Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215204496
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215204496.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa X. Q., nar. XX. W. XXXX,
bytom Z. W. XX, zastúpený advokátkou Mgr. Danou Žlnkovou, so sídlom Komenského 5, Veľký Krtíš,
proti odporcovi F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. W. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom
Veselým, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 10C/337/2015-46 z 08. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo
výške 253,90 Eur mení tak, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania voči odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľom podľa §

96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."). Vychádzajúc z názoru, že zastavenie
konania zavinil navrhovateľ uložil navrhovateľovi, aby zaplatil odporcovi náhradu trov konania vo výške
253,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V čom spočíva zavinenie navrhovateľa na zastavení
konania okresný súd bližšie nerozviedol.

Uznesenie okresného súdu iba v časti výroku o trovách konania napadol odvolaním navrhovateľ. Žiadal,

aby odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti tak, že odporcovi náhrada trov
konania priznaná nebude s poukazom na priebeh súdneho konania. Návrh na začatie konania podal na
okresný súd 22. 06. 2015 z dôvodu, že odporca bol dňom 17. 03. 2015 vylúčený zo strednej školy. R.
vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 10. marca 2015 uviedol rôzne dôvody, pre ktoré by mal súd
návrh navrhovateľa na zrušenie výživného zamietnuť, ale nepoprel, že ho zo školy vylúčili a nepripravuje
sa na budúce povolanie. Až na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 odporca uviedol, že znovu nastúpil do

tej istej školy a potvrdenie o návšteve školy doložil až po uskutočnení prvého pojednávania vo veci
dňa 02. 11. 2015. Navrhovateľ bol toho názoru, že v čase podania návrhu boli splnené podmienky na
zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi. Zdôraznil, že účastník je povinný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Odporca tak urobil až v novembri 2015. Konanie teda nebolo zastavené
zavinenímnavrhovateľa.Kvýškepriznanýchtrovuviedol,žezástupcomodporcuoznačenýúkonprávnej
službyakozabezpečeniedôkazovniejevsúladesvyhláškouč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa tvrdil, že pre navrhovateľa ako otca odporcu nebol
problém zistiť, či odporca ešte študuje, resp. kedy došlo k ukončeniu štúdia a podobne. Podanie
návrhu na súd bolo len posledným riešením situácie, ak by sa účastníci nevedeli dohodnúť a ak teda
navrhovateľpodalnávrhnazačatiekonaniabeztoho,abysioveril,čiodporcaštuduje,taksanavrhovateľ

nesprával seriózne, ale účelovo v snahe zbaviť sa vyživovacej povinnosti. Odporca pokladá uznesenie
prvostupňového súdu za správne a zákonné, vyčíslené v súlade s vyhláškou o odmeňovaní advokátovza poskytovanie právnych služieb. Odvolanie navrhovateľa nekorešponduje s ustálenou praxou ani
inými skutočnosťami, pre ktoré by súd nemal priznať odporcovi trovy konania. Navrhol, aby odvolací
súd potvrdil uznesenie okresného súdu ako vecne správne a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 Eur.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou Občianskeho súdneho procesu. Znamená
to, že nielen rozhodnutie súdu vo veci samej, ale aj rozhodnutie o trovách konania musí rešpektovať
princípy spravodlivosti. Rozhodnutie o trovách konania je vždy závislé na výsledku sporového konania.
Konanie o zrušení vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dospelému dieťaťu je vždy konaním návrhovým
a sporovým.

Návrh na začatie konania podal navrhovateľ (otec odporcu) dňa 22. 06. 2015 s jednoduchým
odôvodnením, že odporcu vylúčili zo strednej školy, matka vyhodila odporcu z domu, napriek tomu
stále poberá od otca výživné. Na výzvu súdu doplnil navrhovateľ svoj návrh na začatie konania aj o
informáciu, že nevie zistiť, či je odporca evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš

ako uchádzač o zamestnanie, pretože úrad mu odmietol túto informáciu poskytnúť. Navrhovateľ tvrdil,
že s ním syn nekomunikuje, neprejavuje o neho žiadny záujem, neoznámil mu ani tú skutočnosť, že ho
vylúčili zo školy. Dozvedel sa to iba pri osobnej návšteve školy.

Okresný súd doručil odporcovi návrh na vyjadrenie a tento rešpektujúc výzvu súdu dňa 20. augusta 2015

doručil prvostupňovému súdu vyjadrenie, v ktorom žiadal zamietnuť návrh navrhovateľa z dôvodu jeho
nepresnosti vo výroku, od kedy sa navrhuje zrušenie vyživovacej povinnosti a z dôvodu, že je odkázaný
na výživné vzhľadom na svoj zdravotný stav. V tomto vyjadrení potvrdil odporca, že bol zo školy vylúčený
17. marca 2015 pre krádeže a užívanie psychotropných a omamných látok. Na pojednávaní dňa 28.
10. 2015 už odporca tvrdil, že ho zo školy vylúčili kvôli vymeškaným hodinám a prvýkrát predniesol, že

mienivštúdiunastrednejškolepokračovať.Navýslovnúotázkuprávnejzástupkynenavrhovateľa,prečo
otcovi neoznámil, či už vylúčenie zo školy alebo opätovný nástup do nej odporca uviedol: „Nemáme
kontakt. Neviem prečo by som mu to mal oznamovať". Pojednávanie bolo odročené na neurčito za
účelom doloženia potvrdenia o návšteve školy odporcom a rozhodnutia o povolení individuálneho štúdia.
Potvrdenie o návšteve školy vystavené Strednou odbornou školou, V. XX, B. S. dňa 02. 10. 2015 o

tom, že odporca študuje podľa individuálneho učebného plánu na tejto školy bolo doložené do súdneho
spisu 09. 11. 2015. Právna zástupkyňa navrhovateľa dňa 10. 11. 2015 nahliadla do súdneho spisu a na
pojednávaní dňa 8. januára 2016 vzal navrhovateľ späť návrh na začatie konania s odôvodnením, že
si overil, či odporca chodí do školy. So súhlasom odporcu so späťvzatím návrhu súd konanie na tomto
pojednávaní zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania s odvolaním sa

na ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p..

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odporca v reakcii na odvolanie navrhovateľa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom
49/1993. Ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 01. 11. 1993 sp. zn. 2Obo/183/1992
z 27. októbra 1992, podľa ktorého, ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146

ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto
je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. V uvedenej veci dôvodom späťvzatia návrhu na začatie
konania bolo, že navrhovateľ podal návrh proti nesprávnemu subjektu a sám si zavinil, že nemohol mať v
konaní úspech bez ohľadu na to, či vzal späť návrh alebo by bolo vo veci rozhodnuté. Späťvzatie návrhu
v tej označenej veci vykonal navrhovateľ 18. augusta 1992 a odporca namietal nedostatok pasívnej

legitimácie už listom z 12. februára 1992.

Odvolací súd súhlasí s názorom odporcu, že pri zastavení konania je potrebné skúmať dôvod zastavenia
konania a kto zavinil zastavenie konania. Rešpektuje aj názor najvyššieho súdu vyjadrený v R 49/1993a podľa neho aj vo všeobecnosti rozhoduje. V konkrétnej veci navrhovateľa a odporcu prejednávanej
Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 10C/337/2015 však uvedený judikát nie je aplikovateľný
z dôvodu odlišných skutkových okolností spočívajúcich práve v dôvode, ktorý viedol navrhovateľa k

späťvzatiu návrhu na začatie konania.

Odporca mení svoje postoje a vyjadrenia v závislosti od štádia prebiehajúceho konania a výsledku, ktorý
chce dosiahnuť. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca tvrdí, že podanie návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti zo strany otca malo byť iba krajným riešením a nič nebránilo navrhovateľovi

ako otcovi odporcu, aby zistil (odporca neuvádza, akým spôsobom), či odporca ešte študuje alebo
ukončil štúdium alebo aký je jeho aktuálny osobný stav. Toto jeho vyjadrenie priamo odporuje prejavu
na pojednávaní dňa 28. 10. 2015, keď na výslovnú otázku zástupkyne navrhovateľa, či oznámil
navrhovateľovi zmenu pomerov majúcu vplyv na trvanie jeho vyživovacej povinnosti odporca iba stroho
odpovedal: „Neviem, prečo by som mu to mal oznamovať". Odporca vtedy tiež tvrdil, že s navrhovateľom
neudržuje kontakt. Je potom uveriteľné tvrdenie navrhovateľa, že sa o ukončení štúdia odporcom

dozvedel od cudzích ľudí a musel si návštevou školy overiť, či bol skutočne odporca vylúčený zo štúdia.
Navrhovateľ sa mimo súdneho konania od odporcu nedozvedel ani o tom, že odporca mieni pokračovať
v štúdiu. Odporca túto skutočnosť predniesol iba pred súdom na pojednávaní dňa 28. 10. 2015 a
potvrdenie o návšteve školy ako dôkaz, že pokračuje v štúdiu a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči
nemu trvá, doložil do spisu až 09. 11. 2015.

Predmet konania (zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči plnoletému dieťaťu) neumožňuje súdu bez
preskúmania všetkých relevantných skutočností konštatovať, či je návrh dôvodný. Za skutkového stavu,
akého rozhodoval okresný súd o zastavení konania pre späťvzatie návrhu navrhovateľom je možné
konštatovať iba to, že v čase začatia konania sa javil návrh ako dôvodný s vysokou pravdepodobnosťou

z dôvodu, že odporca neštudoval na strednej škole a nič mu nebránilo, aby sa živil vlastnou prácou.
Dôvodom späťvzatia návrhu bolo jednoznačne správanie sa odporcu, ktorý v priebehu súdneho konania
opäť nastúpil na strednú školu a navrhovateľ reálne vyhodnotil túto skutočnosť ako podstatnú pre
rozhodnutie vo veci. Keďže však dôvodnosť podaného návrhu bez zistenia, či bol (je) odporca odkázaný
výživou na navrhovateľa nie je možné dospieť k záveru, či bol návrh podaný dôvodne a návrh na začatie

konania sa vzal späť len pre správanie sa odporcu dospel odvolací súd k názoru, že v tejto veci je
namieste aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznať
náhradutrovkonaniaodporcovi,ikeďvpriebehukonaniavzalspäťnávrhnazačatiekonanianavrhovateľ
a podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. by mu bolo možné uložiť povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania. Odvolací súd prihliadol v zmysle príkazu § 150 ods. 1 O. s. p. na okolnosti na strane

odporcu, ktorý pri prvom úkone, ktorý mu patril neuviedol, že mieni opäť nastúpiť do školy a nebude
môcť pracovať, živiť sa vlastnou prácou a tiež, že neinformoval navrhovateľa o žiadnych skutočnostiach
týkajúcich sa jeho osoby a navrhovateľ sa o všetkých okolnostiach dôležitých pre rozhodnutie vo veci
dozvedel až z výpovede odporcu na pojednávaní a ním doložených listinných dôkazov 5 mesiacov
po začatí súdneho konania. Spravodlivým riešením podľa názoru odvolacieho súdu je také rozhodnutie

o trovách konania, dôsledkom ktorého si bude každý z účastníkov znášať trovy tohto konania sám.

Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,
len z tohto dôvodu mu náhrada trov odvolacieho konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi

v odvolacom konaní priznaná nebola.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.