Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220695
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114220695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa K.. Y. L., bytom V. XXXX/XX, XXX XX M., právne zast. AKMG, s.r.o., Dolná 6A, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 800 589 proti odporcovi Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so
sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420 o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/25/2014-129 zo dňa 11. augusta
2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/25/2014-129 zo dňa 11. augusta 2015 p o

t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd určil, že pohľadávky žalobcu vo výške 300.000 Eur a 270.000
Eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 03. 2012 a 28. 12. 2012, vedené v zozname pohľadávok
úpadcu pod č. 16, prihlásené do konkurzného konania na majetok úpadcu KB servis automobilov s.r.o.,
so sídlom Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 238 999, vedeného na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 2R 10/2013 sú oprávnené. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy

právneho zastúpenia vo výške 527,71 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal určenia svojich pohľadávok vo
výške 300.000 Eur a 270.000 Eur z titulu pôžičiek, prihlásených do konkurzného konania na majetok
úpadcu KB servis automobilov s.r.o.. Prihlásené pohľadávky navrhovateľa poprel veriteľ Slovenská
záručná a rozvojová banka, a.s. dňa 20.08.2014 čo do výšky aj právneho dôvodu s odôvodnením, že k
prihláškenebolipriloženélistiny,ktorébypreukazovaliskutočnéčerpaniepôžičiek,niejeznichzrejmé,či

peňažné prostriedky boli poskytnuté v hotovosti, alebo prevodom na účet, pohľadávky nie sú evidované
v účtovníctve za rok 2012 a z listinných príloh nie je preukázaný vznik pohľadávky z reálneho kontraktu.
Podľa hodnôt majetku uvedených v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 19.11.2013 hodnota majetku
úpadcu nezodpovedá deklarovanému použitiu pôžičiek a poskytnuté pôžičky nezodpovedajú údajom
uvedeným v účtovných závierkach úpadcu za roky 2011 a 2012. Okrem samotných dôvodov popretia
poukázalajnaopatrenieMinisterstvafinanciíSRč.23054/2002-92,zktoréhovyplýva,žeakbolapôžička
zaúčtovaná na kapitálové fondy, veriteľ nemá právo na vrátenie finančných prostriedkov, má právo len

na podiel na zisku, nakoľko sa dostal do pozície tichého spoločníka. Odporca ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu IV. ÚS 37/2013, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že v prípade poskytnutia pôžičky je
na veriteľovi dôkazné bremeno preukázať reálne vyplatenie finančných prostriedkov, ako aj solventnosť.
Odporca preto žiadal, aby navrhovateľ aj v tomto súdnom konaní preukázal, odkiaľ pochádzajú finančnéprostriedky, ktoré mal z titulu pôžičky poskytnúť úpadcovi. Podľa názoru odporcu je spôsob, akým chcel
žalobca vstúpiť do spoločnosti obchádzaním zákona.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že pôžička bola úpadcom riadne zaúčtovaná na účte 379110 a 379710
a následne bola použitá na úhradu starších záväzkov úpadcu, ako aj na zveľadenie podnikania
úpadcu. O poskytnutej pôžičke úpadca riadne účtoval v účtovníctve. Jednotlivé súvahy, na ktoré
poukazuje popierajúci veriteľ sú vyhotovené ku konkrétnym dátumom, a preto tieto reflektujú stav k
predmetnému dátumu a nevylučujú skutočnosť, že úpadca pôžičky využil na nákup zásob, ktoré boli v

rámci jeho podnikateľskej činnosti spotrebované. Uvedené pohľadávky navrhovateľa boli správcom v
predchádzajúcom reštrukturalizačnom konaní úpadcu s odbornou starostlivosťou preverené a zistené
v plnej výške a taktiež sú uznané zo strany dlžníka. Zmluva o pôžičke je perfektným právnym
úkonom uskutočneným v predpísanej forme a spôsobom stanoveným zákonom. Ku zmluve o pôžičke
boli priložené všetky relevantné dokumenty a doklady preukazujúce skutočné poskytnutie finančných
prostriedkovaspochybňovanietýchtoskutočnostízostranyžalovanéhojeúčelové.Popretiepohľadávky

odporcom je založené prevažne na dohadoch. Metodika Ministerstva financií SR, na ktoré poukazuje
odporca je podzákonným predpisom, ktorý nemôže meniť charakter zmluvného právneho vzťahu
medzi účastníkmi len v dôsledku zaúčtovania finančných prostriedkov úpadcom. Z právnych úkonov
navrhovateľa ani úpadcu nevyplýva vôľa navrhovateľa podieľať sa na spoločnosti ako tichý spoločník.
Ani nález Ústavného súdu, na ktorý poukazoval odporca, nie je možné vzťahovať na tento prípad,

nakoľko právne postavenie účastníkov zmluvného vzťahu bolo v danom prípade iné. V prejednávanej
veci ani veriteľ ani dlžník nenamietajú skutočnosť reálneho poskytnutia finančných prostriedkov.
Účastníci zmluvy v danom prípade nemohli mať vedomosť o tom, že v budúcnosti bude potrebné
nadštandardne preukazovať vznik zmluvy.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v konaní mal preukázané, že navrhovateľ odovzdal
konateľovi úpadcu T. F. pôžičku vo výške spolu 570.000 Eur. Túto skutočnosť mal súd preukázanú
z výpovede navrhovateľa, ako aj z výpovedí svedkov účtovníčky úpadcu a konateľa úpadcu. Prijatie
pôžičky potvrdzujú aj príjmové pokladničné doklady č. 417/12 a 1684/12, na základe ktorých je pôžička

evidovaná aj v účtovníctve úpadcu, a to v Denníku účtovania a v Pokladničnej knihe. Skutočnosť, že
konateľ úpadcu T. F. nevedel presne uviesť sumu, ktorú v mieste prevádzky úpadcu od žalobcu prevzal,
ani rozpor ohľadom použitia pôžičky podľa názoru okresného súdu nevyvoláva také pochybnosti, z
ktorých by mohol súd jednoznačne vyvodiť záver, že pôžička zo strany navrhovateľa bola fiktívna, a
teda že k jej reálnemu poskytnutiu úpadcovi nedošlo. Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa

31. 12. 2012, ako aj z výpovede účtovníčky úpadcu vyplýva, že pôžička bola preúčtovaná na účet
s názvom kapitálové fondy. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že v dôsledku tejto skutočnosti
žalobca nemá nárok na ich vrátenie. Preúčtovaním poskytnutých finančných prostriedkov sa tieto nestali
vlastníctvom spoločnosti, a preto navrhovateľ má nárok na ich vrátenie na základe zmluvy o pôžičke.
Podľa názoru súdu taktiež nie je možné na daný prípad aplikovať nález Ústavného súdu IV. ÚS

37/2012, na ktorý poukazoval odporca, pretože vo veci prejednávanej ústavným súdom dlžník popieral
prevzatie finančných prostriedkov, a preto navrhovateľ znášal dôkazné bremeno preukázania reálneho
odovzdania finančných prostriedkov, vzniku a existencie zmluvy o pôžičke. V danom prípade dlžník
prevzatie finančných prostriedkov nepopieral, o prevzatí pôžičky svedčia aj listinné účtovné doklady a
existenciu pôžičky potvrdzuje svojou výpoveďou samotný dlžník, ako aj účtovníčka dlžníka.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že
nazákladevykonanýchdôkazovdospelsúdknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a
spôsob prenechania druhovo určených vecí zo strany veriteľa dlžníkovi musí zodpovedať ustanoveniam

zmluvy o pôžičke. Za úpadcu boli peňažné prostriedky prevzaté konateľom úpadcu T. F., z výpovede
ktorého vyplýva, že peňažné prostriedky od navrhovateľa prevzal, pričom tieto vzhľadom na dôveru k
navrhovateľovi neprepočítaval. Odporca v odvolaní zrekapituloval výpovede svedkov ohľadom použitia
prijatých finančných prostriedkov úpadcom a poukázal na skutočnosť, že z pokladničnej knihy úpadcu
vyplýva, že dňa 29. 03. 2012 bolo deklarované prijatie pôžičky vo výške 300.000 Eur, pričom dňa 29.

03. 2012 malo dôjsť k vráteniu pôžičky vo výške 300.000 Eur a dňa 28. 12. 2012 bolo deklarované
prijatie pôžičky vo výške 270.000 Eur, pričom dňa 28. 12. 2012 malo dôjsť k vráteniu pôžičky vo výške
270.000Eur.Tvrdeniaúpadcu,účtovníčkyúpadcuonasledovnompoužitídeklarovaniaprijatýchpôžičiek
a listinná dokumentácia týkajúca sa účtovníctva úpadcu sú tak vzájomne rozporné. Rozpornosť tvrdeníúčtovníčky úpadcu, ako osoby zodpovednej za riadne vedenie účtovníctva nebola v rámci vykonaného
dokazovania žiadnym relevantným spôsobom objasnená. Vo vzťahu k preukázaniu existencie pôžičky
navrhovateľa z účtovníctva úpadcu odporca uviedol, že tieto boli do účtovníctva zahrnuté len na základe

pokynov konateľa úpadcu a to, že boli v účtovníctve evidované, ešte nepreukazuje, že boli aj skutočne
poskytnuté. V prípade pochybnosti o reálnosti poskytnutia pôžičky je práve jej následné použitie zo
strany úpadcu jednou z možností jej preukázania. Súd sa nevysporiadal ani so vzájomne rozpornými
tvrdeniami účtovníčky úpadcu, ktorá v mesiaci 4/2013 deklarovala tvorbu ostatných kapitálových fondov
odlišne od stavu tvrdeného zápisnicou z konania valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 31.12.2012.

Odporca poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdenia navrhovateľa obsiahnutého v návrhu bola
pôžička úpadcom riadne naúčtovaná na účet 379110 a 379710 a následne bola použitá na úhradu
starších záväzkov úpadcu, ako aj na zveľadenie podnikania úpadcu. Po predchádzajúcej dohode s
navrhovateľom úpadca použil pôžičku na tvorbu ostatných kapitálových fondov. V zmysle zápisnice z
valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 31.12.2012 sa pohľadávka navrhovateľa mala kapitalizovať

za splnenia podmienok špecifikovaných v tejto zápisnici. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že
navrhovateľ súhlasil s premenou jeho pohľadávok voči úpadcovi na tvorbu kapitálových fondov úpadcu.
Vzhľadomktomu,ževObchodnomzákonníkuniejeupravenývkladdokapitálovýchfondovakopovinný,
považuje sa vklad do kapitálových fondov za dobrovoľný. Je to vklad, ktorý nie je vkladom do základného
imania a nepredstavuje ani emisné ážio, ani zákonný rezervný fond. Vklad do ostatných kapitálových

fondovjevsúladesozásadouochranyveriteľovspoločnosti,pretožetútoochranuneznižuje,alezvyšuje.
Poskytnutie majetku, a teda aj pohľadávky voči spoločnosti na tvorbu kapitálového fondu spoločnosti
predstavuje podľa názoru odporcu bezodplatné odovzdanie tohto majetku do vlastníctva spoločnosti,
ktorého vrátenie si spoločník nemôže nárokovať nad rámec a spôsobom uvedeným v § 123 ods. 2
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ). Vzhľadom na absenciu inej právnej úpravy je nutné analogicky

aplikovať i na prípadné postavenie navrhovateľa ako tretej osoby, ktorá nie je spoločníkom úpadcu,
ktorá súhlasila s kapitalizáciou svojich deklarovaných pohľadávok voči úpadcovi tak, že úpadca nie je
oprávnený vrátiť navrhovateľovi peňažné prostriedky, deklarovane tvoriace pohľadávku navrhovateľa
voči úpadcovi.

Nad rámec vyššie uvedeného odporca uviedol, že v dôsledku bezodplatného odovzdania majetku
navrhovateľa v prospech úpadcu vo forme kapitalizácie jeho pohľadávok voči úpadcovi je možné
vzhľadom na absenciu iného zmluvného ustanovenia chápať aj ako darovanie majetku navrhovateľa
úpadcovi. Povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť preukázať svoje tvrdenia, prípadne označiť dôkazné
prostriedky, ktoré jeho tvrdenia preukazujú, zaťažuje v súdnom konaní navrhovateľa. V prípade

neunesenie bremena tvrdenia, alebo dôkazného bremena je výsledkom súdneho konania neúspech
navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ v súdnom konaní dôkazné bremeno neuniesol, a
preto odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrh v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že poskytnutie pôžičky bolo potvrdené
všetkými vypočutými svedkami a podložené listinnými dôkazmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení
rozsudku a nie sú rozporné. Spochybnenie prevzatia pôžičky konateľom úpadcu len z dôvodu, že
neprepočítal celú čiastku pôžičky je irelevantné, nakoľko v prípade, ak by suma nebol úplná, prejavilo by
sa to pri následnej manipulácii s finančnými prostriedkami na ďalších úhradách. Nakoľko konateľ úpadcu

akúkoľvek nezrovnalosť neuviedol, je zrejmé, že suma ktorú prebral, je totožná so sumou, ktorej výšku a
reálny základ odporca spochybňuje. Odporca zároveň pripustil poskytnutie pôžičky, avšak pohľadávku
považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že navrhovateľ súhlasil s jej kapitalizáciou, pričom jeho súhlas
odvodzuje od zápisnice z valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 31. 12. 2012. Na predmetnom valnom
zhromaždení však navrhovateľ nebol prítomný a súhlas s kapitalizáciou pohľadávky nedal. V zápisnici

z valného zhromaždenia je uvedené iba to, že veritelia spoločnosti uvažujú o vstupe do spoločnosti
úpadcu. Taktiež z výsluchu navrhovateľa nevyplynulo, že by súhlasil s kapitalizovaním pohľadávky.
Navrhovateľ sa preto v plnej miere stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP) bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ust. § 214 ods. 2 OSP.
Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 OSP a § 156 ods. 1 OSP.V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s úpadcom dňa 29.03.2012 Zmluvu
o pôžičke podľa §657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorou sa navrhovateľ zaviazal požičať úpadcovi
peňažnú sumu vo výške 300.000 Eur. V deň podpisu tejto zmluvy podľa príjmového pokladničného
dokladu č. 417/12 zo dňa 29. 03. 2012 prijal úpadca od navrhovateľa sumu 300.000 Eur s uvedením
účelu „pôžička - zmluva“.

Navrhovateľ uzavrel s úpadcom dňa 28. 12. 2012 druhú Zmluvu o pôžičke podľa §657 a nasl.
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa zaviazal požičať úpadcovi peňažnú sumu vo výške 270.000
Eur v deň podpisu tejto zmluvy. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 1684/12 zo dňa 28.12.2012
prijal úpadca od navrhovateľa 270.000 Eur s uvedeným účelom „prijatá pôžička na základe zmluvy“.

Z pokladničnej knihy úpadcu od 01. 03. 2012 do 31. 03. 2012 vyplýva, že na účte 211100 bolo dňa 29.
03. 2012 na základe dokladu 417/12 prijatých 300.000 Eur, účel: prijatá pôžička podľa zmluvy. Podľa
pokladničnej knihy úpadcu od 01. 12. 2012 do 31. 12. 2012 bolo na účet XXXXXX dňa 28. 12. 2012
na základe dokladu 1684/12 prijatých 270.000 Eur, účel: príjem pôžičky L.. V hlavnej účtovnej knihe
obdobie 01/2012 až 12/2012 na strane 2 a 3 je uvedené z účtu 379-110 záväzok MS zostatok 0 Eur,

účet 379-110 záväzok MS zostatok 0 Eur, účet 379-110 prijatie pôžička L. Y., zostatok 0 Eur.
V zápisnici z valného zhromaždenia úpadcu, na ktorom boli prítomní spoločníci T. F., 50 % hlasov a K..
S. V., 50 % hlasov, konaného dňa 31.12.2012 v sídle spoločnosti úpadcu je uvedené, že vzhľadom na to,
že veritelia spoločnosti Y. L., R. C., U. Q. uvažujú o kapitálovom vstupe do spoločnosti úpadcu vo výške
svojich pohľadávok a po dohode s majiteľmi spoločnosti sa ich pohľadávky vkladajú do kapitálového

fondu, pričom budú kapitalizované, ak spoločnosť bude zdaňovať za minimálne tri zdaňovacie obdobia
po sebe zisk 7% z tržieb spoločnosti. V prípade, že spoločnosť nebude pokračovať v hospodárení
v nezmenenej forme, alebo v prípade vstupu do reštrukturalizácie alebo konkurzu stratia pohľadávky
veriteľov charakter kapitálového fondu a veritelia požiadajú o ich vrátenie v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy na vrátenie.

Podľa § 657 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva
veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí
dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že argumentácia odporcu v odvolaní je vnútorne rozporná. Na jednej strane
odporca tvrdil, že zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt nemohla vzniknúť z dôvodu, že konateľ úpadcu

v momente odovzdania finančných prostriedkov tieto neprepočítal. Na druhej strane odporca v priebehu
konania a neskôr aj v odvolaní pripustil, že úpadca nadobudol od navrhovateľa finančné prostriedky,
avšak tieto použil na tvorbu kapitálových fondov, čím navrhovateľovi zaniklo právo na ich vrátenie.

Právna úprava pôžičky ako reálneho kontraktu je veľmi stručne upravená v Občianskom zákonníku.

V prípade poskytnutia pôžičky dlžníkovi veriteľ zodpovedá za to, že riadne a včas poskytol sumu
dojednanú v zmluve o pôžičke. Pokiaľ dlžník pri prevzatí pôžičky finančné prostriedky neprepočíta a
napriek tomu potvrdí veriteľovi prevzatie pôžičky formou vystavenia príjmového pokladničného dokladu,
preberá na seba riziko, že nebude vedieť preukázať, či mu bola poskytnutá pôžička skutočne v
takej výške, v akej deklaroval v potvrdení o jej prevzatí, takže by mal sťaženú dôkaznú pozíciu v

prípade, ak by od veriteľa žiadal doplatenie chýbajúcej sumy. V prejednávanom prípade však prevzaté
peniaze boli zaúčtované v účtovníctve úpadcu, boli z nich vykonané úhrady, a preto je možné dať za
pravdu navrhovateľovi, že pri manipulácii s prevzatou sumou by skutočnosť, že jej výška je odlišná
od výšky uvedenej na príjmových pokladničných dokladoch bola zistená a musela by sa prejaviť aj v
príslušných účtovných dokladoch. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že výpoveďami svedkov,

ktorí manipulovali s prevzatými finančnými prostriedkami, ako aj listinnými dôkazmi, ktorými sú okrem
príjmových pokladničných dokladov aj účtovné evidencie úpadcu bolo preukázané, že úpadca prevzal
od navrhovateľa dňa 29. 03. 2012 pôžičku vo výške 300.000 Eur a dňa 28. 02. 2012 pôžičku vo výške
270.000 Eur.Uzavretím zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov prenechal veriteľ dlžníkovi dohodnutú sumu
finančných prostriedkov a za ďalšie použitie týchto finančných prostriedkov dlžníkom veriteľ zodpovedať

nemôže. Preto pokiaľ dlžník prijme finančné prostriedky a zaúčtuje ich nesprávnym spôsobom, alebo
pokiaľ nevie alebo nechce deklarovať spôsob, akým boli finančné prostriedky použité, veriteľ za to
zodpovednosť nenesie. Veriteľ v zmysle zmluvy peňažné prostriedky poskytol bez účelového určenia a
má nárok na to, aby ich dlžník dohodnutým spôsobom vrátil. Ak by sa aj výpovede úpadcu a účtovníčky
úpadcuonasledovnompoužitíprijatýchpôžičiekalistinnádokumentáciatýkajúcasaúčtovníctvaúpadcu

vzájomne odlišovali, túto skutočnosť nie je možné vykladať na ťarchu veriteľa, ktorý po poskytnutí
peňažných prostriedkov nemôže ovplyvniť, akým spôsobom ich dlžník použije. Z účtovnej evidencie
úpadcu je zrejmé, že v tejto sa prejavilo prijate finančných prostriedkov v pokladničnej knihe ku dňu 29.
03. 2012 a 28. 12. 2012. Prijatím pôžičky vznikol dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi finančné prostriedky
vo výške nadobudnutej pôžičky bez ohľadu na to, za akým účelom ju použil.

Odporca v priebehu celého konania zotrval na námietke, že zo strany navrhovateľa došlo k odovzdaniu
finančných prostriedkov určených na tvorbu kapitálového fondu spoločnosti, čo by podľa názoru odporcu
predstavovalo bezodplatné odovzdanie majetku do vlastníctva spoločnosti, ktorého vrátenie si spoločník
nemôže nárokovať nad rámec a spôsobom uvedeným v § 123 ods. 2 ObZ. V tejto súvislosti treba
uviesť, že citované ustanovenie sa vzťahuje výlučne na prípadné nároky spoločníkov spoločnosti,

pričom navrhovateľ nie je spoločníkom úpadcu, ale je jeho veriteľom. V priebehu konania na prvom
stupni odporca nepreukázal, že by navrhovateľ poskytol finančné prostriedky úpadcovi zo zámerom
vložiť ich do kapitálových fondov úpadcu. Uznesenie valného zhromaždenia, na ktoré odporca v
priebehu konania poukazoval je uznesením najvyššieho orgánu spoločnosti úpadcu, na ktorom mali
hlasovacie právo spoločníci úpadcu a navrhovateľ na tomto valnom zhromaždení nebol ani prítomný.

Preto akékoľvek uznesenia valného zhromaždenia úpadcu nemôžu zakladať navrhovateľovi povinnosť
poskytnúť úpadcovi finančné prostriedky na tvorbu kapitálových fondov. Zároveň úpadca neuzavrel s
navrhovateľom zmluvu o vklade finančných prostriedkov, ktorá by sa dala vyhodnotiť ako vznik tichého
spoločenstva a odporca ani netvrdil, že by navrhovateľ bol spoločníkom úpadcu, v dôsledku čoho by
sa mohol podieľať na tvorbe kapitálových vkladov spoločnosti, a preto by sa nároky na vrátenie týchto

vkladov riadili ustanoveniami Obchodného zákonníka o spoločnosti s ručením obmedzeným.

Nie je možné súhlasiť ani so záverom odporcu, že v dôsledku bezodplatného odovzdania majetku
navrhovateľa v prospech úpadcu vo forme kapitalizácie jeho pohľadávok voči úpadcovi je možné
vzhľadom na absenciu iného zmluvného ustanovenia chápať ju aj ako darovanie majetku navrhovateľa

úpadcovi. Zo zmluvy o pôžičke písomne uzavretej medzi navrhovateľom a úpadcom jednoznačne
vyplýva, že navrhovateľ poskytol úpadcovi pôžičku, nie dar alebo vklad do podnikania, a úpadca je
povinný túto pôžičku vrátiť. Zároveň odporca nepreukázal, že by medzi úpadcom a navrhovateľom došlo
k uzavretiu právneho vzťahu, z ktorého by vyplývala povinnosť navrhovateľa vložiť do majetku úpadcu
finančné prostriedky za účelom kapitalizácie takto poskytnutých finančných prostriedkov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v zmysle § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods.

1 OSP a § 224 ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto mu
odvolací súd pri vyhlásení rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si
právny zástupca navrhovateľa ním uplatnené trovy odvolacieho konania v súlade s § 151 ods. 1 OSP do
3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, nemohol mu odvolací súd ich náhradu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.