Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010130
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 5.4.2016 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. G., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom H., Y. XX, t. č. na neznámom mieste,

j e v i n n ý , ž e

v období od júna 2005 do súčasnej doby hoci na to mal prostriedky z brigádnickej a inej pracovnej
činnosti neplatí výživné maloletej dcére I. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. H., I. č. XX napriek
tomu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/366/2004 z 28.4.2005 bol zaviazaný
prispievať na jej výživu sumou po 1.300 Sk vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa N. Y.,
následne bol rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34P/280/2012 z 17.1.2013 zaviazaný
na platenie zvýšeného výživného od 1.10.2012 vo výške 90 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky dieťaťa N. Y., ktorej bolo v období od 1.2.2006 do 31.7.2008 vyplácané Úradom práce sociálnych

vecí a rodiny Banská Bystrica náhradné výživné, v dôsledku čoho za obdobie od 1.6.2005 do 31.1.2006
a od 1.8.2008 do súčasnej doby dlhuje N. Y., nar. XX.X.XXXX trvale bytom H. H., I. č. XX na výživnom
sumu 4451,85 Euro a za obdobie od 1.2.2006 do 31.7.2008 dlhuje Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica sumu 1.294,50 Euro,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný v období od júna 2005 do
súčasnejdobyhocinatomalprostriedkyzbrigádnickejainejpracovnejčinnostineplatívýživnémaloletej
dcére I. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. H., I. č. XX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 32P/366/2004 z 28.4.2005 bola zaviazaný prispievať na jej výživu sumou po
1.300 Sk vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa N. Y., následne bol rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 34P/280/2012 z 17.1.2013 zaviazaný na platenie zvýšeného

výživného od 1.10.2012 vo výške 90 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa N. Y.,
ktorej bolo v období od 1.2.2006 do 31.7.2008 vyplácané Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica náhradné výživné, v dôsledku čoho za obdobie od 1.6.2005 do 31.1.2006 a od 1.8.2008 do
súčasnej doby dlhuje N. Y., nar. XX.X.XXXX trvale bytom H. H., I. č. XX na výživnom sumu 4451,85 Euro
a za obdobie od 1.2.2006 do 31.7.2008 dlhuje Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica

sumu 1.294,50 Euro.

Uvedený skutkový stav súd ustálil z obsahu výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchov
svedkov N.. N. H., N. Y., prečítaním výpovedí svedkýň J. a K. G. a z listinných dôkazov.

Nakoľko súd konal vo veci obžalovaného ako proti ušlému, na hlavnom pojednávaní prečítal jeho
výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplýva, že naposledy bol vypočutý 5.8.2007 a spáchanie
skutku do toho času priznal s tým, že má vedomosť o vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére a že
v predmetnom období aj pracoval, ale výživné nezaplatil, lebo mu to finančne nevychádzalo. Súčasne
prisľúbil, že dlžné výživné nahradí, čo však neurobil. Tiež poukázal na to, že jeho matka dcére kupuje

rôzne dary.

Výpoveď svedka N.. N. H. spolu s následným prečítaním rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Banská Bystrica preukazuje, že úrad na základe žiadosti N. Y. tejto od 1.2.2006 do
1.1.2014 vyplácal náhradné výživné, najprv 1.300 Sk a neskôr od 1.3.2013 sumu 90 Eur. Súčasne

bolo rozhodnutiami úradu z 26.2.2007, 12.9.2007 a 5.3.2008 uložené obžalovanému, aby úradu
zaplatil vyplatené náhradné výživné do času vydaných rozhodnutí. Nakoľko v účtovníctve úradu sa
nenachádza evidovaný záväzok obžalovaného na zaplatenie vyplateného náhradného výživného do
zmeny legislatívy o náhradnom výživnom, t. j. do 1.6.2008 neuplatnil si ako splnomocnený zástupca
nárok na náhradu škody.

Z výpovede poškodenej N. Y. vyplýva, že obžalovaný v podstate od narodenia ich dcéry výživné doteraz
neplatí, nie je s dcérou v žiadnom kontakte.

Výpovede matky a sestry obžalovaného J. a K. G. preukazujú, že v roku 2006, keď boli vypočúvané

pomáhali so starostlivosťou o maloletú tým, že asi raz za mesiac bývala u nich na víkend, pričom sa jej
postarali o stravu a sčasti aj o ošatenie a iné drobné dary.

Rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/366/2004 z 28.4.2005 a sp. zn. 34P/280/2012
z 17.1.2013 preukazujú, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcére I. Y., nar.

X.X.XXXX sumou po 1.300 Sk, následne od 1.10.2012 bol zaviazaný na platenie zvýšeného výživného
vo výške 90 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa N. Y..

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica bol obžalovaný evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie do 3.2.2004, kedy bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu. V období od

marca do septembra 2005 poberal dávky v nezamestnanosti a potom už nebol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi. Naproti tomu dávku v hmotnej núdzi poberala
poškodená N. Y., a to v období od mája do augusta 2005.V rámci evidencie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica je zsititeľné, že obžalovaný bol až do
roku 2012 evidovaný ako dohodár u dvoch zamestnávateľov, pričom z jeho príjmu títo odviedli poistné
naposledy v decembri 2005.

Z vyššie uvedených dôkazov je teda zistiteľné, že obžalovaný, hoci vedel že má vyživovaciu povinnosť
určenú súdom, túto si neplnil a neplní a koná tak hoci mal príjem či už z pracovnej činnosti, alebo
brigádnickej činnosti, prípadne z príspevku v nezamestnanosti. Od svojho výsluchu ako obvinený
(5.8.2007) vedel aj to, že výživné za neho platí ÚPSVaR Banská Bystrica a hoci porehlasoval, že má

finančné prostriedky z pracovnej činnosti v Českej republike a že dlžné výživné nahradí, neurobil tak
ani sčasti.

Týmto konaním - dlhší čas, najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú
povinnosťvyživovaťinéhonaplnilpotomzákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

b) Trestného zákona.

Za spáchanie tohto trestného činu zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Priúvaháchotrestezataktozistenézavineniesúdvychádzalzustanovení§34ods.4Trestnéhozákona,

prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu činu priznal (§ 36 písm. l Trestného zákona). Priťažujúce
okolnosti súd nezistil, keď ako priťažujúcu okolnosť nevyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný už bol v

minulosti odsúdený, pretože išlo o odsúdenia spred viac ako 10 - tich rokov, navyše všetky s účinkami
zahladenia po ich výkone.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností bolo namieste obžalovanému trest ukladať v rámci
upravenej trestnej sadzby, keď súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona

znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v číselnom vyjadrení znamená, že obžalovanému
mohol ukladať trest na 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Prihliadajúc na to, že obžalovaný nebol postihnutý za priestupok, v mieste trvalého bydliska v podstate
nemajú o ňom žiadne údaje, keďže sa tu nezdžiava, súd za primeraný považoval trest v strede trestnej

sadzby vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky,
v rámci ktorej výmery trestu prihliadol najmä na výšku dlžného riadneho a náhradného výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.