR Žilina zo dňa 12.01.2015 súd zistil, že matka je od 10/2012 poberateľkou dávok
v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 180,30 eur a prídavku na dieťa.

Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil otec. Súdu sa vrátila vybavená
žiadosť o doručenie s tým, že otec si osobne zásielku neprevzal. Svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti otca.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že predložila súdu vyjadrenie otca čo sa týka jeho súhlasu so
zverením maloletého do jej starostlivosti. V auguste 2015 bola v O. a aj s maloletým bývala u matky otca
maloletého. O výživnom sa nerozprávali, to znamená koľko by pravidelne prispieval na výživu. Povedal
len, že pokiaľ bude mať nejaké finančné prostriedky, tak jej pošle. Na výživu syna matke od podania
návrhu otec neposlal žiadne výživné. Na cestu jej dal 80,- eur, keď odchádzala z O. teraz v auguste 2015.
V O. s maloletým bola mesiac a pol, stravu a bývanie jej zabezpečovala mama otca maloletého. Otec v
tom čase býval u svojej priateľky. Vie o tom, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorý bude mať
4 roky. Otec nepracuje, nemá žiaden príjem. Nevie povedať z akých prostriedkov si zabezpečuje svoje
potreby. Vie o tom, že otec má len základné vzdelanie. Keď spolu žili, bol zamestnaný v nejakej stavebnej
firme. Otec je nezodpovedný čo sa týka jeho vzťahu k maloletému, nezaujíma sa o neho, neposiela
výživné. Bol rád, keď prišli do Talianska, avšak neposkytol matke žiadne prostriedky k tomu, aby mohla
pricestovať. Spolieha sa len na svoju mamu, ktorá jej pomáhala. Maloletý má otca rád. Maloletý má
dobrý vzťah k svojmu otcovi, chodievajú počas leta do Talianska, kedy sa stretáva s otcom. Aj v súčasnej
dobe sa mu otec venoval, trávil s maloletým čas len počas dňa. Matka naďalej poberá dávku v hmotnej
núdzi, v súčasnej dobe vo výške 180,- eur a rodinný prídavok na maloletého. V súčasnej dobe študuje, je
študentkou 3. ročníka Vysokej školy sv. H., sociálna práca s deťmi a mládeže. Vysokú školu navštevuje
v Z.. Jedná sa o externé štúdium. Býva s rodičmi v 2-izbovom byte na adrese trvalého bydliska. Spolu
s matkou bývajú rodičia. Rodičia matke v súčasnej dobe finančne pomáhajú. Do domácnosti prispieva
podľa možností, 50,- eur mesačne. Okrem stravy, ošatenia, osobné a ďalšie výdavky nemá. Čo sa týka
maloletého, maloletý chodieva do škôlky od septembra 2012. Za škôlku neplatil poplatok už minulý rok
a ani tento rok, pretože má odklad školskej dochádzky. Platí za stravu. Matka platila poplatok za stravu
okolo 32,- eur, keďže sa nachádza v hmotnej núdzi, môže požiadať o príspevok na stravu pre maloletého.
Strava v škôlke bola približne mesačne okolo 25,- eur. Výdavky má maloletý so stravou, ošatením. Má
problémy s nohami, preto musí nosiť ortézy a zakupuje mu do škôlky špeciálnu obuv. Kupuje mu tieto
prezúvky v hodnote 30 - 35,- eur, ktoré má buď pol roka alebo celý rok. Čo sa týka majetkových pomerov,
nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Myslí si, že otec by sa
mohol zamestnať a prispievať na výživu maloletého. Otec je však dobrovoľne nezamestnaný. Pokiaľ vie,
otec nepracuje, ani nechodí na žiadne brigády. Nevie prečo otec nepracuje. Myslí si, že otec si môže
zabezpečiť príjem, aby mohol na výživu maloletého prispievať. Doteraz na výživu maloletého nezaplatil
výživné. Otec poslal akurát v auguste 2014 sumu 100,- eur, 05.12.2014 - 70,- eur, v roku 2015 poslal
ešte 50,- eur, nepamätá si presne, v ktorom období, na Vianoce a Mikuláša. Navrhuje, aby súd zaviazal
otca prispievať na výživu minimálne 60,- eur. Otec doteraz neprejavil záujem o stretnutie so synom, to
znamená, nekontaktoval matku s tým, že by sa chcel s maloletým stretnúť alebo si prísť pre maloletého,
aby s ním trávil čas. Preto, pokiaľ by malo byť upravené stretávanie otca s maloletým, navrhuje upraviť
ho za jej prítomnosti, matka v stretávaní otcovi s maloletým nebráni. Keď má možnosť, tak ona sama
ide do Talianska. Trvalý pobyt má otec naďalej u svojej matky. Momentálne v súčasnej dobe sa zdržiava
u svojej priateľky.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine matky,
neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Navrhuje preto zveriť maloletého do
starostlivosti matky, otca zaviazať výživným, minimálne ako uvádzala matka, 60,- eur mesačne a styk
s maloletým neupravovať.

Zo spisového materiálu vyplýva, že matka a maloleté dieťa sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky
a otec je štátnym občanom Talianskej republiky.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva;
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie
sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo
švagrovstva.

Podľa článku 3 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

Podľa článku 15 Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, rozhodné právo vo
veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o
rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007, určuje podľa tohto protokolu.

Podľa článku 3 ods. 1 Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto
protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu oprávneného.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky a
kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k maloletému
dieťaťu vzhľadom k tomu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a otec si
dobrovoľne neplní svoje povinnosti voči maloletému dieťaťu.

Otec žije v Talianskej republike, na U.. Otec si zásielky súdu doručované cestou dožiadaného súdu
osobne neprevzal. Písomne sa vyjadril, že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti
matky. Vzhľadom k tomu, že v starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky neboli zistené žiadne
nedostatky, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe starostlivosť
o maloleté dieťa zabezpečuje.
Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na možnosti,
schopnosti obidvoch rodičov za celé rozhodné obdobie, za ktoré určoval výživné. Súd zistil, že matka
s maloletým dieťaťom býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matka je poberateľka dávok v
hmotnej núdzi vo výške 180,30 eur a prídavku na dieťa. Matka prispieva na bývanie a stravu rodičom 50,-
eur mesačne, platí maloletému dieťaťu stravu v škôlke. Maloleté dieťa má bežné výdavky so stravou,
ošatením, matka mu zakupuje špeciálnu obuv. Otec maloletého dieťaťa je, podľa vyjadrenia matky,
nezamestnaný. Otec súdu svoje príjmy a výdavky nepreukázal.
Súd určil výživné vo výške 60,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2012, od začiatku mesiaca, v
ktorom matka podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda od času ako
navrhovala matka. Uvedenú výšku výživného navrhla matka maloletého. Podľa názoru súdu takto určená

výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom k možnostiam a
schopnostiam otca. Súd pri určení výživného vychádzal zo skutočnosti, že otec súdu nepreukázal svoj
príjem, nepreukázal, že by nemohol pracovať a dosahovať príjem aspoň v takej výške, aby platil na
výživu maloletého 60 eur mesačne ako určil súd, pričom táto suma pokrýva len časť nevyhnutných
výdavkov maloletého a súd prihliadol aj na to, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd
vychádzajúc zo správania otca, ktorý nemá záujem o maloletého, stretne sa s ním len pokiaľ ho matka
privedie do Talianska, má za to, že otec nemá záujem plniť si svoje povinnosti k maloletému dieťaťu,
jedná sa skôr o neochotu otca platiť výživné ako o nedostatok finančných prostriedkov a starostlivosť
o maloletého ponecháva len na matke.

Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky
usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú
výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky
sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických
schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom
rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových
potrieb maloletého dieťaťa. Časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa matka uhrádza z rodinného
prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2012 do 30.09.2015 vo výške 2.580,- eur (43 mesiacov x
60,- eur) súd uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade
s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p.

Súd neupravil styk otca s maloletým dieťaťom z toho dôvodu, že otec nejaví podľa vyjadrenia matky,
záujem o maloleté dieťa, matka cestuje s maloletým do Talianska, aby sa mohol maloletý s otcom
stretnúť. Otec nemal záujem zúčastniť sa ani súdneho konania vo veci úpravy práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Je zrejmé, že matka otcovi nebráni v stretávaní s maloletým, otec však o pravidelné
stretávanie nejaví záujem. Pokiaľ otec prejaví záujem o stretnutie s maloletým dieťaťom a matka mu
stretnutie neumožní, môže podať návrh na úpravu styku.

Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením §
146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu
môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka a
kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.