Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/776/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111214861
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111214861.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom v Piešťanoch, Teplická 7437/147, IČO: 36 234 176 proti žalovanej O. J., štátnej občianske I.
republiky, bytom R. A., P. Jilemnického XXX/XX, o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. apríla 2012 č. k. 19C/144/2011-37,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia, že podmienky v zmluve o úvere č.
38050416555000 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.05.2008 v časti týkajúcej sa ročnej
úrokovej sadzby a celkových nákladov spotrebiteľa sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými, z
r u š u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.270,35 eur s 8,76%
úrokom ročne od 27.02.2010 do zaplatenia a to v splátkach po 30,- eur mesačne, vždy do 15. dňa
každého mesiaca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku
návrh zamietol. Určil, že podmienky v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa
14.05.2008 v časti týkajúcej ročnej úrokovej sadzby 22,44% a v časti v celkových nákladoch spotrebiteľa
vo výške 54.288,- Sk sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými. Vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 52 ods. 1, 4 OZ, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovanou dňa 14.05.2008 v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej
obsah žalovaná nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený a
predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju
podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná. Vzhľadom na ust. § 53 ods. 1, 5 OZ bolo povinnosťou
súdu zisťovať, či zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky a či neodporuje niektorým
dojednaniam a dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a v povinnostiach účastníkov.
Podľa názoru súdu niektoré časti zmluvy sú svojim obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne
v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 22,44%
ako aj celkových nákladov spotrebiteľa 54.288,- Sk. Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré žalobca od
žalovanej požadoval za poskytnutý úver ako aj neprimerane vysoké náklady za dohodnutý úver, takéto
podmienky preto súd považoval v zmysle § 52 a nasl. OZ za neprijateľné. Súd mal zistené, že na základe
žiadosti žalovanej poskytol žalobca úver vo výške 62.000,- (2.058,02 eur) žalovaná zaplatila 809,80 eur

v nepravidelných mesačných splátkach. Žalovaná teda zostala žalobcovi dlžná čiastku 1.248,22 eur. K
tejto sume súd pripočítal zmluvnú pokutu 12,17 eur, ktorú považoval za primeranú zostatku nesplatenej
istiny ako aj náklady spojené s upomienkami žalovanej. Preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu
povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.270,35 eur, nakoľko mal za to, že z neplatnej zmluvnej podmienky
nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu v časti
týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok zamietol
bez toho, že by použil moderačné právo, nakoľko podľa názoru súdu neplatnú podmienku nie je možné
znižovať. Podľa § 153 ods. 4 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo na
základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto podmienku vo
výroku rozhodnutia. Preto súd vymedzil, ktoré dohodnuté jednostranne určené podmienky vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia za neplatné. Keďže žalovaná sa dostala do omeškania, žalobca má nárok na
úrok z omeškania podľa § 559 ods. 2 a § 517 ods. 2 OZ, ktoré súd stanovil vo výške 8,76% v súlade s
návrhom žalobcu, pretože nemohol prekročiť návrh ohľadne uplatnených úrokov. Keďže mal žalobca v
konaní úspech iba čiastočný rovnako ako žalovaný súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu
nepriznal žiadnemu z nich. Lehotu na plnenie povinnosti v splátkach určil súd podľa § 160 ods. 1 veta
druhá O.s.p., podľa ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, v ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí. Vychádzal pritom z príjmu žalovanej 460,- eur, jej troch vyživovací
povinností a mal za to, že splátky po 30,- eur mesačne sú sumou, ktorú žalovaná môže splácať aj s
prihliadnutím na vyživovacie povinnosti. V prípade, ak nebude splátky splácať riadne a včas, stane sa
splatným celý dlh naraz.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca vyslovil presvedčenie, že
zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach tak ako ich uvádza súd. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, kedy zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poukázal na
ust. § 2 písm. b/, c/ zák.č. 258/2001 Z.z., z ktorých vyplýva, že výška úroku v tomto zmluvnom vzťahu
sa považuje za cenu plnenia a preto výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia nie je možné považovať
za neprijateľnú podmienku. Rovnako nesúhlasil s tým, že celkové náklady by v dohodnutej výške boli
neprimerane vysoké. Pojem náklady úveru je v zmluvách o úvere premietnutý pod skratkou RPMN,
ktorá predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Do tohto výpočtu sa zahŕňajú nielen výška
úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom. V úverovej zmluve bola RPMN uvedená
na čiastku 25,7%. Je pravdou, že žalovaná nemohla podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej
zmluvy, avšak na druhej strane je pravdou aj to, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s obsahom úverovej
zmluvy a úverovými podmienkami, mohla sa rozhodnúť, že túto nepodpíše, čo však neurobila. Žalovaná
telefonicky kontaktovala zamestnancov žalobcu za účelom získania úveru, teda finančnej hotovosti s
tým, že zo všetkých týchto skutočností je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva nebola a ani nie
je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a preto má žalobca za to, že konštatovanie súdu prvého
stupňa uvedené v napadnutom rozsudku je neopodstatnené. Poukázal tiež na vyjadrenie generálnej
advokátky pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ pod č. C-453/2010, ktorá za najdôležitejšiu časť pri
skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred
uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Rozsudkom krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2013 č. k. 17Co/180/2012-51 bol rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti ako aj v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok potvrdený. Odporkyni náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/192/2014 zo dňa 11.05.2015 bol rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24.04.2013 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd vo
svojom zrušujúcom uznesení vytýkal odvolaciemu súdu, že z jeho rozhodnutia je zrejmé, že tento sa
nevysporiadal s námietkami žalobkyne, ktorými bolo odôvodnené celé odvolanie. Žalobkyňa použila v
odvolaní právnu argumentáciu, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a preto
odvolací súd mal dať odpoveď na žalobkyňou vznesené právne argumenty tak k otázke čo je cena

úveru, čo je RPMN, čo je cena plnenia a v tejto súvislosti či je možné s poukazom na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka tieto položky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd
žiadnym spôsobom nevyhodnotil rozsiahlu argumentáciu žalobkyne obsiahnutú v odvolaní tvrdiacu, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne právne posúdil, keď len zopakoval obsah spisu, odkázal na
odôvodnenie súdom prvého stupňa. Zo strany odvolania išlo o argumenty, ktoré majú podstatný vplyv
pre rozhodnutie vo veci. Za predpokladu, že odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania za podstatne a
právne významné mal o dôvodoch rozhodnutiach náležitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť.
Preto takúto skutočnosť považoval za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť
dovolania a je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
Zároveň dovolací súd dodal, že čiastka, ktorú je dlžník povinný vrátiť veriteľovi ako odmenu za požičanie
finančných prostriedkov a je základnou náležitosťou zmluvy o úvere RPMN odzrkadľuje všetky náklady
spojené so zriadením a vedením úveru a všetky ostatné poplatky a náklady, ktoré sú potrebné na
získanie úveru. Pre správne posúdenie prejednávanej veci je potrebné ustáliť čo je cena úveru, ako sa
tvorí, z čoho je tvorená celková cena úveru, teda celková čiastka, ktorú klient zaplatí za požičané finančné
prostriedku po celú dobu trvania úveru. Až na základe týchto jednoznačne vyriešených základných
otázok je možné posúdiť, či v prípade úroku a RPMN sa jedná o zmluvnú podmienky neprijateľnosť,
ktoré je možné vysloviť samostatným výrokom v rozsudku. V zmysle § 53 ods. 1 OZ alebo ide o cenu
plnenia, ktorej primeranosť je možné posúdiť len v zmysle ust. § 39 OZ.

Krajský súd ako súd odvolací viazaný názorom Najvyššieho súdu SR opätovne vec preskúmal podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom zároveň
v súlade s ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust.
§ 2 písm. a/, d/, § 4 ods. 1 až 4 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré pri terajšom
rozhodovaní neboli použité a dospel v konečnom dôsledku k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý ako vecne správny aj keď z iných
dôvodov potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil neprijateľnosť
zmluvných podmienok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci výrok napadnutého rozsudku na tom právnom závere, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili účastníci dňa 14.05.2008 uzavretá medzi žalobcom
a žalovanou v danej veci má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah žalovaná nemohla
podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený. V konkrétnom prípade žalobca
ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemali
teda charakter individuálne dojednaných podmienok. Zmluva bola na predtlačenom formulári.

Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa konštatuje, že uzavretý zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovanou na základe predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 14.05.2008, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 62.000,- Sk (2.058,02 eur) je treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu s tým, že v náväznosti na ust. § 4 ods. 3 posledná veta zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy, takýto poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, nakoľko úverová zmluva neobsahuje týmto zákonom predpokladané náležitosti a to
konkrétne konečnú splatnosť poskytnutého úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s profesionálnych dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možno stanoviť zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľskej zmluvy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípov ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôveru v určitý druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý zák.č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ktorý ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak,
aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom

informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej
zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy.

Niektoré ustanovené náležitosti zmluvy, ako je uvedené v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až 1/, k/ a
l/ zákona a medzi nimi aj konečnú splatnosť poskytovaného úveru prezentované v písm. g/ údaj o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokoch a iných poplatkov (písm. i/) zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (§ 4 ods. 3 posledná veta). V prejednávanej veci je
nesporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ust.
§ 52 a nasl. Občianskeho zákona. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú
a vopred pripravenú navrhovateľom ako dodávateľom. Jedná sa o úverovú zmluvu uzavretú v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže však zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jedná sa zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluva. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ a i/
uvedeného zákona, musí takáto zmluva obsahovať údaje o konečnej splatnosti poskytnutého úveru a
údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy, predmetná zmluva o úvere uvedené zákonom vyžadované náležitosti
neobsahuje.

Ako vyplýva z obsahu zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 62.000,- Sk s mesačnou
splátkou 1.481,- Sk, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 22,44%, RPMN 25,7%, celkové náklady
spotrebiteľa 54.288,- Sk. Spôsobom úhrady splátok bankovým prevodom, lehota splatnosti 84 mesiacov
po poskytnutí úveru. Poplatok za poskytnutie úveru 620,- Sk s tým, že v prepočte sa jedná o poskytnutú
sumu úveru 2.058,02 eur s mesačnou splátkou 49,16 eur. Žalovaná zaplatila celkovo 809,80 eur v
nepravidelných mesačných splátkach a zostala žalobcovi dlžná čiastku 1.248,22 eur, k zaplateniu
ktorej vrátane pripočítanej zmluvnej pokuty vo výške 12,70% bola v konečnom dôsledku aj súdom
prvého stupňa zaviazaná zaplatiť, pričom rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti právoplatný a
rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý.

V prejednávanej veci je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve o úvere je uvedená lehota
splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a v bode 44 zmluvy o úvere je ďalej špecifikované, že klient
je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to počínajúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka
je splatná po prvom mesiaci/ mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny
mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý,
splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci; nie je
naplnením v predchádzajúcej vete uvedených chýbajúcich zákonom stanovených náležitostí zmluvy.
Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná a musí byť vyjadrená presným
dátumom. Žalobca výzvou zo dňa 26.02.2010 vyzval žalovanú k zaplateniu zvyšku dlhu, spolu vo
výške 3.147,66 eur a to v náväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
úverovej zmluvy. V zmysle hlavy 6 § 3 úverových podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že a/ klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, b/ klient uviedol v návrhu
nepravdivé údaje, c/ klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplávajúcich z ÚZ z týchto ÚP alebo zo
zmlúv, ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z ÚZ, d/ bolo začaté exekučné,
konkurzné alebo vyrovnávacie konanie na majetok klienta. V týchto prípadoch je taktiež spoločnosť
oprávnená jednostranne od ÚZ odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý
úver neposkytnúť. O doručovaní písomností, v ktorých spoločnosť žiada o splatenie úveru podľa § 3
tejto hlavy sa použijú obdobne ust. § 8 hlavy 14 ÚP. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní
s platením najmenej troch splátok, žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru. V zmysle úverových
podmienok je však žalovaný povinný splatiť len celý čerpaný úver a nie aj aj sumu na čerpaný úver,
teda prípadne úroky zmluvy vyjadrené ročnou úrokovou sadzbou, prípadne RPMN. Keďže zmluva o
úvere neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2
písm. i/ zákona o úveroch v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta cit. zákona sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Nie je možné vychádzať z predpokladu, že každý z údajov sa dá vyvodiť a vypočítať z údajov, ktoré
zmluva alebo všeobecné úverové podmienky obsahujú. Nie je na spotrebiteľovi, aby si takéto údaje
sám vyvodzoval, či vypočítaval z iných údajov obsiahnutých v zmluve alebo všeobecných obchodných
podmienkach. Takýmto spôsobom sa určite nedosiahne účel zákona ustanovenia povinných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úveru, ktorým je nepochybne ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvy a snaha
o vytvorenie rovného postavenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom tak, aby si spotrebiteľ mohol
zodpovedne a kvalifikovane vybrať z ponuky spotrebiteľských úverov. Uvedenému účelu zodpovedá
len taký spôsob splnenia zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zák.č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, keď dodávateľ v zmluve uvedenie presný
dátum konečnej splatnosti úveru a pri údaje o výške, počte a termínoch splátok úveru aj vyčíslenie
aká suma zo splátky pripadá na istinu, úrok a iné poplatky. Keďže zmluva o úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným takéto údaje neobsahuje, v konečnom dôsledku dospel súd prvého stupňa
správne k záveru, že úver poskytnuté žalobcom žalovanej je bezúročný a bez poplatkov tak, ako to
predpokladá ust. § 4 ods. 3 posledná veta zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

Takže vychádzajúc z daného skutkového stavu, kedy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.058,02
eur, z ktorého vrátila žalovaná 809,80 eur, zostáva jej takto doplatiť v prospech žalobcu sumu 1.270,35
eur z čoho suma 12,17 eur predstavuje zmluvnú pokutu, pričom na zvyšok plnenia žalobcovi nárok
nepatrí z dôvodu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v náväznosti na tú
skutočnosť, že predmetná zmluva neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru.

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti aj keď z iných dôvodov ako
vecne správny potvrdený s tým, že v konečnom dôsledku žalobcovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť
sa k inému právnemu posúdeniu v predmetnej veci, avšak žalobca napriek písomnému upozorneniu
zo strany odvolacieho súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 16.02.2016, na toto upovedomenie žiadny
spôsobom nereagoval napriek poskytnutej možnosti zo strany odvolacieho súdu.

V časti, v ktorej súd prvého stupňa vyslovil, že podmienky zmluvy o úvere sú neprijateľné a z tohto
dôvodu neplatné, bolo však potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. i/
O.s.p. z dôvodu, že odvolací súd pri prieskume danej predmetnej zmluvy zistil, že predmetná zmluva
je bezúročná a bez poplatkov aj keď z iných dôvodov ako to v prejednávanej veci stanovil súd prvého
stupňa, a preto nebolo nutné zaoberať sa neprijateľnosťou zmluvnej podmienky tak, ako to stanovil súdu
prvého stupňa.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešne žalovanej v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko
táto si žiadne trovy odvolacieho konania a z obsahu spisu jej ani nevyplývajú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .