Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2012

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/418/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510209640
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3510209640.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom O.. L. G. v právnej veci navrhovateľky O. M., bytom N.

A. N., Š. XXX proti odporcovi L. O., bytom N. A. N., O. XXX, zastúpený V. G. G., s.r.o. so sídlom Z., C.
XXX/X, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 378,37 Eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia vlastníckeho práva k podielu 1 na pozemkovej
nehnuteľnosti. Uviedla, že v roku 2006 darovala odporcovi podiel 1 na pozemku, ktorý mala dovtedy vo

svojomvýlučnomvlastníctve.Sodporcomžilivpartnerskomzväzkuvspoločnejdomácnostiavpriebehu
spolužitia postavili na predmetnom pozemku dom, ktorý je v ich spoluvlastníctve. Po nasťahovaní sa
do spoločného domu ukončili spolužitie pre vzájomné nezhody a odporca spoločnú domácnosť opustil.
Navrhovateľka tu žije doposiaľ, a to spoločne so svojou plnoletou dcérou (nar. 1994) z predošlého
vzťahu a maloletým synom (nar. 2005) pochádzajúcim zo vzťahu s odporcom. Rozchodu s odporcom
predchádzali partnerské konflikty a nevhodné správanie sa odporcu voči navrhovateľke spočívajúce
v urážkach, vulgárnom nadávaní, osočovaní navrhovateľky ako aj jej rodiny. Odporca sa nevhodne

správal tiež voči dcére navrhovateľky, s ktorou mal od narodenia spoločného syna účastníkov neustály
konflikt, urážal ju, vyhadzoval z domu a dokonca fyzicky napadol. V dôsledku správania odporcu
bola dcéra navrhovateľky v roku 2009 hospitalizovaná. Na otca navrhovateľky podal odporca trestné
oznámenie založené na nepravdivých tvrdeniach. Uvedené správanie voči sebe ako aj voči svojej
rodine považovala navrhovateľka za hrubo porušujúce dobré mravy, preto odporcu na základe § 630
Občianskeho zákonníka požiadala písomne o vrátenie daru. Keďže zo strany odporcu nebola ochota o
mimosúdne vyriešenie veci, žiadala vlastníctvo k darovanej veci určiť súdom.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť, pretože sa voči navrhovateľke a jej
rodinenesprávaltakakouviedlaadôvodyprevráteniedarunenaplnil.Potvrdilrozchodmedziúčastníkmi
ako aj svoj odchod zo spoločnej domácnosti, ako aj istú mieru konfliktov, ktorá tomuto predchádzala.
K správaniu takej intenzity ako popisuje navrhovateľka však z jeho strany nikdy nedošlo. Na zotrvaní v
spoluvlastníckom vzťahu k predmetnému pozemku, ako aj k stavbe na ňom zriadenom záujem nemá,
a zrušenia a vysporiadania spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam sa domáha.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením darovacej zmluvy, zdravotnej dokumentácie navrhovateľkinej
dcéry, rozsudku o zverení spoločného maloletého syna, znaleckého posudku výzvy na vrátenie daru,
rozhodnutia o zastavení priestupkového konania, zmluvy o nájme bytu, obsahu pripojeného spisu5P/42/2010,správoodporcovi,výsluchomsvedkov,atomatkyadcérynavrhovateľkyarodičovodporcu.
Z vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

Účastníci žili spolu v partnerskom zväzku od roku 2003. Navrhovateľka má dcéru z predchádzajúceho
vzťahu narodenú v r. 1994, ktorá žila s účastníkmi v spoločnej domácnosti. Spoločne majú syna
narodeného v r. 2005. V roku 2006 darovala navrhovateľka odporcovi podiel 1 na pozemku, na ktorom
následne spoločne postavili rodinný dom. Do tohto sa nasťahovali v r. 2010. Ešte v tom roku bolo
súdom rozhodnuté o zverení maloletého syna do starostlivosti navrhovateľky a odporca opustil spoločnú

domácnosť.

Výzvou z 2.9.2010 vyzvala navrhovateľka odporcu na vrátenie daru pre jeho správanie hrubo porušujúce
dobré mravy.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (OZ), darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Pre vrátenie daru v súlade s citovaným ustanovením nie je postačujúce, ak sa obdarovaný správa v
rozpore s dobrými mravmi, ale takéto jeho správanie musí byť ich hrubým porušením, teda porušením
väčšej intenzity. Pritom i prosté porušenie dobrých mravov je správaním spoločensky nežiaducim,

neprijateľným a spoločnosťou odsudzovaným. Hrubé porušenie dobrých mravov musí byť potom
zásadným excesom zo všeobecne prijímaných pravidiel správania.

Z navrhovateľkou tvrdených skutočností, potom súd v zmysle uvedeného považuje za hrubé porušenie
dobrých mravov iba správanie voči jej dcére. Ostatné navrhovateľkou tvrdené okolnosti, ako hádky,

nevďak, nadávky na adresu navrhovateľku, prípadne požívanie alkoholu možno kvalifikovať ako
porušeniedobrýchmravov,noniehrubé.Opodanítrestnéhooznámenianaotcanavrhovateľkynemožno
konštatovať ani to, pretože takýto úkon je výkon zákonného oprávnenia a ako taký nemôže byť v rozpore
s dobrými mravmi. Iná by bola situácia krivého obvinenia, posúdenie čoho však náleží iba súdu v
trestnom konaní.

Prípadné hrubé porušenie dobrých mravov spočíva v správaní voči dcére navrhovateľky preto, že vo
vzťahu voči odporcovi bola v rámci „rodinných“ vzťahov ako nie jeho dieťa v istej nevýhode vlastnej
obdobným vzťahom a vo veku dospievania, v ktorom trvalo spolužitie jej matky s odporcom bola viac
psychicky zraniteľnejšia. Ak by v tejto pozícii a v tomto veku došlo na jej adresu zo strany odporcu

k vulgarizmom typu „tlstá sviňa“, k častým hádkam, vyhadzovaniu z domu, a prípadne tiež k útoku
spočívajúcemu v údere na dvere kúpeľne, v ktorej sa navrhovateľkina dcéra sprchovala, bolo by to,
voči v tom čase maloletej, mimoriadne nevhodné, deprimujúce, so zásadným dopadom na kvalitu jej
života, nevylučujúc negatívny dopad ani na psychické zdravie v tom čase maloletej dcéry navrhovateľky.
Pritomvšetkyuvedenéspôsobysprávaniasaodporcudcéranavrhovateľkyvosvojejsvedeckejvýpovedi

uviedla.

Práve vyhodnotenie tejto svedeckej výpovede bolo zásadným pre rozhodnutie vo veci.
Napriek priamo prezentovanému negatívnemu postoju svedkyne (dcéry navrhovateľky) voči odporcovi,
pôsobil obsah jej výpovede vierohodne, keď nezamlčala ani používanie hrubých vulgarizmov z jej strany

na adresu odporcu a na položenú otázku najhoršieho zážitku s odporcom reagovala bezprostredne
obsahovo ucelenou a nerozpornou výpoveďou. Napriek tomu nepovažoval súd obsah svedeckej
výpovede dcéry navrhovateľky za zodpovedajúci skutočnosti. Súd totiž považuje za vylúčené, aby
navrhovateľka ako matka dieťaťa, voči ktorému sa mal odporca uvedeným spôsobom správať, a
priamo mu tak ubližovať, zotrvávala s vedomosťou týchto skutočností naďalej a dlhodobo vo vzťahu

s odporcom. Zhoršovanie správania odporcu voči dcére navrhovateľky bolo pritom tvrdené už od roku
2005 (narodenie spoločného syna) a k opusteniu spoločnej domácnosti došlo až v roku 2010.

Z navrhovateľkiných dôvodov pre vrátenie daru kvalifikoval súd za hrubo porušujúce dobré mravy iba
tvrdené správanie odporcu voči dcére navrhovateľky. Ako však bolo vyššie uvedené, nemal súd toto

správanie odporcu za preukázané, a pre uvedené dôvody návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní plne úspešný, preto mu proti
neúspešnej navrhovateľke patrí uplatnená plná náhrada trov konania v sume 378,37 €. Táto suma
predstavuje trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z:

- tarifnej odmeny 3,25 x 58,69 € za prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní bez meritórneho
prejednania veci (1/4 odmeny podľa § 14 ods. 5 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a účasť na pojednávaní dňa
17.09.2012 trvajúcu viac ako 2 hodiny (§ 14 ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) (odmena za jeden
úkon právnej pomoci určená podľa § 11 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
- režijného paušálu 3 x 7,63 € za tri úkony v roku 2012 (§ 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

- náhrady za stratu času 101,68 € stráveného dvoma cestami na pojednávania zo Senice do NMnV, 2
x po 4 polhodiny á 12,71 € (§ 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
- DPH 63,06 € ako 20 % zo súčtu vyššie uvedených položiek (315,31 €) (§ 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004
Z.z.).

Súd odporcovi nepriznal náhradu za písomné vyjadrenie vo veci z 24.1.2012, k tomu patriaci režijný

paušál a DPH, pretože tento úkon nebol urobený na výzvu súdu, na takéto vyjadrenie bol priestor na
pojednávaní a tak písomné vyjadrenie nebolo potrebné na účelné bránenie práva, ako to vyžaduje
citované ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové

Mesto nad Váhom.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).