Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoE/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714205064
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714205064.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej J. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, A. Z., o vymoženie
1.593,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
17Er/287/2014-13 zo dňa 14.7.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka č. 60 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 1 ods. 2 písm. e/, § 2, § 3 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z.z., § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z..

Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre

vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, IČO: 35 922 761, zo dňa 27.7.2012, č.k. SR 03054/12.

Súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok
dospel k záveru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre

rozpor exekučného titulu so zákonom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o
úvere vyhodnotil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že: „Súd pri preskúmaní exekučného titulu zmenku neposudzoval ako takú,
ale posudzoval správnosť rozhodcovského rozsudku z pohľadu záväznosti k plneniu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo odporujúcemu dobrým mravom, a to vo vzťahu ku všetkým
Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru vrátane dohody o vyplnení zmenky a preto nieje dôvodná

aplikácia z. č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Právo na zabezpečenie plnenia neúplnou
zmenkou (blankozmenkou) si vymienil výlučne oprávnený ako veriteľ a nešlo o osobitné dojednanie
účastníkmi zmluvy. Povinná ako dlžník a vystaviteľ zmenky si zhoršila svoje zmluvné postavenie, keď
podpísala zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a takéto zhoršenie zmluvného postavenia
povinnej ako spotrebiteľa je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že plnenie, ktoré požaduje oprávnený od povinnej, t.

j. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % p. a.) z dlžnej sumy trov mediačného konania 210,27
eur(t.j.plnenievychádzajúcezustanoveníovýškeúroku,ktorésúdpovažujezaneprijateľnúpodmienkuzaväzujúcu povinnú ako spotrebiteľa na neprimerane vysokú kompenzáciu za nesplnenie záväzku)
je plnením právom nedovoleným, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore
s dobrými mravmi. V prípade kapitalizovania takéhoto úroku ku dňu podania návrhu na vykonanie

exekúcie oprávneným by výška úroku dosahovala sumu 404,27 eur, t. j. už teraz dosahuje 51 %
poskytnutéhoúveruakaždýmdňomsatátosumazvyšujeo0,52eur.VtomtosmerejudikovalajNajvyšší
súd Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutím sp. zn. 21Cdo/1484/2004 uviedol, že neprimeranou
a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úroku, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dohody strán obvyklú, stanovenú predovšetkým s prihliadnutím k najnižším úrokovým

sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Za v rozpore s dobrými mravmi
a zásadami poctivého obchodného styku považoval súd i plnenie zaväzujúce povinnú na zaplatenie
známeho príslušenstva vo výške 1.383,45 eur, keď exekučný titul je v tejto časti tiež nepreskúmateľný,
nakoľko nie je zrejmé, ako rozhodca dospel k takejto sume a z čoho pozostáva táto suma 1.383,45
eur, t. j. z akého konkrétneho príslušenstva, teda či zo zmluvnej pokuty, zmenkového úroku, ktorý
súd nepriznal, zákonného úroku alebo iného príslušenstva. Rovnako za v rozpore s dobrými mravmi

a zásadami poctivého obchodného styku považoval súd i plnenie zaväzujúce povinnú na zaplatenie
trov mediačného konania, keď exekučný titul je v tejto časti nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je
zrejmé, ako rozhodca dospel k sume 210,27 eur a zároveň súd má za to, že je neprimerané vyžadovať
od povinnej povinné riešenie sporu mimosúdne mediáciou so široko koncipovaným zavinením pri jeho
zmarení. Keďže súd ustanovenia o trovách mediačného konania, považoval za neplatné a nepriznal

ich, nepriznal ani uplatňovaný zákonný úrok 6 % z ich sumy 210,27 eur od 13.01.2012 do zaplatenia.
Keďže celú pohľadávku tak ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom pozostávajúcu len zo sumy
známeho príslušenstva, trov mediačného konania, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy
trov mediačného konania a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy trov mediačného konania
súd považoval za rozpornú so zákonom, s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku,

oprávnený nemal dôvod podávať návrh na začatie rozhodcovského konania a neboli by ani vznikli trovy
rozhodcovského konania a preto aj v tejto časti je exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie v rozpore
so zákonom.
Na doplnenie súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný, a to najmä čo sa týka
priznania uplatneného zmenkového úroku, nakoľko rozhodca ustanovený zo zoznamu rozhodcov

Stáleho rozhodcovského súdu neuvádza, na základe akých zmluvných dojednaní priznal úrok vo výške
niekoľkonásobne presahujúcej či už zákonné úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva,
či úroky uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.“

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady

(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd
ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom
súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,

čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva. On však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých
prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že napadnuté rozhodnutie
je vo výroku vecne správne.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že
v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému

súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ustanovení
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný
súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek
právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona,

alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa
súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Dôvodov zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súdom
prvéhostupňabolten,žesúdvyhodnotilakoneprijateľnúzmluvnúpodmienkudohoduovyplnenízmenky
obsiahnutej v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. S týmto záverom sa odvolací súd
plne stotožňuje.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o
úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným
a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého uznesenia správne poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinná je a aj v čase
uzavretia zmluvy bola spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinná pri uzatváraní

zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že dohoda o
vyplnení zmenky, koncipovaná v čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a sleduje cieľ obísť
právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá
bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre spotrebiteľa

dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom
k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a
v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok
vrátane pokút zmenkou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou neprimerane zhoršujúcou postavenie
spotrebiteľa.

Dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo ju odmietnuť.Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad
(čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou

individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu.

Plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, ktorý má predstavovať exekučný titul v danej veci, bolo
rozhodcovským súdom odôvodnené výlučne ako plnenie vyplývajúce zo zmenky vystavenej povinnou,

ktorá bola neskôr vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v bode 14.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná,
odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť

nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto
zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Keďže predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi, a je teda v rozpore s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodnutie súdu prvého

stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia je vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský
rozsudok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.