Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/44/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203452
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203452.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, proti povinnému D. E., bytom R. nad Q., J. I XXXX/XX, o vymoženie sumy 56,- EUR s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XEr/XXX/XXXX
- 9 zo dňa 9. júna 2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,

Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 1479/15.
Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 4.9.2014 sp. zn. SR 03438/14, pričom nárok
oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 803401159 uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 20.1.2012. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), čl.
169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, závery rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutí vo veciach C-240/98
Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvého stupňa posúdil uzatvorenú zmluvu o úvere ako

spotrebiteľskú zmluvu, čím medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská
zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je typizovanou štandardnou zmluvou vo forme tlačiva,
pričom spotrebiteľ, povinný, nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Vypísané tlačivo nie je možné
považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky. Táto rozhodcovská zmluva znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie prípadného sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ podá
žalobu na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským súdom a

všeobecným súdom, ale spotrebiteľ je v prípade vyvolania sporu povinný podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, takému postupu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Rozhodcovská zmluva vo forme, kedy
je spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu je preto neplatná, a neplatná rozhodcovská
zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa

vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučnéhotitulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore
s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho
úkonu, na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť,
že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. V danej
veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním ktoré mu predchádzalo podľa § 212

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,

je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
danýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovskýsúd.Vprípadezistenia
nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky

je na mieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany, dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia

neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy, na samostatnej listine, podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z

exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v
napadnutom rozsudku zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je
súčasťou súdneho spisu.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva

uzavretá zároveň so zmluvou o úvere č. 803401159 dňa 20.1.2012, nebola platne uzavretá, a teda
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je

nepochybne forma uzavretej zmluvy. V danom prípade išlo o vopred pripravenú rozhodcovskú zmluvu
predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti meniť jej
obsah, bez možnosti výberu konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere)
a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu

kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná,
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť ani vôľu si

rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.
To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú
vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je bezpochyby
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore
s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu tak prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení

Smernice Rady ako nekalú.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská zmluva pripúšťa možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená

domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve ide
aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011). „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov

prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardnými zmluvami.“ (In: Kristián Csach: Štandardné zmluvy, 2010).

Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby
pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre
neho transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa

rozhodol osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom
osobitného vyjednania istých zmluvných podmienok. Ak si spotrebiteľ má individuálne vyjednať zmluvné
ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie, tak je to z dôvodu, že to má mať pre neho osobitný,
prospešnývýznam.Spôsob,akýmjevtomtoavobdobnýchprípadochrozhodcovskázmluvapredložená

spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým
oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,
ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktickánerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho

dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40,
v ktorom sa konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá
priznávaprávomocpresporyvyplývajúcezuzavretejzmluvysúduvmiestesídladodávateľa,čipredajcu,
spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným
na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa,

je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle
veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako
neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor
s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená

spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebolaplatnezverenáprávomocvovecikonaťarozhodnúť.Takýtorozsudoknemôžebyťpovažovanýza
rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom

na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 4.9.2014 sp. zn. SR 03438/14 ako
nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,

ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.