Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010352
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.

Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému Ing. C. D. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. apríla 2016
odvolanie obžalovaného Ing. C. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. októbra 2015,
sp.zn.2T/104/2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste
zákazu činnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. októbra 2015, sp.zn.2T/104/2015 bol obžalovaný Ing.
C.D.uznanýzavinnéhozprečinuublíženianazdravípodľa §158Tr.zák.natomskutkovomzáklade,že

-dňa 18.10.2014 o 13.20 hod. pri vychádzaní z poľnej cesty na hlavnú cestu III/XXXX medzi obcami R.
N. a T. v okrese N. s osobným motorovým vozidlom C. F., evidenčné číslo PD XXX D. nedal prednosť v
jazde osobnému motorovému vozidlu C. V., evidenčné číslo BL XXX P., ktoré viedol vodič Q. C., smerom
od obce R. N., čím porušil ustanovenie § 21 ods. 1 ods. 2 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k dopravnej nehode, pri
ktorej utrpel Q. C. zranenia - zlomeniny II., III. a IV. záprstnej kosti pravej nohy, ktoré ho obmedzovali

v obvyklom spôsobe života 40 dní.

Za tento trestný čin bol obžalovaný X.. C. D. odsúdený podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
3, § 36 písm. l/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu okresný súd
podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu
vo výmere 15 mesiacov. Zároveň okresný súd mu podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák.
uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho bezprostredne po jeho
vyhlásení napadol odvolaním obžalovaný pre nesprávnosť výroku o treste zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný Ing. C. D. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
výrok o treste zákazu činnosti napadnutého rozsudku považuje za nesprávny. Poukázal na skutočnosť,

že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, v ktorom uznal vinu zo žalovaného skutku. Obžalovaný
ďalej uviedol, že skutočnosť, že spôsobil poškodenému Q. C. zranenie ho veľmi mrzí, pričom hneď
po dopravnej nehode ho v nemocnici vyhľadal a ospravedlnil sa mu. Zároveň urobil všetky opatrenia
na to, aby poškodenému bola v celom rozsahu uhradená ním spôsobená škoda. Obžalovaný savšak nestotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení trestu zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov. Obžalovaný poukázal na to, že
je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti UNIPHARMA v Bojniciach, pričom jeho

pracovnou náplňou okrem iného je aj správa objektov vo vlastníctve zamestnávateľa s tým, že súčasťou
pri výkone jeho pracovných úloh a povinností je používanie motorového vozidla. Obžalovaný uviedol,
že pre zamestnávateľa priemerne ročne najazdí približne 63.500 km a je nepretržite v pohotovosti
pre prípad riešenia mimoriadnych situácií. Ohľadne jeho priestupkov v doprave, na ktoré poukázal
okresný súd a ktorých sa mal dopustiť v období posledných 5 rokov uviedol, že len prvého priestupku,

ktorého sa dopustil v roku 2011 sa dopustil závažnejším spôsobom konania, pričom išlo o prekročenie
povolenej rýchlosti, za ktorý zaplatil blokovú pokutu 50 Eur. V ostatných štyroch prípadoch sa podľa
karty vodiča vždy jednalo o menej závažné porušenia povinnosti vodiča. Obžalovaný uviedol, že sa
snaží byť vzorným vodičom a nemá záujem úmyselne porušovať pravidlá cestnej premávky. Pokiaľ by
mu bol právoplatne uložený trest zákazu činnosti, príde o prácu. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že
má niekoľkomesačné dieťa, s ktorým je potrebné cestovať k lekárovi na prehliadky a na to tiež potrebuje

mať vodičské oprávnenie. Vzhľadom na jeho osobu, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu,
ako aj vzhľadom na jeho postoj v predmetnej trestnej veci, je podľa jeho názoru postačujúce na jeho
prevýchovu a aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
bez toho, aby mu musel byť zároveň uložený aj trest zákazu činnosti. Obžalovaný uviedol, že je ochotný
prijať aj prísnejší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom za predpokladu, že mu nebude

uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, respektíve mu bude uložený
trest zákazu činnosti na úplne spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Obhajca obžalovaného z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil výrok
okresného súdu o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
18 mesiacov.

K odvolaniu obžalovaného sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu prokurátor písomne
nevyjadril.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací

súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný Ing. C. D. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd
v súlade s § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil výrok okresného súdu o uložení trestu zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 20. apríla 2016 na podklade podaného odvolania obžalovaným
pre nesprávnosť výroku o treste zákazu činnosti, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 28.

decembra 2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výroku o treste
zákazu činnosti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Ing. C. D. je dôvodné. Nezistil pritom chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutého výroku rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa

podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 15 mesiacov, pretože takto uložený trest
obžalovanému okresným súdom je uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona.Obžalovaný Ing. C. D. bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zák.,
pretože inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa

zákona.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu zákazu
činnosti obžalovanému Ing. C. D., pretože takto uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. popri

uloženom treste odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou
vo výmere 15 mesiacov, je trestom neprimeraným.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri ukladaní druhu a výmery trestu je potrebné prihliadať
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s

prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné
vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné
prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam
pre potreby naplnenia účelu trestu.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku o treste
zákaze činnosti dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, osobu obžalovaného,
taktiež vzhľadom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie obžalovaného, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti nie je účelné v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. ukladať
obžalovanému Ing. C. D. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu

18 mesiacov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správanie sa obžalovaného po vzniknutej
dopravnej nehode, ktorý prejavil snahu o bezprostrednú pomoc poškodenému Q. C.. Obžalovaný sa k
trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a svoje konanie i úprimne oľutoval. Dôkazom úprimnosti jeho
ľútosti je i správanie obžalovaného po hospitalizovaní poškodeného Q. C. v nemocnici, keď obžalovaný
hneď po nehode poškodeného Q. C. vyhľadal a ospravedlnil sa mu. Zároveň obžalovaný Ing. C. D.

nahradil v celom rozsahu vzniknutú škodu poškodenému Q. C., ktorý si v predmetnom trestnom konaní
(v rámci tzv. adhézneho konania) škodu ani neuplatnil. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že k
dopravnejnehodedošlodňa18.10.2014,pričomzospisovéhomateriálunevyplýva,žebyobžalovanému
bol bezprostredne po dopravnej nehode zadržaný vodičský preukaz. Obžalovaný je naďalej držiteľom
vodičského preukazu, pričom neustále jazdí osobnými motorovými vozidlami v cestnej premávke. Po

viac ako jeden a pol roku jazdí bez spáchania priestupku v cestnej doprave. Odvolací súd zároveň
uvádza, že k predmetnej dopravnej nehode došlo dňa 18.10.2014 o 13.20 hod. tak, že obžalovaný
pri vychádzaní z poľnej cesty na hlavnú cestu medzi Obcami R. N. a T. v okrese N. s osobným
motorovým vozidlom Škoda Fabia, ŠPZ:N. nedal prednosť v jazde osobnému motorového vozidlu Škoda
Octávia, ŠPZ:D., ktoré viedol poškodený Q. C.. Poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo

viedol po ceste od Obce Nitrianske Pravno smerom do obce T., pričom ako sa dostal na horizont
kopca zbadal predmetné vozidlo Škoda Fábia v strede jeho jazdného pruhu, ktoré sa pohybovalo
dopredu kolmo na vozovku. Poškodený uviedol, že po ceste mohol ísť rýchlosťou približne 80 km/
hod (povolená maximálna rýchlosť bola na uvedenej ceste 90 km/hod). V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že v konaní nebol produkovaný znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy, na

základektoréhobybolaobjektivizovanárýchlosťŠkodyOctáviebezprostrednepreddopravnounehodou
(túto nemožno považovať za objektivizovanú výpoveďou poškodeného Q. C. a ani výpoveďou svedka
I. F.), nebol analyzovaný z technického hľadiska priebeh dopravnej nehody, teda i skutočnosť, či i
poškodený svojou jazdou sa nepričinil k spáchaniu dopravnej nehody. Zo zápisnice o obhliadke miesta
dopravnej nehody vyplýva, že na danom úseku cesty boli rozhľadové podmienky zlé vplyvom profilu

komunikácie, pričom ide o neprehľadný vrchol stúpania, zárez komunikácie (viď. č.l.32 spisu). Z hľadiska
zavinenia obžalovaného sa v predmetnej trestnej veci zo strany obžalovaného jednoznačne jedná o
nedbanlivostnú formu zavinenia a nedbanlivostný trestný čin. Ohľadne pomerov obžalovaného odvolací
súd uvádza, že obžalovaný Ing. C. D. nebol doteraz súdne trestaný, priestupkovo bol riešený celkom
6 krát, z toho 5 x za priestupky v oblasti dopravy. Obžalovaný sa priestupkov v doprave dopustil v

obdobíposledných5rokov,avšaklenjednéhopriestupkuvroku2011sadopustilzávažnejšímspôsobom
konania (išlo o prekročenie povolenej rýchlosti a bola mu uložená bloková pokuta vo výške 50,-Eur,
ktorú uhradil). V ostatných štyroch prípadoch vyplývajúc z karty vodiča sa jednalo o menej závažné
porušeniapovinnostivodiča.Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,žezpohľadutoho,žeobžalovanýprezamestnávateľa priemerne ročne najazdí približne 63.500 km a je nepretržite v pohotovosti pre prípad
riešenia mimoriadnych situácií a zároveň jazdí motorovým vozidlom za účelom zabezpečovania potrieb
svojej rodiny, nemožno u neho hovoriť o častom porušovateľovi predpisov na úseku cestnej dopravy,

práve naopak pri takom počte ročne najazdených kilometrov je možné ho považovať za riadneho vodiča.
Odvolací súd vzhľadom na zhodnotenie vyššie uvedených skutočností ako aj vzhľadom na ťaživú
situáciu obžalovaného a jeho rodiny, kedy pri uložení trestu zákazu činnosti (stará sa o svoju manželku,
ktorá je na materskej dovolenke a o ich spoločné maloleté dieťa ako jediný živiteľ rodiny) obžalovaný
Ing. C. D. tak, ako vyplýva zo správy jeho zamestnávateľa spoločnosti UNIPHARMA v Bojniciach by

prišiel o prácu (o jediný zdroj príjmu pre svoju rodinu), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že od 18.10.2014
(viac ako 1,5 roka) jazdí na osobnom motorovom vozidle bez akéhokoľvek priestupku v cestnej doprave
dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti obžalovanému nie je v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.
účelné a opodstatnené.

Odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený okresným súdom bez trestu zákazu činnosti

obžalovanému zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom takto uložený trest odňatia slobody v stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho

odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného
podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. v napadnutom rozsudku zrušil výrok o treste zákazu činnosti.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostávajú nezmenené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.